Viktor Ivanovič Belenko
From Wikipedia, the free encyclopedia
Viktor Ivanovič Belenko (rus. Виктор Иванович Беленко; * 15. február 1947, Naľčik, Kabardsko-balkarská ASSR, Ruská SFSR, ZSSR, dnes Rusko) je americký letecký technik a pedagóg ruského (sovietskeho) pôvodu. Pôvodne sovietsky stíhací pilot. Stal sa známy po tom, čo v roku 1976 ušiel s prísne tajným strojom MiG-25 zo ZSSR do Japonska.
| Viktor Ivanovič Belenko Виктор Иванович Беленко | |
.jpg) | |
| Narodenie | 15. február 1947 (77 rokov) Naľčik, Kabardsko-balkarská ASSR, Ruská SFSR, ZSSR |
| Štátne občianstvo | Sovietsky zväz |
| Národnosť | ruská |
Vojenská kariéra | |
| Ozbrojené sily | Sovietska armáda |
| Zložka |  Vojsko protivzdušnej obrany ZSSR |
| Jednotka | 530. stíhací pluk PVO |
| Hodnosť | nadporučík (staršij lejtnant) |
| V službe | 1967—1976 |
Životopis
Narodil sa v roku 1947 v meste Naľčik v Kabardsko-balkarskej republike v rodine robotníka. Po rozvode rodičov žil s otcom a nevlastnou matkou. V roku 1965 skončil stredoškolské štúdium a jeden semester študoval medicínu. Pred nástupom na povinnú vojenskú službu pracoval v rôznych podnikoch v meste Omsk. Bol leteckým nadšencom a členom aeroklubu.
V roku 1967 nastúpil na vojenskú službu a do roku 1971 študoval na leteckej škole. Následne slúžil ako pilot inštruktor v Stavropoli. Jeho výkony boli v celom rozsahu hodnotené pozitívne, bol taktiež členom Komunistickej strany Sovietskeho zväzu. Na vlastné želanie bol v roku 1975 prevelený na Ďaleký východ k 530. leteckému pluku 11. leteckej armády sovietskej protivzdušnej obrany so sídlom v Čugujevke v Prímorskom kraji na Ďalekom východe. Podľa jeho slov boli podmienky života vojakov i dôstojníkov na exponovanej základni blízko Japonska a čínskych hraníc veľmi zlé. V leteckej jednotke bol rozšírený alkoholizmus. Vojaci žili v špinavých kasárňach, dostávali zlú stravu, bežné boli epidémie úplavice, samovraždy, dezercie a morálka jednotky bola na nízkej úrovni.[1]
Ráno 6. septembra 1976 odštartoval na bežný cvičný let. Belenko však v lete nízko nad zemou opustil sovietsky vzdušný priestor a so svojim prúdovým lietadlom Mikojan-Gurevič MiG-25 „Foxbat“ a pristál na letisku v Hakodate v Japonsku. Bolo to prvýkrát, kedy si západní odborníci mohli zblízka prezrieť toto lietadlo, čím odhalili mnohé tajomstvá a prekvapenia.
Belenkovi bol udelený azyl v USA vtedajším americkým prezidentom Geraldom Fordom a bol pre neho zriadený poručnícky fond, zaručujúci veľmi pohodlné žitie v ďalších rokoch. Po jeho dezercii ho USA vyšetrovali a vypočúvali 5 mesiacov a potom ho na niekoľko rokov zamestnali ako konzultanta.
Počas života v USA sa Belenko oženil a neskôr rozviedol. Doma v ZSSR zanechal ženu a syna.
MiG-25 bol rozobratý, preskúmaný a potom vrátený do ZSSR v tridsiatich debnách. Belenko priniesol so sebou pilotnú príručku pre MiG-25 Foxbat s očakávaním, že americkým pilotom pomôže pri hodnotení a skúšaní lietadla. Avšak japonská vláda povolila USA iba preskúmanie lietadla a pozemné testy radaru a motorov.
Iné prelety sovietskych letcov
Belenko nebol jediný pilot, ktorý týmto spôsobom ušiel zo ZSSR, ani prvý, kto takto dezertoval zo sovietskeho bloku. V marci a máji 1953 dvaja poľskí piloti preleteli s MiG-15 do Dánska. V roku 1985 a 1987 preleteli piloti sovietskych vrtuľníkov pri operáciách v Afganistane do Pakistanu. Kapitán Alexander Zujev odletel 20. mája 1989 v stíhačke MiG-29 do Trebisonde v Turecku.
Referencie
Pozri aj
Externé odkazy
Zdroj
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.