Šahy
mesto na Slovensku From Wikipedia, the free encyclopedia
Šahy (v minulosti Ipoľské Šiahy, maď. Ipolyság, Ság, nem. Eipelschlag)[5] sú pohraničné mesto na Slovensku ležiace v okrese Levice v Nitrianskom kraji.
| Šahy | ||
| maď. Ipolyság | ||
| mesto | ||
 Bývalý župný dom, dnes mestský úrad | ||
|
||
| Štát |  Slovensko | |
|---|---|---|
| Kraj | Nitriansky kraj | |
| Okres | Levice | |
| Región | Hont | |
| Vodný tok | Ipeľ | |
| Nadmorská výška | 136 m n. m. | |
| Súradnice | 48°03′55″S 18°57′05″V | |
| Rozloha | 42,73 km² (4 273 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 6 992 (31. 12. 2023) [2] | |
| Hustota | 163,63 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1237 | |
| Primátor | Pál Zachar[3] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA) | |
| PSČ | 936 01 | |
| ŠÚJ | 502782 | |
| EČV (do r. 2022) | LV | |
| Tel. predvoľba | +421-36 | |
| Adresa mestského úradu |
Hlavné námestie Šahy Hlavné námestie 1 936 01 Šahy | |
| E-mailová adresa | sahy@sahy.sk | |
| Telefón | (036) 741 10 71 | |
| Fax | (036) 741 01 50 | |
  Poloha mesta na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa mesta | ||
| Wikimedia Commons: Šahy | ||
| Webová stránka: sahy.sk | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Demonym: Šahan [4] | ||
Ulice
Medzinárodná cesta E77 Budapešť – Krakov vedie po ulici SNP, cez Hlavné námestie, cez ipeľský most, po Hontianskej ulici k hraničnému prechodu – teda cez stred mesta. Na bývalej Sedliackej ulici, teraz ulici Janka Kráľa, je postavené sídlisko, ktoré bolo počas povodní pod vodou. Na Hlavnom námestí je málo zelene, knižnica, radnica, hotel a autobusová stanica. Na Lesnej ceste je bývalý židovský cintorín, na Ružovej ulici je rekonštruovaná synagóga, na Mládežníckej ulici je slovenské aj maďarské gymnázium.
Vodné toky
Cez mesto Šahy tečie rieka Ipeľ a oddeľuje časť Homok od zvyšku mesta. Na západ od mesta sa do Ipľa vlieva Krupinica. V Preseľanoch ústi do Ipľa Kamenec.
Názov mesta pravdepodobne pochádza od vlastného mena šachor, ktoré označuje vodnú rastlinu, ktorá sa v močaristom povodí rieky Ipeľ hojne nachádzala a pôvodní slovenskí obyvatelia nížin ňou pokrývali strechy. Podľa inej hypotézy meno pochádza zo staromaďarského ság (= kopec, zem), čo však nie je možné historicky doložiť. Iná podobná nepodložené hypotéza hovorí o zhodnosti s menom kabarského kmeňa. Ipolyság doslova znamená Poiplie.
Mesto sa spomína prvýkrát v roku 1244 pod menom Saag. Vzniklo najprv ako osada pri kláštore premonštrátov, ktorého hlavná budova dodnes stojí hneď vedľa katolíckeho kostola. Katolícky kostol bol postavený v období baroka, v období po tureckých nájazdoch takmer do tla vyhorel, do dnešného dňa sa však zachoval pôvodný ústupkový portál bohato zdobený reliéfmi s rastlinnými motívmi. Mesto bolo v minulosti sídlom župy a malo právo meča – právo popravovať odsúdených.
Mesto a Židia
V Šahách žili Židia početnejšie od 19. storočia, na prelome 19. a 20. storočia založili najstaršiu tlačiareň mesta – Neumannovu tlačiareň. V meste sú aj dnes dva židovské cintoríny, na severe mesta ortodoxný a druhý na Homoku. V Šahách bola aj škola Talmudu. Z troch synagóg stoja dve. Veľkú synagógu predala židovská obec okolo roku 1970 mestu, druhá patrí dnes k Hontianskemu múzeu a stojí tam pamätník obetiam holokaustu. Okolo roku 1900 mala židovská komunita 1 200 členov, asi štvrtinu obyvateľstva. Tá bola v roku 1944 deportovaná do koncentračných táborov. Podľa informácie primátora mesta Ing. Jána Lőwyho sa po vojne vrátilo sotva 30 ľudí, mnohí hneď emigrovali. Posledný obyvateľ Šiah iba s židovskými predkami umrel v roku 2006.[6][7]
Výsledky sčítania obyvateľov v Šahách v roku 2011: 7 624, z toho národnosti maďarskej 4 410 (57,8%), slovenskej 2 959 (38,8%), českej 33 a inej.
Pamiatky
- Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie, jednoloďová pôvodne románska stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a dvoma vežami tvoriacimi súčasť jej hmoty z obdobia okolo roku 1238. Kostol bol súčasťou komplexu premonštrátskeho kláštora. Stavba bola poškodená počas tureckých nájazdov a bola výrazne barokovo prestavaná v období okolo roku 1738. Počas výskumu v roku 2008 boli objavené románske murivá aj v severnej časti lode, čo potvrdzuje, že z pôvodnej stavby sa dochovalo viac než bol pôvodný predpoklad. Najhodnotnejším prvkom kostola je románsko-gotický ústupkový portál zdobený rastlinnými, figurálnymi a zvieracími motívmi. Portál predstavuje na území Slovenska ojedinele dochované dielo vysokej kvality.[8] Z pôvodného kláštora sa dochovalo jedno krídlo okolo rajského dvora, ktoré slúžilo v neskoršom období ako sýpka. Ide o dvojpodlažnú trojtraktovú gotickú stavbu na pôdoryse obdĺžnika zo 14. až 15. storočia.[9]
Kostol Nanebovzatia Panny Márie
Románsko-gotický portál
Interiér kostola
Jeden z epitafov v interiéri
Bývalý premoštrátsky kláštor
.JPG)
- Bývalý župný dom, dvojpodlažná neskoroklasicistická dvojtraktová stavba z rokov 1827 – 1841.[10] Stavbe dominuje stredný päťosový rizalit členený pilastrami. Atika v podobe balustrády je bohato dekorovaná sochami, na stredovej osi je umiestnený erb Hontianskej stolice. Okná majú dekoratívne polkruhové suprafenestry s ornamentálnymi vlysmi. V pivnici tohto domu bol v roku 1848 väznený Janko Kráľ, napísal tu báseň Šahy[11] V objekte v súčasnosti sídli mestský úrad.
- Mariánsky stĺp so sochou Immaculaty, klasicistické sochárske dielo z roku 1858.[12] Nachádza sa v parku na Hlavnom námestí.
- Synagóga status quo ante, sieňový priestor s liatinovou galériou z roku 1852.[13] Fasáda synagógy je trojosová s troma vstupmi. V atike sú umiestnené dosky Desatora. Po obnove v nej sídli galéria súčasného umenia.
- Ortodoxná synagóga, maursko-secesná halová stavba z roku 1929. V interiéri sa nachádza liatinová galéria. Trojosová fasáda je historizujúca, zakončená doskami Desatora.[14] V druhej polovici 20. storočia bola necitlivo prestavaná.
- Židovské cintoríny, ortodoxný a status quo ante
- Hontianska kalvária, súbor secesných zastavení z roku 1907. Stojí na mieste staršej kalvárie postavenej Jezuitmi v 18. storočí.
- Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie z roku 1770
Radnica, bývalý župný dom
Atika s erbom hontianskej stolice
Mariánsky stĺp
Múzeá
- Hontianske múzeum a galéria Ľudovíta Simonyiho
Doprava
Medzinárodný hraničný prechod Šahy/Parassapuszta medzi Slovenskom a Maďarskom, významný pre cestný tranzit z Balkánu cez Maďarsko a Slovensko do Poľska. Prechod stratil vstupom Slovenska a Maďarska do Schengenského priestoru dňa 21. decembra 2007 svoju funkciu.
Železnica
- Dňa 24. septembra 1886 bola odovzdaná trať Šahy – Čata, Šahy boli spojené so Štúrovom a Bratislavou
- Dňa 15. augusta 1891 bola odovzdaná trať Šahy – Drégelypalánk (Drégeľská Pálanka) – Balassagyarmat (Balážske Ďarmoty)
- Dňa 7. apríla 1899 bola odovzdaná trať Šahy – Krupina
- Dňa 11. júla 1909 prišiel prvý vlak z Budapešti
- Rok 1918 úsek Šahy – Drégelypalánk (6,5 km) bol prerušený po potiahnutí hranice
- Dňa 15. januára 1925 bola odovzdaná trať Krupina – Zvolen, Šahy boli spojené so stredným Slovenskom
- Dňa 2. februára 2003 prerušená osobná doprava na trati Šahy – Čata
- Dňa 2. februára 2003 prerušená osobná doprava na trati Šahy – Krupina
- Dňa 15. júna 2003 obnovená osobná doprava na trati Šahy – Čata
- Dňa 2. januára 2019 obnovená osobná doprava na úseku Zvolen – Šahy
Školstvo
- Gymnázium Šahy s vyučovacím jazykom slovenským
- Gymnázium Šahy s vyučovacím jazykom maďarským
- Cirkevné osemročné gymnázium Ferenca Fegyvernekiho s vyučovacím jazykom maďarským v Šahách
- Stredná odborná škola – Szakközépiskola s vyučovacím jazykom slovenským aj maďarským
- Odborné učilište internátne
- Základná škola Janka Kráľa s vyučovacím jazykom slovenským
- Základná škola, E.B. Lukáča 6 s vyučovacím jazykom slovenským
- Základná škola Lajosa Pongrácza s vyučovacím jazykom maďarským
- Cirkevná základná škola Ferenca Fegyvernekiho s vyučovacím jazykom maďarským
- Špeciálna základná škola s materskou školou internátna [15]
- Telovýchovná jednota TJ SAAG Šahy, oddiely: karate, tenis, stolný tenis
- Futbalový klub – FK Slovan Šahy
- Body Building Club Tešmak
- Klub horských cyklistov Ipeľ Šahy
- Kulturistický klub Šahy
Rodáci
- Ľudovít Winter (* 1870 – † 1968), budovateľ kúpeľov Piešťany
- Ferdinand Daučík (* 1910 – † 1986), hráč Slovana a Slávie, reprezentant na dvoch majstrovstvách sveta, tréner FC Barcelona
- Juraj Berczeller (* 1914 – † 2008), hudobník, kapelnik, skladateľ, klavirista a aranžer. Zakladateľ známej Tatra revue v Bratislave, dnešné Štúdio L+S.
- István Harna (* 1940), poslanec Národnej rady Slovenskej republiky
- László Gyurgyík (* 1954), sociológ
- Pál Csáky (* 1956), bývalý podpredseda vlády Slovenska
- Tibor Tóth (* 1957), bývalý vedúci Úradu vlády Slovenskej republiky, exposlanec Národnej rady Slovenskej republiky, poslanec nitrianskeho Vyššieho Územného Celku
- Tibor Bastrnák (* 1964), poslanec Národnej rady Slovenskej republiky
- Norbi Kovács (* 1968), muzikant, člen českých skupín Ivan Hlas Trio a Kybabu
Pôsobili tu
- Alojz Sokol (* 1871 – † 1932), tu vyrástol, chodil do školy
- Ladislav Ballek (* 1941 – † 2014), veľvyslanec SR v Prahe, spisovateľ – romány z teritória mesta a okolia, chodil tu do gymnázia
Čestné občianstvo
- 1994 – Ľudovít Simonyi
- 2001 – Ladislav Ballek
- 2001 – István Harna
- 2001 – Péter Hunčík
- 2002 – Ernest Zórád
- 2002 – MUDr. Ladislav Kiss
- 2002 – Tibor Tóth
- 2003 – János Pongrácz
- 2005 – Pablo Urbányi, Karol Zábrády
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
