From Wikipedia, the free encyclopedia
Eva María Duarte (Junín térã Los Toldos,[1] 7 jasypo 1919-Ciudad de Buenos Aires, 26 jasypokõi 1952), héra avei María Eva Duarte de Perón ha oñemboherave chupe Eva Perón térã Evita, ha'e akue ojokuaikuaáva ha mba'eapohára Arhentína retãygua, ha'e kuri Arhentína retã kuñakarai peteĩha iména, Juan Domingo Perón, oiko aja tetã mburuvicháramo 1945 guive 1952 peve, ha'e kuri avei Partido Peronista Femenino ruvicha ha Fundación Eva Perón rendota. Ojegueromandu'a chupe omano rire léi rupive «Tetã Mokyre'ỹha Guasu» ary 1952 guive.[2]
Eva Duarte de Perón | ||
---|---|---|
Hero | Evita | |
Mba'érepa omano | cáncer cervical | |
Hetã | Argentina | |
Hembiapo |
Dirigente política, activista, actriz | |
Predecesor | Conrada Torni | |
Sucesor | Vacante (1952-1955) | |
Jokuaikuaa rape | Tupãrape Oparupigua | |
Omendáva | Juan Domingo Perón | |
Itúva ha isy |
Juana Ibarguren Juan Duarte | |
Ñemoñare |
Juan Duarte (hermano) Blanca Duarte (hermana) Erminda Duarte (hermana) Elisa Duarte (hermana) | |
Jopói | Gran Cruz de la Orden de Isabel la Católica, Gran Cruz de la Orden del Cóndor de los Andes, Orden Nacional del Mérito, Order of Umayyad, Grand Cross of the National Order of Honor and Merit, Orden de Boyacá, Orden del Libertador San Martín, Orden de Isabel la Católica, Orden Nacional de Honor y Mérito, Orden del Cóndor de los Andes, Orden Nacional al Mérito, Orden de la Cruz del Sur, Orden Mexicana del Águila Azteca, Orden al Mérito de Duarte, Sánchez y Mella, Orden El Sol del Perú y Gran Cruz de la Orden de Orange-Nassau | |
[editar datos en Wikidata] |
Hogaygua mboriahumi,[3] omboty jave 15 ary ova kuri Buenos Aires távape, upépe oñepyrũ omba'apo mba'eapohára ramóicha, herakuã guasu porã ñoha'ãnga rechaukahápe, ñoha'ãnga puhoe rupive ha ta'angamýime. Ary 1943-pe ha'e kuri peteĩ umi omoñepyrũva apytépe upe Asociación Radial Argentina (Arhentína Puhoe Atyvete) ha ojeiporavo chupe imburuvicharaicha.[4]
Ary 1944-pe oikuaa kuri Juan Domingo Perón-pe, upe jave ha'e omba'apo upe tetã remimoĩmbyre Trabajo y Previsión pytyvõháraicha, tembiapu guasúpe oipytyvõ hag̃ua umi ohasa asýva San Juan yvyryrýi 1944-pe oiko rire.[5] Omenda rire Perón rehe, heta omba'apo ha oipytyvõ ojeiporavo hag̃ua iména tetã mburuvicháicha ary 1946-pe, kuña ojokuaikuaáva peteĩha Arhentína retãygua ojapóva upéicha.[6][7] Ary 1947-pe ha'e omba'apo toiko hag̃ua léi ohejáva opa kuñanguéra toiporavo tetã mburuvicharã, upéicha osẽ léi 13.010, omba'apo avei toiko teko joja túva ha sy apytépe oiporavo hag̃ua iñemoñare ñangarekóre.
Ary 1948-pe ha'e omoñepyrũ ku Fundación Eva Perón, aty guasu oipytyvõ ojapo hag̃ua heta tasyo pyahu, óga kuéra oñangarekóva umíva itujápe, mbo'ehao, oipytyvõ toiko hag̃ua jetepyso mitãnguéra apytépe ñembosarái guasu rupive, ome'ẽ tekombo'e hepyme'ẽ'ỹva umíva oñemoarandusévape, omba'apo avei toiko teko joja kuimba'e ha kuña apytépe ha oheka avei umi omba'apóva rekoiterape kuéra, upéicha oñepyrũ Juan Domingo Perón rekuái ha sindicato kuéra joajuha. Ary 1949 omoñepyrũ ku Partido Peronista Femenino. Ary 1951-pe, oiko raẽgui poravo guasu Arhentína mburuvicharã 1951-pe kuña ha kuimba'e ikatu oiporavohápe, mba'apohára kuéra atyvete ojerure Evita toiko Perón irũicha, mburuvicha ombuekoviáva ramóicha. Ha'e katu ndoipotavéima upéicha ha osẽ jeporavo guasúgui 31 jasypoapýpe, umíva ombohovái iména rekuái oñe'ẽ vaiete hese ha imembyryru akytã'ai, ohechakuaáicha ary 1950 guive ha sapy'ánte oñembyaive, umi mba'e niko omosẽ chupe jeporavo guasúgui.[8]
Omano kuri ára 26 jasypokõi 1952-pe imembyryru akytã'aígui, oreko ramo 33 ary. Omano rire heta oñemomba'eguasu chupe, ivelório ijejapo kuri Arhentína Amandaje Guasu Rógape ha Confederación General del Trabajo róga guasúpe (Mba'apo Pavẽ Joaty), oñembosako'i mba'e guasu araka'éva ndojehechái hetãme.[9] Héte oñemoĩ pohã ani hag̃ua haguino ha oñembyai, he'õngue opyta Confederación General del Trabajo rógape, oiko jave porokuái hatã Arhentína-pe, porokuái hatã ojehero upe aja «ñepu'ã omosãsóva», oñemonda ha oñembyai he'õngue ary 1955-pe, ikañy 16 ary aja. Ko'ãga he'õngue oĩ Recoleta tyvytýpe táva Buenos Aires-pe.
Ha'e ohai kuri mokõi aranduka La razón de mi vida (1951) ha Mi mensaje (1952). Heta herakuã porã ha jopói guasu oñeme'ẽ chupe, Arhentína-pe oñemoĩ chupe Jefa Espiritual de la Nación ramóicha, jopói guasu Orden de Isabel la Católica España retãme Francisco Franco ome'ẽ chupe, Gran Cruz de Honor Arhentína Kurusu Pytã pegua, ha pe jopói tuichavéva Arhentína-pe, ku Collar de la Orden del Libertador General San Martín. Oĩ avei ta'angamýi, mba'epu porã, ñoha'ãnga ha tembiasapuku oñe'ẽva hekovére ha hembiasáre.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.