Kamea
From Wikipedia, the free encyclopedia
Kamea[1][2] (zastarano: kamej[2]; tal. cammeo alebo cameo, franc. camée) je druh drobnej glyptickej rytiny s nízkym reliéfom vystupujúcim nad základnú plochu materiálu, vybrúsená alebo vyrytá obvykle v skle, polodrahokame či kameni používaná ako ozdoba alebo šperk. Častejšie než s kameou sa možno stretnúť s gemou alebo intalgliou, kde je motív negatívne vyrezaný alebo vyrytý do hĺbky materiálu. Využívajú sa rôznofarebné vrstvy materiálu, prípadne priesvitných alebo polopriesvitných polodrahokamov či skla, aby došlo ku kontrastu medzi portrétom a pozadím. Najčastejším námetom je portrét alebo potom mytologické, biblické, hagiografické či alegorické scény, ďalej znaky, emblémy, iniciály a ornamenty. Kamea, ako drobná sochárska a šperkárska práca, sa používa už od staroveku a najväčšiu obľubu si našla hlavne v antike, renesancii ale aj v 18. a 19. storočí.[3][4][5][1]