Martin Heidegger
karai arandu Alemáña megua / From Wikipedia, the free encyclopedia
Martin Heidegger (Messkirch, 26 jasyporundy 1889-Friburgo, 26 jasypo 1976) ha'e akue peteĩ arandupykuaatyhára, haihára ha ñe'ẽpapára Alemáña megua. Heta ojehechakuaa chupe karai arandu tuichavéva ramo sa'ary XX pegua.[1][2] Hembiapokue tuichaite oipytyvõ ha ombotuicha jechaukagua reko ha Európa arandupykuaaty javegua, jepémo ambueháicha avei hembiapokue imba'eguasuha, ha'éva jogapokuaa, ñe'ẽporãhaipyre, tupãkuaaty ha tembikuaaty apytu'ũguigua apytépe.[3]
Martin Heidegger | ||
---|---|---|
Mba'érepa omano | mba'asy pámo | |
Hetã | República de Weimar, Alemáña nási y Alemania Occidental | |
Tekombo'e |
Dr. en filosofía, 1914; Dr. phil. hab. 1916 | |
Alma máter | Universidad de Friburgo y Universidad de Friburgo | |
Hembiapo | arandupykuaatyhára, ñe'ẽpapára, mbo'ehaorusu mbo'ehára y diseñador de mobiliario | |
Empleador | Universidad de Marburgo, Universidad de Friburgo, Universidad de Friburgo | |
Aty ojokuaikuaáva | Partido Nacionalsocialista Obrero Alemán (1933-1945) | |
Omendáva | Elfriede Petri | |
Taýra | Hermann Heidegger | |
Itúva ha isy |
Friedrich Heidegger Johanna Kemp | |
Firma | ||
[editar datos en Wikidata] |
Oñepyrũkuévo omba'apo, oiko Edmund Husserl remimbo'e ramo, oñepia'ã imbo'ehára rembiaporãme jechaukagua reko rehegua ha pya'e oñeha'ãmba oipyguarávo jeiko he'iseha porandu. Ko mba'e porandu ombohape hemimo'ã ha oñeha'ãkuévo ombohovái hag̃ua, hembiapokue hérava Jeiko ha ára rupive, ojeikuaaukáva 1927-pe, oñemoherakuã porãite yvy ape ári ha ndaha'éi arandupykuaatýpe añónte.[4] Arykuéra 1930 pukukuévo, oiko hembiapokuépe ko mba'e ojeheróva Jere (Alemañañe'ẽme, Die Kehre), oikuaaukávo Kuatiañe'ẽ yvyporagua reko rehegua ha Ñepyrũmby metafísica rehegua. Upéicha ombosako'i hembiapokue oñemomombyryguáicha metafísica mba'ekuaágui.
Heidegger rembiapokue heta ojehecha Hyãsia arandupykuaatýpe, tuichaitépe Jean-Paul Sartre, Jean Beaufret, Emmanuel Lévinas, Jacques Derrida, Maurice Merleau-Ponty ha Michel Foucault rembiapópe.[5]
Hekovekuégui heta avei oñeñe'ẽ, tuichaitépe oñemongetávo hekógui 1933-1934 apytépe, omba'apórõguare Friburgo Mbo'ehaovusu sãmbyhyhára ramo ha ojupi rire Adolf Hitler tetã mburuvicha ramo, 1933 ha 1945 apytépe, oikógui Heidegger-gui peteĩ arandúva omba'apóva movimiento revolucionario conservador rehe (avañe'ẽme, ñemongu'e oñemopu'ãva oñongatusepáva),[6] upéicha avei oike ha osegi Nási atýpe.[7][8] Heta oñemongeta avei ojokupytýrõpa hemimo'ã ha Nási reko.[9]