Zámok Nymphenburg

Nymphenburg je nemecký barokový zámok v západnej časti Mníchova, v mestskom obvode Neuhausen-Nymphenburg. Patrí k najväčším bývalým kráľovským palácom v Európe a v súčasnosti ho často navštevujú turisti. Súčasťou zámku, ktorý bol letným sídlom rodu Wittelsbachovcov, je i rozsiahly park, jedno z najväčších záhradných diel v Nemecku. V súčasnosti sa tu nachádza múzeum.

Dejiny

S výstavbou paláca začal kurfirst Ferdinand Mária Bavorský so svojou manželkou Henriettou Adelou Savojskou pri príležitosti narodenia syna a následníka Maxmiliána II. Emanuela v roku 1664. Ústredná časť budovy bola dokončená podľa návrhu talianskeho architekta Agostina Barelliho v roku 1675.

So systematickým rozširovaním zámku pokračoval od roku 1701 Maxmilián II. Emanuel, ktorý dal vybudovať severné a južné krídla budovy. Na tomto projekte sa podieľali architekti Enrico Zucalli a Giovanni Antonio Viscardi. Postupne boli pridávané ďalšie časti paláca, ako napríklad stajne a zámocká kaplnka. Počas vojny o španielske dedičstvo bola stavba prerušená, pretože v rokoch 1704 až 1715 bol bavorský kurfirst nútený sa často zdržiavať mimo svoju vlasť. Po jeho návrate sa na stavbe pokračovalo podľa návrhov dvorného architekta Josepha Effnera, a za vlády Karola VII. Albrechta (1726 – 1745) bola hlavná časť prác dokončená.

Na zámku v roku 1825 zomrel prvý bavorský kráľ Maxmilián I. Jozef, v roku 1845 sa tu narodil jeho pravnuk Ľudovít II. Po revolúcii v roku 1918 prešiel palác do štátneho vlastníctva. Dnes je Nymphenburg prístupný verejnosti, ale zároveň stále zostáva domovom rodu Wittelsbachovcov, býva tu potomok jeho zakladateľov – František Bavorský.

Literatúra

Georg Dehio: Handbuch der Deutschen Kunstdenkmäler. Bayern IV, München und Oberbayern. Darmstadt 1990. (Abschnitt München, Schloßanlage Nymphenburg).
Gerhard Hojer u. Elmar D. Schmid (Bearb.): Nymphenburg: Schloss, Park und Burgen. Amtlicher Führer. Bayerische Verwaltung der staatlichen Schlösser und Seen, 22. Aufl., München 1999, ISBN 3-932982-16-9.
Helga Voigt: Bei den Wittelsbachern zu Hause: Schloss Nymphenburg und sein Park. In: Stattreisen München e.V. (Hrsg.): Spaziergänge in die Vergangenheit Münchens, 1. Aufl., Ars-vivendi-Verlag, Cadolzburg 2004, S. 26–34, ISBN 3-89716-497-3.
Georg A. Gut: Schloss Nymphenburg: die Vorgeschichte und die drei Durchblicke im Park. Gut Verlag, München 2004.
Horst Lohmann (Verf.), Museumspädagogisches Zentrum (Hrsg.): Im Sommerschloß der Wittelsbacher: Nymphenburg, Schloß und Park; ein Arbeitsheft des MPZ. 7. Aufl., Museumspädagogisches Zentrum, München 1987.
Gerhard Hojer (Bearb.): Die Schönheitsgalerie König Ludwigs I. Verlag Schnell & Steiner München, 2. Aufl. 1983, ISBN 3-7954-0705-2.
Norbert Hierl-Deronco: Es ist eine Lust zu bauen: von Bauherren, Bauleuten und vom Bauen im Barock in Kurbayern – Franken – Rheinland, Krailling 2001, ISBN 3-929884-08-9.
Jean Louis Schlim: Ludwig II. – Traum und Technik. MünchenVerlag, München 2010, ISBN 978-3-937090-43-6. Springbrunnen und Brunnenhaus im Schlosspark Nymphenburg.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zámok Nymphenburg

Externé odkazy

Oficiálna stránka
Bayerische Verwaltung für staatliche Schlösser, Gärten und Seen
Historische Karte: Nymphenburg im Westen von München Archivované 2015-04-13 na Wayback Machine
Museum Mensch und Natur Archivované 2007-07-03 na Wayback Machine

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Nymphenburg na českej Wikipédii.

Tento článok týkajúci sa architektúry je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.