возводить

From Wiktionary, the free dictionary

Russian

Etymology

Borrowed from Old Church Slavonic възводити (vŭzvoditi). By surface analysis, воз- (voz-) + води́ть (vodítʹ). Doublet of взводи́ть (vzvodítʹ), the inherited East Slavic form.

Pronunciation

  • IPA(key): [vəzvɐˈdʲitʲ]
  • Audio:(file)

Verb

возводи́ть (vozvodítʹ) impf (perfective возвести́)

  1. to raise, to erect
  2. (mathematics) to exponentiate, to raise to a power
  3. to derive [with к (k, + dative) ‘from something in the past’]
  4. to cast (an accusation)
    возводи́ть обвине́ние на кого́-либо в че́м-либоvozvodítʹ obvinénije na kovó-libo v čém-liboto accuse someone of something

Conjugation

More information imperfective aspect, infinitive ...
Note: For declension of participles, see their entries. Adverbial participles are indeclinable.
imperfective aspect
infinitive возводи́ть
vozvodítʹ
participles present tense past tense
active возводя́щий
vozvodjáščij
возводи́вший
vozvodívšij
passive возводи́мый
vozvodímyj
adverbial возводя́
vozvodjá
возводи́в
vozvodív,
возводи́вши
vozvodívši
present tense future tense
1st singular (я) возвожу́
vozvožú
бу́ду возводи́ть
búdu vozvodítʹ
2nd singular (ты) возводи́шь
vozvodíšʹ
бу́дешь возводи́ть
búdešʹ vozvodítʹ
3rd singular (он/она́/оно́) возводи́т
vozvodít
бу́дет возводи́ть
búdet vozvodítʹ
1st plural (мы) возводи́м
vozvodím
бу́дем возводи́ть
búdem vozvodítʹ
2nd plural (вы) возводи́те
vozvodíte
бу́дете возводи́ть
búdete vozvodítʹ
3rd plural (они́) возводя́т
vozvodját
бу́дут возводи́ть
búdut vozvodítʹ
imperative singular plural
возводи́
vozvodí
возводи́те
vozvodíte
past tense singular plural
(мы/вы/они́)
masculine (я/ты/он) возводи́л
vozvodíl
возводи́ли
vozvodíli
feminine (я/ты/она́) возводи́ла
vozvodíla
neuter (оно́) возводи́ло
vozvodílo
Close

Wikiwand - on

Seamless Wikipedia browsing. On steroids.