Venisova pyramída

Venisova pyramída leží pri Sakkáre v Egypte, pred vstupom do areálu komplexu Stupňovitej pyramídy. V nej sa nachádzajú najstaršie zachované Texty pyramíd.

Svetové dedičstvo UNESCO

Venisova pyramída

MENO

nfr-swt-wnjs

Krásne sú Venisove (kultové) miesta

ÚDAJE

Lokalita: Sakkára

Staviteľ: Venis

Obdobie: 5. dynastia

Typ: pravá

Materiál: vápenec

Základňa: 57,75 m

Pôvodná výška: 43 m

Objem: 47 390 m³

Sklon: 56° 18′ 35″

Hrobka Ka: sat. pyramída

Pyramídy kráľovien: žiadna

 

Staviteľom bol Venis (okolo 2356 – 2323 pred Kr.), posledný faraón 5. dynastie.

Pyramída a jej komplex

Pyramída mala vstup zo severu, ktorý bol umiestnený v podlahe tzv. severnej kaplnky. Dispozícia podzemných chodieb a komôr je veľmi podobná subštruktúre pyramídy Venisovho predchodcu Džedkareho. Chodba, ktorá krátko na začiatku klesá, pokračuje rovno až k vertikálnej osi pyramídy a končí predsieňou. Z nej pokračuje na západ pohrebná komora s tmavým bridlicovým sarkofágom a sedlovým žulovým stropom, a na východ zásobná komora s tromi výklenkami. Steny predsiene a komory sú pokryté hieroglyfickými nápismi. Superštruktúra pozostávala zo šesťstupňového jadra z blokov miestneho vápenca. Obklad bol z jemného bieleho vápenca a na niektorých miestach sa zachoval dodnes. V zlom stave sa nachádzala už v časoch Novej ríše, keď bola rekonštruovaná. Pri úpätí východnej steny stojí zádušný chrám a pri jej juhovýchodnom rohu malá kultová pyramída. Vzostupná cesta dosahuje dĺžku 750 m. Údolný chrám ležal kedysi na brehu jazera, oddeľujúceho Mennofer od pohrebiska. Venis svoje manželky nepochoval v pyramídach, ale v hrobkách blízkeho pohrebiska. Riešenie pyramídového komplexu, hlavne zádušného chrámu, predstavuje prechodnú fázu medzi komplexmi 5. a 6.dynastie, ktorú začal už Džedkare. Významnosť Venisovej pyramíde však udeľuje jej reliéfna výzdoba. Pri nej ide o prvý prípad výskytu tzv. Textov pyramíd^[1] – náboženských textov (napr. litánií, hymnov, velebení alebo magických textov).^[2] Okrem toho objekty komplexu boli bohato zdobené reliéfmi a ďalšími kamennými prvkami, ktorých časť bola druhotne použitá v neskorších staroegyptských stavbách, napr. v komplexe Amenemheta I. v Lište. V areáli pyramídy pri vzostupnej ceste sa nachádza stavba, ktorá pravdepodobne slúžila na uloženie dvoch lodí, symbolizujúcich bárky boha Rea. Areál bol obohnaný múrom.

Výskum

Pyramídu zbežne skúmal už Perring a Lepsius, v roku 1899 sa dovnútra dostal Maspero a neskôr ďalší. Od roku 1939 tu prebieha výskum egyptských archeologických expedícií.