From Wikipedia, the free encyclopedia
Toto je článok o živočíchoch vysielaných v kozmických lodiach a raketách do vesmírneho priestoru v rámci vedecko-technického výskumu.
Pred prvými letmi človeka do vesmíru sa používali hlavne na základný výskum možnosti prežitia organizmov v podmienkach kozmického letu, neskôr sa využívajú na detailný výskum rôznych biologických procesov v špecifickom prostredí mikrogravitácie a na iné ciele.
Priamo na obežnú dráhu vyslali zvieratá Sovietsky zväz (Rusko), USA, Čína a Japonsko. Pri suborbitálnych letoch nad 100 km (Kármánova hranica) preukázateľne použili zvieratá vrátane týchto štyroch krajín ešte aj Francúzsko a Irán.
Psy boli pri kozmických letoch v počiatkoch kozmonautiky v Sovietskom zväze najčastejšie používanými zvieratami. V priebehu 50. rokoch uskutočnil Sovietsky zväz celkovo 29[1] suborbitálnych letov (Kármánova hranica bola prekročená pri väčšine týchto letov), v rámci ktorých vypustil 36 rôznych psov[2] (z nich celkovo 15 pri letoch zahynulo), pričom psy Dezik a Cigan sa v roku 1951 stali prvými cicavcami, ktoré prekročili výškovú hranicu 100 km a vrátili sa úspešne na Zem. V roku 1954 sa psy Lisa 2 a Ryžik 2 stali prvými zvieratami, ktoré pri lete otestovali kozmické skafandre v otvorenom vesmírnom priestore. Niekoľko suborbitálnych letov so psami uskutočnila v 60. rokoch aj Čína.
Pes Lajka sa v kozmickej lodi Sputnik 2 stal v roku 1957 prvým živočíchom na obežnej dráhe, kde však zároveň aj predčasne uhynul. Aj keby však prežil plánovaných päť dní, nemohol sa vrátiť na Zem, lebo družica ešte nemala pristávacie systémy. V rámci prípravy prvého letu človeka do vesmíru boli v rokoch 1960 – 1961 Sovietskym zväzom úspešne vypustené na obežnú dráhu 4 lode typu Vostok s celkovo šiestimi psami, ktoré pristáli. Prebehli aj ďalšie 2 štarty, tieto ale neboli úspešné. Psy Lisička a Čajka pri prvom z nich zahynuli. Pri druhom však psy Žuľka a Žemčužina núdzové pristátie za extrémnych podmienok po nevydarenom štarte „akoby zázrakom“ prežili. Zo štyroch úspešne odštartovaných letov sa však jeden skončil tragicky, keď psy Pčoľka a Muška zahynuli pri nevydarenom pristátí lode Sputnik 6. Ešte predtým sa však psy Belka a Strelka z misie Sputnik 5 v auguste 1960 stali prvými organizmami, ktoré sa z obežnej dráhy úspešne vrátili na Zem. Okrem nich sa z obežnej dráhy vrátili úspešne ešte psy Černuška (pri misii Sputnik 9) a Zviozdočka (Sputnik 10). Ďalší a doteraz posledný potvrdený orbitálny let so psami (Veterok a Ugoľok) sa uskutočnil ešte v roku 1966 pri misii Kosmos 110, pričom psy pri ňom absolvovali najdlhší pobyt vo vesmíre (22 dní). Údajne sa pes nachádzal aj na palube čínskej lode Šen-čou 2 v r. 2001, túto informáciu však čínske oficiálne miesta nikdy nepotvrdili.
Opice boli najčastejšie používanými zvieratami pri kozmickom výskume v Spojených štátoch. Išlo hlavne o druhy makak rézus, malpa kapucínska a šimpanz. Od konca 40. do začiatku 60. rokov použili USA pri 14 suborbitálnych letoch 16 rôznych opíc (len 6 letov prekročilo Kármánovu hranicu, väčšina opíc uhynula), pričom opica Albert II sa v r. 1949 stala prvým cicavcom, ktorý sa dostal nad výšku 100 km, pri návrate však zahynula. Prvými opicami, ktoré prežili let nad 100 km, boli v roku 1959 Baker a Able. Prvým hominidom, ktorý prekročil výškovú hranicu 100 km, bol v januári 1961 šimpanz Ham. V 60. rokoch uskutočnili niekoľko suborbitálnych letov s opicami Francúzsko a aj Argentína (nedošlo však k prekročeniu Kármánovej hranice). V roku 2013 vypustil do výšky 120 km opicu aj Irán.
Prvou opicou na obežnej dráhe bol na lodi Mercury-Atlas 5 v r. 1961 šimpanz Enos. Američania vypustili opice na orbitu ešte v r. 1969 pri misii Biosat 3 a v r. 1985 počas misie raketoplánu Challenger (STS-51-B). V rokoch 1983 až 1996 vypustil na obežnú dráhu v rámci šiestich misii programu Bion celkovo 12 opíc aj Sovietsky zväz (resp. Rusko). Predpokladá sa, že opica sa nachádzala aj na palube čínskej lode Šen-čou 2 v r. 2001, táto informácia ale nie je dodnes potvrdená.
Okrem opíc a psov bolo na orbitálnu dráhu pri pilotovaných aj nepilotovaných letoch vypustených aj desiatky druhov menších živočíchov, vrátane myší, potkanov, korytnačiek, žiab, mlokov, rýb, slimákov, či pavúkov, ako aj rôznych druhov hmyzu, článkonožcov a červov (nehovoriac o veľkom množstve rôznych mikroorganizmov). Výnimočne boli do vesmíru poslané aj vtáky, pričom prvý rozsiahlejší výskum v tejto oblasti prebehol s prepelicami japonskými na stanici Mir v rámci slovenského experimentu pri misii Štefánik počas letu kozmonauta Ivana Bellu.
Za vôbec prvé živočíchy vyslané nad hranice zemskej atmosféry sa považujú vínne mušky drozofily (Drosophila melanogaster) vystrelené Američanmi 20. februára 1947 pri suborbitálnom lete rakety V-2 do výšky 109 km.
Dve korytnačky (spolu s niekoľkými druhmi hmyzu) sa v septembri 1968 stali na palube sovietskej lode Zond 5 prvými živočíchmi, ktoré obleteli Mesiac a vrátili sa úspešne na Zem. Prvými živočíchmi (s výnimkou človeka) cielene dopravenými na povrch Mesiaca sa stali vajíčka ovocných mušiek, ktoré pristáli na palube čínskej sondy Čhang-e 4 v roku 2019.[3]
Ešte väčšie množstvo živočíšnych druhov bolo vypustených pri suborbitálnych letoch, z tých výnimočnejších možno spomenúť Francúzmi pripravený let mačky Felicetty z roku 1963 (dosiahla výšku vyše 150 km).
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
