Vulkanický popol
From Wikipedia, the free encyclopedia
Vulkanický popol alebo sopečný popol predstavuje rozdrvené fragmenty minerálov, hornín a vulkanického skla, ktoré sa uvoľňujú do ovzdušia a neskôr sa usadia na zemskom povrchu alebo v oceáne. Fragmenty vulkanického popola majú priemer menší ako 2 mm.[1] Termín sa niekedy nepresne používa pre akékoľvek produkty explozívneho vulkanizmu (teda aj častice väčšie ako 2 mm), ktoré by sa mali správne nazývať tefra.
Vulkanický popol vzniká pri explozívnom vulkanizme, keď sa plyny rozpustené v magme, resp. láve rozpínajú a unikajú náhle do atmosféry. Unikajúce plyny pri tom spôsobujú rozpad magmy. Najmenšie častice magmy sú unášané prúdom horúcich plynov do ovzdušia a rýchlo tuhnú. Častice popola tvoria zvyčajne kryštaloklasty (kúsky minerálov) a vitroklasty (vulkanické sklo). Popol tiež vzniká pri kontakte horúcej lávy s vodou, kedy dochádza k veľmi explozívnym erupciám (tzv. freatomagmatické erupcie). Pri kontakte vody s lávou dochádza jednak k rýchlemu ochladeniu a rozpadu lávy, zároveň sa voda mení na paru, ktorá odnáša malé častice lávy do ovzdušia. Drobné častice v ovzduší následne transportuje vietor, často na vzdialenosť stoviek až tisícov kilometrov. Jemnozrnný materiál s priemerom častíc pod 0,063 mm (1/16 mm) sa označuje ako vulkanický prach[1].
Spad vulkanického popola pri explozívnych erupciách môže výrazne ovplyvniť životné prostredie, rastliny, živočíchy aj človeka. V niektorých prípadoch môže dochádzať k prerušeniu dopravy, telekomunikácii, prísunu elektrickej energie, poškodeniu poľnohospodárskej výroby ale alebo budov. Explozívne erupcie islandskej sopky Eyjafjallajökull v marci 2010 mali napr. za následok prerušenie leteckej dopravy nad Európou.
Referencie
Iné projekty
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.