Remove ads
slovenský maliar, grafik, ilustrátor, sochár a pedagóg From Wikipedia, the free encyclopedia
Vincent Hložník (* 22. október 1919, Svederník – † 10. december 1997, Bratislava) bol slovenský maliar, grafik, ilustrátor, sochár a pedagóg, predstaviteľ expresionizmu. Patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov slovenského výtvarného umenia, generácie umelcov druhej svetovej vojny, mladej avantgardy. Ilustroval vyše sto diel svetovej i národnej literatúry. Vo svojej tvorbe reagoval najmä na udalosti druhej svetovej vojny a hovorí o nej v dokumentárnom filme Vincent Hložník z cyklu Profily, ktorý realizovala Slovenská televízia Bratislava v roku 1994 (scenár Tatiana Syneková, réžia Fedor Bartko).[1]
Vincent Hložník | |
slovenský maliar, grafik, ilustrátor a sochár | |
Narodenie | 22. október 1919 Svederník, Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 10. december 1997 (78 rokov) Bratislava, Slovensko |
Odkazy | |
Commons | Vincent Hložník |
V ankete RTVS Najväčší Slovák v roku 2019 sa umiestnil na 50. mieste.[2]
Narodil sa 22. októbra 1919 vo Svederníku (okres Žilina) v rodine Imricha Hložníka a Márie Hložníkovej, rodenej Puškárovej, ako najstaršie z piatich detí. Jedným zo súrodencov bol aj maliar Ferdinand Hložník. Detstvo prežil v okolí rieky Váh. Už ako chlapec rád kreslil a v štrnástich rokoch si už zvolil autorskú signatúru.
V roku 1926 začal navštevovať ľudovú školu vo Svederníku a o päť rokov neskôr (1931) nastúpil na meštiansku školu v Žiline. V roku 1933 začal v tomto meste navštevovať reálne gymnázium, kde ho učil kreslenie prof. Zdeněk Balaš, ktorý v ňom okamžite objavil talent.
V roku 1937 – 1942 Hložník nastúpil na Uměleckoprůmyslovú školu v Prahe (špeciálna škola pre kresbu a maľbu) u profesorov Františka Kyselu a Josefa Nováka (1941 – 1942). Školu absolvoval obhájením diplomovej práce na tému „Cirkus“ (figurálna kompozícia „Krasojazdkyňa na koníkovi“ a „Starý komediant“ – šesť tabúľ z leptaného a matovaného skla s celkovým rozmerom 300 x 200 cm). Spolu s ním študovali Viera Horáčková, Ota Janeček, Arnošt Paderlík, Václav Plátek, Zdeněk Seydl a ďalší. Býval v Hradčanskej koleji (1937 – 1939), krátky čas na priváte a v Štefánikovej koleji (1939 – 1942). [3]
Česká kultúra a výtvarné umenie zvlášť sa v tomto období hlásilo k novým smerovaniam, popri ktorých vznikali významné spolky a skupiny. Výrazne v týchto rokoch rezonovali napríklad umelecké zoskupenia Sedm v říjnu a Skupina 42. Okrem českých umelcov boli v tomto dianí zapojení aj slovenskí maliari, ktorí sa pohybovali v prostredí Umeleckej besedy a boli blízki najmä Skupine 42. Boli to Cyprián Majerník, Bedrich Hoffstúdter, Ján Želibský a Július Nemčík. Najvýraznejšou určujúcou postavou medzi nimi bol maliar Cyprián Majerník.
Majerník i Hložník mali k sebe veľmi blízko. Akýmsi symbolom sa u nich stáva postava Dona Quijota a téma vtedajšej neľahkej doby. Na Hložníka zapôsobila aj výstava Cypriána Majerníka v Pražskej Umeleckej besede v roku 1940.
V rokoch 1945 – 1949 bol členom pražského spolku Mánes, v roku 1945 sa stal zakladajúcim členom Skupiny výtvarných umelcov 29. augusta. V roku 1948 absolvoval študijný pobyt v Taliansku.
V rokoch 1952– 1972 pedagogicky pôsobil na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, v období rokov 1960 – 1964 tu zastával funkciu rektora. V období normalizácie, v roku 1972, bol z politických dôvodov nútený školu opustiť a začal pôsobiť ako umelec vo voľnom povolaní.
V roku 2009 rodina V. Hložníka darovala Žilinskému samosprávnemu kraju jeho 799 diel a v Považskej galérii umenia bola otvorená stála expozícia jeho tvorby.[4]
Tvorba Vincenta Hložníka je bohatá. Venoval sa maľbe, grafike, knižnej ilustrácii a je aj autorom výtvarných realizácií v architektúre. Jeho diela venované postaveniu človeka vo svete mali vždy výrazný humanistický, etický a sociálny charakter, ktorý tak určil autorov trvalý príklon ku expresívnemu figurálnemu prejavu.
Vincent Hložník začínal na pražskej „umprumke“ v ateliéri všeobecnej a neskôr špeciálnej školy kreslenia a maľby pod vedením prof. Františka Kyselu. Veľa kreslil aj nad rámec školských povinností, zachytával Prahu štetcom, perom a neustále ho inšpirovalo mestské prostredie. Hložníkova prvá výstava na Slovensku bola v roku 1942 v Dome umenia v Bratislave. Vincent Hložník tu ukázal niečo nové: kompozíciu v disharmóniách, ktoré akcentujú expresívny účinok motívu; obnažil anatómiu figúr, deformoval kĺby, nadsadzoval figúry.
Hložník bol výborný kresliar. Dokladuje to množstvo samostatných i kolektívnych výstav doma a v mnohých krajinách Európy, Ameriky a Ázie. Osobitné postavenie v jeho tvorbe mala ilustrácia. Ilustroval vyše tristo kníh, hlavne pre deti, ale aj literatúru pre dospelých.
Sakrálna ikonografia patrí k vrcholom jeho tvorby. Hložník svoje dielo kategorizoval do výtvarných cyklov. Vytvoril litografický cyklus Človek, Fašizmus, Povstanie, Transport, cyklus drevorytov Atómový teror či sériu obrazov Storočie malomocných a cyklus kresieb k ústave.
Úctivo sa vyjadroval k slovenským výtvarným umelcom a mal rád predovšetkým tvorbu Ľudovíta Fullu, Miloša Bazovského, Martina Benku a Kolomana Sokola. Jeho cykly zjavení anjelov a zvieracích svetov, chorých interiérov sú veľmi známe. Svoje posolstvo predstavuje zložitou formou.[5]
Na základe listu a prosby Rudolfa Pribiša sa rozhodol pre pedagogické pôsobenie na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1952 – 1972 pôsobil na VŠVÚ v Bratislave ako pedagóg a vedúci Oddelenia voľnej grafiky (pôvodne Oddelenie grafiky) a knižnej ilustrácie, jeden rok ako spoluzakladajúci pedagóg a vedúci oddelenia monumentálneho maliarstva. 1955 – 1959 – prorektor VŠVÚ v Bratislave (rektorom bol prof. Jozef Kostka).[3]
Jeho dominantnou témou bolo povstanie človeka v jeho svete. Vincent Hložník ju realizoval vo viacerých výtvarných druhoch a technikách. Napriek sa jeho dielo nedá zredukovať na niekoľko okruhov s pevnou tematickou skladbou. Prekvapoval novou invenciou, a to tak v námetovej, ako aj vo významovej zložke diela. Inšpiráciu čerpal zo svojich snov, intelektuálneho zázemia, ale aj z každodenného života. Predovšetkým jeho pričinením nadobúda slovenské umenie črty morálnej a profesionálnej zodpovednosti so zdôraznením intelektuálnej individuality tvorcu.[3]
Vincent Hložník, zakladateľ slovenskej modernej grafiky, zomrel 10. decembra 1997 vo veku sedemdesiatosem rokov v Bratislave.[5]
Vincent Hložník patrí k medzivojnovej generácii, ktorá v druhej vlne moderny etablovala moderný výraz. V jeho tvorbe nachádzame podnety z európskeho umenia aj domácej avantgardy. V ranom období Hložník prijíma odkaz Picassa a expresionizmu (40. roky). V 50. rokoch sa viac sústredil na grafiku, ktorá so sebou prinášala humanizmus a kritický realizmus. V tomto období vzniká rad jeho cyklov, na ktorých možno sledovať jeho štýlový vývoj. Ten vtedy smeroval k neosurrealizmu a abstrakcii, v 60. rokoch dovedenej až po samú hranicu. Ani teraz úplne neopúšťa figuratívnosť. Postupne sa k nej vracia a formuje si novú výtvarnú reč. U Hložníka je typické vzájomné ovplyvňovanie maľby a grafiky. Grafika je ale viac dynamická a má väčšiu otvorenosť, miestami je až dokumentom aktuálnej situácie.[6]
V nemalej miere sa tiež podieľal na známkovej tvorbe. Jeho známky Býci, Nad Tatrou sa blýska či List z Apokalypsy boli vytlačené v pražských tlačiarňach. Jeho známku Veľká noc vydala Slovenská pošta len nedávno, 15. marca 2007.
S dielami V. Hložníka sa na aukciách obchoduje pomerne často. Dlhodobo sa dosahovala pomerne nízka cenová úroveň, nezodpovedajúca významu V. Hložníka v slovenskom výtvarnom umení.[chýba zdroj] V poslednom čase sa však jeho zberateľské, a teda aj komerčné renomé prudko zvýšilo, najmä čo sa týka diel z obdobia 40-tych rokov.[4]
Počas života mal viacero domácich i zahraničných samostatných výstav, napr. v Bratislave (1942, 1943, 1948, 1949, 1957, 1962), Budapešti (1957), Mexiko City (1958) a Londýne (1965). Súborné výstavy mu Slovenská národná galéria zorganizovala v rokoch 1975 a 1984.[4]
Súčasné galérie sa k dielu Vincenta Hložníka vracajú. Napríklad v roku 2006 Galéria moderného umenia v Čunove usporiadala výstavu jeho olejov. Hložník daroval Slovenskej republike sto obrazov zo svojho celoživotného diela na národný poklad. Jeho želaním bolo, aby tento unikátny dar spravovala Matica slovenská. V novembri 2007 Matica usporiadala výstavu z výberu týchto diel pod názvom Hlboko v slovenskej zemi v galérii Matice.
Diela Vincenta Hložníka sú zastúpené vo všetkých slovenských verejných a štátnych galériách. Napr. v Považskej galérii umenia v Žiline je stála expozícia predstavujúca výber z jeho celoživotnej maliarskej tvorby od 40. rokov až po druhú polovicu 90. rokov 20. storočia. Výraznú časť diel do zbierky galérie venovala manželka výtvarníka Viera Hložníková.
Vincent Hložník získal za svoje dielo množstvo významných ocenení doma aj v zahraničí. V roku 1992 mu udelila medzinárodná porota cenu Prix d´honneur za grafiku.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.