Západoslovenské nárečia

Západoslovenské nárečia (iné názvy: západoslovenský dialekt, makroareál západoslovenských nárečí, západná slovenčina, západoslovenčina) sú jeden z troch hlavných nárečových celkov slovenčiny. Západoslovenskými nárečiami sa hovorí na území bývalej Bratislavskej župy, Trenčianskej župy a Nitrianskej župy (z poslednej len časť). Používajú ich aj niektorí dolnozemskí Slováci.

Západoslovenské nárečie/západoslovenský dialekt je aj názov jedného z nárečí rómčiny, pozri západoslovenský dialekt rómčiny.

Prvky západoslovenských nárečí sa historicky uplatnili v kultúrnej západnej slovenčine.

Charakteristika

Základné znaky sú najmä^[1][2]:

• prízvuk na prvej slabike slova
• slabiky ro-, lo- na začiatku slov typu rovní, rola, vloni a pod.
• samohláska e v slovách ocet, ďeň, buben, pes, oves, ven, bečka, deska, zdechnúť, kotel, sen (ako striednica za jery) a v slovách vieter, blázen, švager, cuker (ako vkladná hláska)
• samohláska a (v krátkych slabikách) resp. á (v dlhých slabikách) namiesto pôvodného nosového e (napr. masso, hovado, hrádeľ, zajác); v záhorských nárečiach je ale namiesto nosového e ja alebo je (napr. hovjadzí, pjet)
• výskyt zdvojených spoluhlások rozličného pôvodu (okrem záhoráckych nárečí), napr. occa, precca, masso, frejjér, stuňňa
• skupina šč namiesto spisovného šť (ešče a pod.)
• neplatí rytmický zákon
• nominatív singulár podstatných mien stredného rodu ma častejšie príponu -o (vajco)
• podstatné mená mužského rodu a stredného rodu zakončené na -r, -l, -z, -s pri skloňovaní prechádzajú od tvrdých vzorov k mäkkým (napr. na Zobori)
• lokál singulár príd. mien mužského rodu a stredného rodu má príponu -ém (vysokém)
• inštrumentál singulár príd. mien ženského rodu má príponu -ú (dobrú)
• slovesá s neurčitkom na -iť (robiť, piť) majú v minulom čase -el (robel, pel)
• viacero slov sa používa iba v týchto nárečiach (alebo iba v týchto a stredoslovenských nárečiach alebo iba v týchto a východoslovenských nárečiach), napr. čisto len do západoslovenských nárečí spadajú slová širák, ručník, strecha, hodi, kočka, sinokvet, hrebíček, egreš a pod.)

Delenie

Podľa Encyklopédie jazykovedy (identický text je v Encyklopédii Slovenska)

západoslovenské nárečia:

• severná podskupina západoslovenských nárečí
  • hornotrenčianske nárečia
  • kysucké nárečia
  • dolnotrenčianske nárečia
• južná podskupina západoslovenských nárečí
  • považské nárečia
    • podjavorinské nárečia
    • myjavské nárečia
    • [iné]
  • trnavské nárečia
  • nitrianske nárečia
• záhorská podskupina západoslovenských nárečí
  • skalické nárečia
  • iné

Podľa Krajčoviča

západoslovenské nárečia (makroareál západoslovenských nárečí):

• severný región (regionálny areál) západoslovenských nárečí:
  • hornotrenčianske nárečie Z
  • dolnotrenčianske nárečie Z (vrátane podjavorinského rajónu)
  • hornokysucké nárečie P
  • dolnokysucké nárečie P
• južný región (regionálny areál) západoslovenských nárečí:
  • záhorské nárečie Z (vrátane skalického rajónu)
  • trnavské nárečie Z (vrátane zvláštneho rajónu od Bernolákova po Modru)
  • piešťanské nárečie Z
  • hlohovské nárečie Z
  • myjavské nárečie P
  • dolnonitrianske nárečie P

Poznámka: Z = základný areál, P = pomedzný areál (=hraničný areál)

Podľa Mruškoviča

západoslovenský dialekt:

• severná skupina západoslovenského dialektu
  • hornotrenčianske nárečia
    • vlastné hornotrenčianske nárečie
    • kysucké nárečie
    • hornokysucké nárečie
  • dolnotrenčianske nárečia
  • považské nárečia
    • (vlastné) považské nárečie
    • podjavorinské nárečie
    • myjavské nárečie
• juhovýchodná skupina západoslovenského dialektu (ponitrianska skupina západoslovenského dialektu)
  • strednonitrianske nárečie
    • topoľčianske nárečie
    • hlohovské nárečie
  • dolnonitrianske nárečie
  • dolnožitavské nárečie
• juhozápadná skupina západoslovenského dialektu
  • trnavské nárečie
  • modranské nárečie
  • záhorské nárečie
  • skalické nárečie

Podľa Kačírka a slovake.eu

západoslovenské nárečia:

• hornotrenčianske nárečia (severotrenčianske nárečia)
• dolnotrenčianske nárečie (juhotrenčianske nárečia)
• považské nárečie
• stredonitrianske nárečia
• dolnonitrianske nárečia (juhonitrianske nárečia)
• nárečia trnavského okolia (trnavské nárečia)
• záhorské nárečie

Podľa Vlastivedného slovníka obcí na Slovensku

západoslovenské nárečia^[3]:

• záhorské nárečie
• trnavské nárečie
• považské nárečie (viac skupín)
• myjavsko-brezovské nárečie
• ponitrianske nárečie
  • strednonitrianske nárečie
  • dolnonitrianske nárečie
• trenčianske nárečie
  • hornotrenčianske nárečie
  • dolnotrenčianske nárečie
• kysucké nárečie

Podľa Etnografického atlasu Slovenska

západoslovenské nárečia^[4]

• severná skupina
  • hornotrenčianske nárečia
    • hornotrenčianske nárečie
    • kysucké nárečie
    • hornokysucké nárečie
  • dolnotrenčianske nárečie
  • považské nárečia
    • považské nárečie
    • podjavorinské nárečie
    • myjavské nárečie
• juhovýchodná skupina
  • stredonitrianske nárečia
    • strednonitrianske nárečie
    • topoľčianske nárečie
    • hlohovské nárečie
  • dolnonitrianske nárečie
• juhozápadná skupina
  • nárečia trnavského okolia
    • trnavské nárečie
    • modranské nárečie
  • záhorské nárečia
    • záhorské nárečie
    • skalické nárečie

Podľa Jána Stanislava

západoslovenské nárečia^[5]:

• moravskoslovenské nárečia
  • dolské nárečia
  • kelecké nárečia
  • slovensko-chorvátske nárečia
  • kopaničiarske nárečia
• západoslovenské nárečia na Slovensku
  • delenie 1:
    • nárečie Moravského dolu (= pomoravské nárečie)
    • nárečia západoslovenského Považia a Ponitria
      • severovýchodné nárečia
      • juhozápadné nárečia
  • delenie 2:
    • nárečia nitrianskeho Považia s trnavským okolím
      • trnavské nárečia
      • myjavsko-brezovské nárečie
      • vlastné nitrianske Považie
    • nárečia trenčianskeho Považia a Ponitria
      • nárečia trenčianskeho Považia
        • hornotrenčienske nárečie
        • dolnotrenčianske nárečie
      • nárečia Ponitria
        • nárečie horného Ponitria
        • nárečie dolného Ponitria

Príkladové texty

Trnavské nárečie

Čo vám povedzet? Veru nevím, čo budem vedzet. Volakedi, víte nebívalo jako neská. Já som veru málo chodzila do školi, lebo som si nemala čo obut. Velice to bolo zle zime. Do školi som odbehla len nékedi, keca mi tí botki ušli. Kecom prišla ze školi, mosela som it gazdzinám pestuvat maličké, abi dostala obet. Oca som nemala. Zabili ho v prvnejšéj vojne. Bolo nas šest dzecí a kedzme sceli žit, najstaršé so moseli chicit roboti. Bratofci išli slúžit na jednu komenciju – to je robit za zboží u gazdu. Dostali zme jednu izbu, f kteréj bívali štiri famílije: štiré bíreši, čo též mali po sedem osem dzecí. Bolo nás tam teda pekná kópka. Boli tam dva šporhele, tam sa aj narodzilo, tam aj umírali a bíval tam aj vistretí a chodzilo sa ho aj opáčit. Šecko sa tam veru moselo robit.