![cover image](https://wikiwandv2-19431.kxcdn.com/_next/image?url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/6/61/Postpartum_baby2.jpg/640px-Postpartum_baby2.jpg&w=640&q=50)
Membysẽ
oiko hína opakuévo tyeguasu, peteĩ térã hetave mitãra'y osẽ rupi kuña membyryrúgui / From Wikipedia, the free encyclopedia
Membysẽ (karaiñe'ẽme: parto), ojeikuaáva avei ñemomembýicha, oiko hína opakuévo tyeguasu, peteĩ térã hetave mitãra'y osẽ rupi kuña membyryrúgui.[1] Ary 2015-pe, oiko 135 sua membysẽ rupi arapy tuichakue javevépe.[2] Umíva apytépe, 15 sua heñói 37 arapokõindy mboyve,[3] ha 3% guive 12% peve heñói 42 arapokõindy rire.[4] Upe arapy kakuaávape, hetave membysẽ oiko tasyópe,[5][6] ha katu umi tetã kakuaátavape, hetave membysẽ oiko ógape, oipytyvõháme peteĩ machu chae.[7]
![Thumb image](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/6/61/Postpartum_baby2.jpg/640px-Postpartum_baby2.jpg)
Itapiaguavéva ha'e upe membysẽ tako rupi.[8] Oguereko mbohapy arapehẽ: atúa ñemombyky ha atúa ñembopyso, guejy ha teñói, ha ñemyaña aupa ryepýgui.[9] Pe arapehẽ peteĩha hi'are jepi pakõi aravo guive paporundy aravo peve; arapehẽ mokõiha katu mokõipa aravo'i guive mokõi aravo peve, ha upe arapehẽ mbohapyha katu po aravo'i guive mbohapypa aravo'i peve.[10] Upe arapehẽ peteĩha oñepyrũ tye apa térã atukupe rasy reheve, hi'aréva peteĩ aravo'i mbytere, ha oiko jeýva pa térã mbohapypa aravo'ípe.[9] Apa hasyve ha py'ỹive oiko jey ára ohasávo.[10] Arapehẽ mokõiháme, ñemyaña apa hasýva ndive ikatu oiko.[10] Arapehẽ mbohapyháme puru'ã sã ñepichãi oñemboaréva oje'e jepi iporãha.[11] Oĩ tembiaporape ikatúva oipytyvõ tasýpe, ha'éva hína teteñeme'ẽ mba'aporeko, tasype'aha ha ape kangue ñemonge.[10]
Hetave mitã heñói iñakã gotyo; upéicharõ jepe, 4% heñói ipy gotyo térã humby gotyo raẽ; upéva ojeikuaa tumbykuévo.[10][12] Imembysẽta jave, kuña ikatu okaru ha omýi oipotaháicha; ñemyaña naiporãi peteĩha arapehẽ jave térã osẽnguévo mitã akã, ha enéma naiporãi ojejapo.[13] Upe ñeikytĩ ojejapóva tako jurúpe, ojeheróva tako pehẽ okapeguáva ñekytĩ, py'ỹi ojejpo, ha katu noñeikotevẽi jepi.[10] Ary 2012-me, 23 sua membysẽ ojejapo pirekytĩ rupive; upéva ojehero tye pirekytĩ.[14] Tye pirekytĩ ikatu ou porã kuña imembykõirõ, mitãra'y ohechaukárõ ojehechavaiha, térã oĩrõ tumbykuévo.[10] Ko membysẽ tembiaporape ikatu hi'areve okuera hag̃ua.[10]
Opa ary, tyeguasu ha membysẽ apañuãi opa 500.000 sy manóme, 7 sua kuña opyta hasy puku, ha 50 sua opyta hasy imemby rire.[15] Hetave ãvaichagua oiko arapy kakuaátavape.[15] Ã apañuãi apytépe oĩ: membysẽ pa'ã, tuguyñehẽ memby rire, eklámpsia ha pámo memby rire.[15] Mitãra'y apañuãi apytépe oĩ teñói pytupa.[16]