Vlača je obec na Slovensku v okrese Vranov nad Topľou.
| Vlača | |
| obec | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Vranov nad Topľou |
| Región | Šariš |
| Vodný tok | Topľa |
| Nadmorská výška | 200 m n. m. |
| Súradnice | 49°02′55″S 21°30′40″V |
| Rozloha | 4,25 km² (425 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 213 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 50,12 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1349 |
| Starosta | Ľuboš Leško[3] (nezávislý) |
| PSČ | 094 31 (pošta Hanušovce nad Topľou) |
| ŠÚJ | 529231 |
| EČV (do r. 2022) | VT |
| Tel. predvoľba | +421-57 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Vlača 56 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce | |
| Wikimedia Commons: Vlača | |
| Webová stránka: obecvlaca.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Vlača leží na južnom okraji Nízkych Beskýd v doline Tople. Nadmorská výška v strede obce je 200 m n. m. a v chotári 160-250 m n. m. Rovinný až mierne zvlnený povrch odlesneného chotára tvoria prevažne štvrtohorné náplavy Tople a svahové hliny.
Obec vznikla v chotári obce Medzianky. Spomína sa v roku 1349 ako súčasť panstva Chmeľov, od začiatku 15. storočia ako majetok drienovských Abovcov. V roku 1427 mala 13 port, v roku 1787 mala 21 domov a 156 obyvateľov, v roku 1828 mala 22 domov a 195 obyvateľov. Boli roľníci. JRD bolo založené v roku 1959. Časť obyvateľov pracovala v stavebných a iných podnikoch Prešova a Košíc.
Vývin názvu obce
Pamiatky
- Gréckokatolícky kostol Ochrany presvätej Bohorodičky, jednoloďová neoklasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1908. Stojí na mieste staršej stavby z roku 1781, ktorej časti hmoty boli použité v súčasnej stavbe. Interiér chrámu je plochostropý, zariadenie novodobé. Fasády sú hladké, členené polkruhovo ukončenými oknami. Veža bola ukončená ihlancovou helmicou, po nedávnych necitlivých úpravách je nadstavaná a má barokovú helmicu.[4]
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
