Štátny geologický ústav Dionýza Štúra
From Wikipedia, the free encyclopedia
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra (skrátene ŠGÚDŠ) je ústav pre základný geologický výskum Slovenska, ktorého hlavnou úlohou je výkon geologickej služby.[1] Sídlom ústavu je budova na Patrónke v Bratislave. Regionálne centrá sa nachádzajú v Banskej Bystrici, Spišskej Novej Vsi a Košiciach. Ústav je príspevkovou organizáciou v kompetencii Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. ŠGÚDŠ je členom medzinárodnej organizácie geologických služieb EuroGeoSurveys.
| Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | |
 Budova Štátneho gologického ústavu Dionýza Štúra na Patrónke v Bratislave. | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Krátky názov | ŠGÚDŠ |
| Vznik | 22. jún 1940 |
| Právne postavenie | Príspevková organizácia MŽP SR |
| Určenie / zameranie | Geologická služba |
| Ústredie | Bratislava |
| Súradnice | 48°10′00″S 17°04′42″V |
| Ďalšie informácie | |
| Oblasť pôsobenia | geológia |
| Webstránka | http://geology.sk |
Organizácia v priebehu svojej histórie viackrát zmenila názov:
- Štátny geologický ústav (1940 - 1949)
- Slovenský ústredný ústav geologický (1949 - 1953)
- Geologický ústav Dionýza Štúra (1953 - 1996)
- Geologická služba Slovenskej republiky (1996 - 2000)
- Štátny geologický ústav Dionýza Štúra (1953 - 1996)
Od svojho vzniku až dodnes je ústav organizáciou, poslaním ktorej je základný systematický regionálny geologický výskum územia Slovenska, predovšetkým geologické mapovanie.[2] Úlohou ústavu je zabezpečovať výkon štátnej geologickej služby, čo zahŕňa riešenie úloh geologického výskumu a prieskumu, tvorbu, využívanie a ochranu informačného systému v geológií, registráciu, zhromažďovanie, evidenciu a sprístupňovanie výsledkov geologických prác vykonávaných na území Slovenska[3].
K dispozícii je viacero špeciálnych laboratórií ako laboratórium elektrónovej mikroanalýzy (mikrosonda) a laboratórium izotopovej geológie v Bratislave; geoanalytické laboratórium (centrum Spišská Nová Ves) a laboratórium aplikovanej technológie nerastných surovín (regionálne centrum Košice).[4]
Od založenia v roku 1940 riadili, alebo boli poverení riadením ústavu[5]:
- Dimitrij Andrusov (1940 - 1945)
- Miroslav Kuthan (1945 - 1951, 1963 - 1968)
- Ľudovít Ivan (1952 - 1958)
- Michal Maheľ (1958 - 1963)
- Oto Fusán (1968 - 1975)
- Ján Gašparik (1976 - 1985)
- Miroslav Slavkay (1985 - 1989)
- Tomáš Koráb (1990 - 1993)
- Jaroslav Lexa (1993 - 1994) - poverený riadením ústavu
- Kamil Vrana (1994 - 1995)
- Pavol Grecula (1996 - 2001)
- Michal Kaličiak (2001 - 2008)
- Ľudovít Kucharič (2008) - poverený vedením ústavu
- Ľubomír Hraško (2008 - 2010)
- Branislav Žec (2010 - 2020)
- Igor Slaninka (2020 - 2024)
- Branislav Žec (2024 - )
Do roku 1849, kedy bol založený Ríšsky geologický ústav vo Viedni bol geologický výskum na Slovensku vykonávaný iba sporadicky. Po vzniku prvej Československej republiky túto činnosť vykonával Štátny geologický ústav v Prahe.
Na Slovensku bol prvý geologický ústav založený až na podnet profesorov Andrusova a Karvaša v lete roku 1940. Stalo sa tak až po rozdelení Československa počas druhej svetovej vojny. Ústav bol založený pri Ministerstve školstva a národnej osvety vojnovej Slovenskej republiky ako Štátny geologický ústav 22. júna 1940.[6] Sídlil na Vazovovej ulici v Bratislave. Prvým riaditeľom bol prof. Andrusov. Ústav začal pracovať s 5 zamestnancami v spolupráci s ďalšími 9 geológmi, najmä vysokoškolskými pedagógmi[7]. Na sklonku druhej svetovej vojny však bola práca ústavu značne komplikovaná.
V roku 1945 bol Štátny geologický ústav poverený vedením dokumentácie a prieskumu pre zoštátnené rudné bane. V tomto období boli zostavené prvé výpočty zásob týchto surovín[7]. Riaditeľom ústavu v rokoch 1945 - 1951 bol M. Kuthan. Začlenenie a štatút ústavu sa často menil. Do roku 1947 podliehal povereníctvu školstva školstva a osvety, v rokoch 1947 až 1949 podliehal Povereníctvu priemyslu a obchodu, roku 1949 prešiel pod kompetencie Slovenského plánovacieho úradu a bol premenovaný na Slovenský ústredný ústav geologický. Začalo sa so systematickým geologickým mapovaním v oblasti Spišsko-gemerského rudohoria a v Štiavnických vrchoch. Ústav sa tiež podieľal na inžiniersko-geologickom prieskume pri výstavbe priehrad a vodných nádrží. V roku 1950, keď sa stal pobočkou Ústředního ústavu geologického v Prahe a bol podriadený Ústrediu výskumu a technického rozvoja, mal 90 zamestnancov. V tomto období bol zriadený Geofond, najprv v Prahe a neskôr v roku 1954 aj jeho pobočka v Bratislave[8]. Riaditeľom v rokoch 1952 - 1958 bol Ľ. Ivan. V roku 1953 bol ústav premenovaný na počesť významného slovenského geológa na Geologický ústav Dionýza Štúra (skrátene GÚDŠ) a bol presunutý do nových priestorov v Mlynskej doline. V rokoch 1958 až 1963 viedol ústav M. Maheľ. Za úspešné plnenie dôležitých štátom zadaných úloh bol v roku 1961 ústav vyznamenaný Radom republiky. Medzi rokmi 1963 a 1968 ústav opäť viedol M. Kuthan. V roku 1965 sa stal samostatným ústavom pre základný geologický výskum Slovenska, pričom stále podliehal Ústrednému geologickému úradu v Prahe.
Na základe federatívneho preusporaidania ČSSR bol v roku 1969 začlenený ako samostatný ústav do novovzniknutého Slovenského geologického úradu pri Ministerstve výstavby a techniky Slovenskej socialistickej republiky. V tomto období až do roku 1976 viedol ústav O. Fusán. Geologický ústav odvtedy v plnej miere zabezpečuje základný geologický výskum územia Slovenska spojený s geologickým mapovaním, zostavovaním a vydávaním geologických máp, publikácií, ďalej tiež ložiskovým, hydrogeologickým a inžiniersko-geologickým výskumom, ako aj vyhľadávaním nerastných surovín, podzemných vôd a získavaním podkladov pre prognózy vývoja hospodárstva. Rovnako sa účastnil a organizoval viaceré úlohy v rámci medzinárodnej spolupráce v geologických vedách, najmä v rámci Karpatsko-balkánskej geologickej asociácie. V 60. rokoch patrilo k trvalým prínosom práce ústavu vydanie synoptickej geologickej mapy územia Slovenska v mierke 1:200 000 a vydanie hydrogeologickej mapy územia v rovnakej mierke. Od roku 1976 viedol ústav J. Gašparik. Neskôr v rokoch 1986 - 1990 M. Slavkay. V 90. rokoch mal ústav 300 zamestnancov, z ktorých asi 150 boli výskumní pracovníci[7]. V tomto období ho viedli po sebe T. Koráb, K. Vrana a neskôr P. Grecula a M. Kaličiak.[9] Štatút ústavu zostal nezmenený až do roku 1995, kedy zmenil názov na Geologická služba Slovenskej republiky, no v roku 2000 bol opäť premenovaný na Štátny geologický ústav Dionýza Štúra. V roku 1995 sa s Geologickým ústavom zlúčil podnik Geologický prieskum s pobočkami v Spišskej Novej Vsi a Banskej Bystrici.
Od 1. septembra 2008 bol riaditeľom ŠGÚDŠ Ľ. Hraško. V tomto roku bol rozpočet organizácie 193 606 000 Sk (6 426 541 eur).[10] V rokoch 2010 - 2020 bol riaditeľom ústavu B. Žec. Niektoré časti budovy ústavu v Bratislave koncom roku 2012 prešli modernizáciou vnútorného zariadenia. Ďalšia rekonštrukcia vnútorných priestorov prebehla v roku 2018.[11] V júni 2020 bol vedením ústavu poverený Igor Slaninka.
Od svojho vzniku v zložitom období druhej svetovej vojny bol publikovaniu výsledkov výskumu venovaný veľký význam. Prvé slovenské vedecké geologické periodikum bolo vydávané na ústave v edícií Práce štátneho geologické ústavu - Zošit od roku 1941.[12] Názov edície bol neskôr v roku 1951 (Zošit 28) skrátený na Geologické práce - Zošit. Od roku 1963 (posledný Zošit 64) bola edícia pretransformovaná, po vzore celoštátnej (vtedy Československej) edície Zborník geologických vied, séria Západné Karpaty. V roku 1974 bol v dôsledku veľkého nárastu publikácií zborník rozdelený na 4 samostatné série[12]:
- Západné Karpaty - geológia
- Západné Karpaty - mineralógia, petrografia, geochémia a ložiská
- Západné Karpaty - paleontológia
- Západné Karpaty - hydrogeológia a inžinierska geológia.
Ako samostatné dodnes vydávané geologické periodikum, ktoré sa odčlenilo od pôvodnej edície Práce štátneho geologického ústavu v roku 1954 sú Geologické práce - Správy. V roku 1973 bola založená aj špeciálna edícia Regionálna geológia Západných Karpát, v ktorej boli uverejňované špecifické výsledky výskumu z niektorých regiónov a predovšetkým výsledky hlbokých geologických vrtov. Samostatné edície tvoril Zborník Konferencie, sympóziá, semináre a vysvetlivky ku geologickým mapám[12]. V roku 1995 začal ústav vydávať časopis Slovak Geological Magazine, ktorého články boli v anglickom jazyku. Od roku 2003 ústav prevzal geologický časopis Mineralia Slovaca, ktorý dovtedy vydával Slovenský geologický úrad a niektoré ďalšie geologické organizácie v združení Geocomplex.
V súčasnosti ŠGÚDŠ z periodík vydáva Geologické práce - Správy, Mineralia Slovaca, Slovak Geological Magazine a ročenku Nerastné suroviny Slovenska.
Prvé geologické mapy vydal ústav ešte vo vojnovom období. Bola to geologická mapa 1:25 000, list Žilina, ktorej redaktormi boli D. Andrusov a M. Kuthan. Prvá ucelená edícia geologických máp 1:200 000 bola ukončená v prvej polovici 60. rokov 20. storočia. Veľký spoločenský a vedecký význam týchto máp, ktoré boli realizované spoločne s mapami celého územia ČSSR, potvrdzuje, že boli kladne hodnotené aj v zahraničí. V súčasnosti (2016) prebieha mapovanie posledných regiónov nepokrytých mapami mierky 1:50 000. Prakticky celé územie je pokryté nepublikovanými mapami v mierke 1:25 000, ktoré sú k dispozícii v archíve Geofondu.[13]
Od roku 1990 je súčasťou ústavu aj vydavateľstvo. Dovtedy vydané mapy a knižné tituly boli vydávané vo Vede, vydavateľstve SAV.[14]
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
