COVID-19 ñemosarambi guasu
Mba'asy ñemosarambipa / From Wikipedia, the free encyclopedia
COVID-19 ñemosarambi guasu 2019-2020 niko pe koronavíru mba'asy tuichavéva oñepyrũ oñemosarambi oparupi jasypakõi 2019-pe, ko COVID-19 niko peteĩ mba'asy vai pyahu peteĩva pe koronavíru atýgui ome'ẽva.[3][4] Ojehecharaẽ oñepyrũ táva Wuhan-pe jasypakõi 2019-pe,[5] tetãvore Hubei itavusu, Chína retãme, upépe ojehecha tapichakuére ipytuhẽ asy ha ndojeikuaái mba'érepa. Haimete opavave umi hasýva omba'apo térã oiko aguĩ umi omba'ápova Piraro'o Ñemuha Guasúpe Wuhan Táva pegua.[6] Tesãi Arapygua Atyguasu (OMS) ohechakuaa ára 11 jasyapy 2020-pe oikoha ko mba'asýgui ñemosarambi guasu oparupi.[7]
Koronavíru mba'asy tuichavéva 2019-2020 | ||
---|---|---|
COVID-19 hasýva hetakue. Leyenda Amo ve 1 sua hasýva 100 000-999 999 hasývaa 1000-9999 hasývaa 1-99 hasýva No se han reportado casos
| ||
COVID-19 hasýva peteĩ sua tetãygua rupive Leyenda Amove 10 000 hasýva 3000-10 000 hasývaa 300-1000 hasýva 100-300 hasýva Michĩve 100 hasýva No se han reportado casos
| ||
Agente patógeno | ||
Patógeno | SARS-CoV-2 | |
Tipo de patógeno | Virus | |
Enfermedad causada | COVID-19 | |
Datos históricos | ||
Ñemosarambi renda | 1 jasypakõi 2019[1] | |
Ñepyrũ renda |
Wuhan, Hubei Chína | |
Nivel del contagio | Mba'asy yvoragua | |
Mba'asy yvoragua ñepyrũ | 11 jasyapy 2020 | |
Lugares afectados | 260 tetã | |
Datos del contagio | ||
Hasýva | 115.298.908[2] | |
Omanóva | 6.320.861[2] | |
Casos recuperados | 506.624.618[2] | |
Pohano rehegua | ||
[editar datos en Wikidata] |
Ára 6 jasypoteĩ ary 2022 meve, oñemomarandu oikoha amo 535 sua hasýva 260 tetãme ha yvy pehẽnguépe, amove 6.320.861 omanóva. Upéicha avei, jasypoteĩ 2022 aja oĩma 5.180.000.000 tapicha orekómava vakúna ojokokuaáva koronavíru, péva hína 66% opaite tekovégui ko yvy ápe ári. OMS he'i amo 10 % opaite tapichakuéragui hasýmava ko mba'asýgui, jasypa 2020-pe (upéicha he'ise amo 780 sua tapicha hasýmava), oparupi oĩgui hetaite nomombe'úiva hasyha térã hasyhague.[8][9]
Ko víru héra koronavíru oñemosarambi jepe tapicha tapicháre, tenondeite oñemuasãi juruaysy michĩ sa'i ohypýi, juru rendy osẽva hasýgui oñe'ẽvo, hu'úvo, iñatĩávo térã iñambúvo.[10][11][12] Oñemosarambi pya'eve tapichakuéra oiko oñondive peteĩ tendápe, ikatu avei oñemuasãi japokóvo mba'e oimeraẽva iky'áva ha upéi japoko ñande jurúre, ñande resáre térã ñane tĩre. Víru oñemohenda yvypóra retépe 5 ára aja, oiméne ikatu hi'are mokõi térã amo 14 ára aja.[13][14] Tapicha hasýva katuete iñakãnundu, hu'u ha ipytuhẽ asy.[13] Umi mba'asy ambuéva ikatu oiko COVID-19 rehe niko neumonía, pytuhẽ mba'asy vai ha sepsis.[15][16][17] Amo jasykõi 2021 meve, ojejapóma heta vakúna ojeipuru oparupi,[18][19],[11] hákatu jajoko porãve hag̃ua ko mba'asy ha ñañemonguera hag̃ua niko terápia umi techaukahápe guarã ha mba'asyapypẽme guarã gueteri.[20]
Ani hag̃ua oñemosarambive ha oñemuasãive ñañeñangareko va'erã upéicha: py'ỹi jajepohéi y ha havõre, ñanderu'u térã ñaneatĩa jave ñamo'ã ñande juru ñande jyvangápe, ñañemoha'eño ha ndaikatúi japyta ñaneaguĩ, jaipuru arã jurumo'ãha ha ñamoha'eño umi hasýva.[11] Ombohasykatuve umi karai ha kuñakarai ohasáva 65 ary ha avei ijetu'uve umi hasy tapiáva ndive: huguyasukáva, ikorasõrasýva, hasykatúva ipyti'ápe, hamba'e, umi opyta va'erã hógape.[21] Upéicha avei, ojehecha mymba ambuéva ikatu oreko COVID-19 —jagua, mbarakaja, jaguarete, leõ ha mbopi— yvypóraicha.[22] Ojejoko hag̃ua ko víru ñemosarambi guasu, heta tetã rekuái omboty hetã rembe'y ani hag̃ua tapichakuéra hasýva ohasa reíva, oporomoha'eño ha omboty ñemuhakuéra.
Ko ñemosarambi guasu ombohasa vai heta tapichápe, pirapire ñemono'õ oñemochĩ.[23] Mbo'ehao ha mbo'ehaovusu oñemboty va'erã 124 tetãme, upéicha amo 2200 sua oñemoarandúva ndaikatúi oho mbo'ehaópe.[24] Opaite yvypóragui peteĩ mbohapýgui oñemoha'eño va'erã, opyta va'erã hógape,[25] upéicha ojehecha pirapire ñemomba'apo oñemochĩ avei [26] ha heta umíva mba'apo'ỹ ko'ãga.[27] Oiko avei heta umíva omomarandu mba'e japu ko mba'asy rehegua,[28] upéicha avei heta umi omboyke tapichakuéra oúva Chínagui.[29]