Xoán XVI, antipapa
From Wikipedia, the free encyclopedia
From Wikipedia, the free encyclopedia
Xoán XVI[1] (de nome Xoán Filigato ), nado en Rossano (Italia) e finado en Fulda (Alemaña) en 1013, foi un antipapa de 997 a 998.
Biografía | |
---|---|
Nacemento | século X Rossano, Italia (pt) |
Morte | 26 de agosto de 1001 (Gregoriano) Abadia de Fulda, Alemaña (pt) |
Bispo | |
Abade | |
Antipapa Gregorio V | |
Datos persoais | |
Relixión | Igrexa católica |
Actividade | |
Ocupación | sacerdote católico |
Orde relixiosa | Orde de San Bieito |
Descrito pola fonte | Dicionario Enciclopédico Brockhaus e Efron The Nuttall Encyclopædia >>>:John XVI. Encyclopædia Britannica |
Este artigo contén varias ligazóns externas e/ou bibliografía ao fin da páxina, mais poucas ou ningunha referencia no corpo do texto. Por favor, mellora o artigo introducindo notas ao pé, citando as fontes. Podes ver exemplos de como se fai nestes artigos. |
Nacido nos territorios bizantinos do sur de Italia, foi capelán de Teófano, a nai do emperador Otón II ata que, tras actuar como legado imperial en Italia, foi nomeado abade de Nonantula, e posteriormente, titor do fillo de emperador, o futuro Otón III.
Nomeado bispo de Piacenza, foi enviado a Constantinopla coa misión de concertar o matrimonio de Otón III. Ao regresar a Roma, o papa Xoán XV acababa de falecer e fora elixido, imposto polo emperador pero co rexeitamento da nobreza e o pobo romano, Gregorio V.
Cando o emperador, que acudira a Roma para ser coroado por Gregorio V, abandonou Italia, a nobreza romana, encabezada por Crescencio II, elixiu e sentou na cadeira de San Pedro a Xoán Filigato.
O nomeamento do antipapa Xoán XVI fixo que, en 998, o emperador Otón III volvese, á fronte do seu exército, a Roma onde tras restaurar a Gregorio V, capturou ao antipapa e ordenou que lle arrincasen os ollos, lle cortasen a lingua, as orellas e o nariz e logo paseouno, montado nun asno, polas rúas de Roma. Despois desa humillación deportouno ao mosteiro de Fulda en Alemaña onde faleceu en 1013.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.