Tablica pamiątkowa na domu w Bańskiej Szczawnicy, w którym mieszkała Mária Pišlová (Pischlová), ukochana Andreja Sládkoviča. Zacytowany fragment (z najsłynniejszej strofy 41): Mogę warg twoich nie zaznać wcale, mogę twej ręki nie dostać, (...) mogę się zabić w gorzkiej potrzebie, nie mogę nie kochać ciebie!
Z oblakov? Z veže zvoní hodina: Čo zvoní? Nie pohrab smutný? / Zegar na wieży dzwoni od rana, dzwoni na pogrzeb, pożogę... (strofa 7)
(...) náramnice zlaté, načo by vás sňala, keď slobodu svoju otrokovi dala! / Tkwijcie, bransolety, na jej rękach ciasno, bo niewolnikowi dała wolność własną (strofa 22)
Potom? – Ach, to je Petra svätyňa v ohradách rimanskej slávy... / A tu? – San Pietro i stare mury Rzymu, co wsławił się ongi... (strofa 56)
Aké sú hromy hrozných vlád sveta? Či jesto aké nešťastie? / Jakie są władzy ciosy najlepsze? Jakiej pierwszeństwo dać krzywdzie? (strofa 129)
(...) a o ideách medveď mumlavý v zápaloch svätých nevraví / Wzniosła idea do krasomówstwa nie zapali mrówkojada (strofa 153)
Tam pod Ďumbierom zámok z mramoru kryje vôd tých spenený vier... / Hen pod DziumbieremHron wzbiera wirem, co wiedzie w dwór marmurowy (strofa 205)