Ladino
jazyk / From Wikipedia, the free encyclopedia
Ladino alebo sefardčina alebo sefardská španielčina alebo židovská španielčina je židovská španielčina používaná najmä Sefardmi, teda potomkami Židov vyhnaných koncom 15. storočia zo Španielska. Pokladá sa buď za nárečie španielčiny alebo za samostatný románsky jazyk. Dnes je takmer vyhynutý.
Rýchle fakty
Židia a judaizmus |
Židia · Judaizmus · Kto je žid
Prúdy a skupiny
Etnické skupiny a jazyky
Filozofia a etika
Náboženské texty
Tradície a zvyky
Významné postavy
Náboženské inštitúcie
Blízke témy
|
Zavrieť
- Ladino je aj taliansky názov ladinčiny.
Iné názvy jazyka:
- v Izraeli: spanyolit, espanyolit
- v komunitách Osmanskej ríše: judezmo, judeo-espanyol, espanyol, romance, franco espanyol, jidyo, judyo, zargon
- v severnej Afrike: hakitia, espanyol
Židia vyhnaní koncom 15. storočia sa usadili na Balkánskom polostrove, v Turecku, Maroku a Gibraltáre, po roku 1945 mnohí emigrovali do Izraela.
Výslovnosť pripomína silno taliančinu, portugalčinu alebo francúzštinu a silno sú zastúpené miestne prvky (v južnoslovanskej oblasti srbské, bulharské, turecké atď.). Jazyk sa zapisoval spravidla hebrejským písmom. Ladino predstavuje vlastne porušenú španielčinu 15. a 16. storočia.