Venedikt Vasilievič Jerofejev (rus. Венеди́кт Васи́льевич Ерофе́ев; * 24. október 1938, Kirovsk, Rusko - † 11. máj 1990, Moskva, Rusko) bol ruský prozaik, dramatik, esejista; jedna z najvýznamnejších postáv ruského undergroundu[1][2] – predchodca ruskej postmoderny[3].
| Venedikt Vasilievič Jerofejev | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Narodenie | 24. október 1938 |
| Kirovsk, ZSSR | |
| Úmrtie | 11. máj 1990 (51 rokov) |
| Moskva | |
| Deti | Venedikt Venediktovič Jerofejev (* 1966) |
| Dielo | |
| Významné práce | Moskva – Petuški |
| Odkazy | |
 | Venedikt Vasilievič Jerofejev (multimediálne súbory na commons) |
Venedikt Vasilievič Jerofejev sa narodil 24. októbra 1938 v meste Kirovsk (Murmanská oblasť) v mnohodetnej rodine, ako najmladší z piatich súrodencov. Rodičia pochádzali z Ulianovskej oblasti. Otec pracoval pri železnici, matka bola v domácnocnosti.[4] Lásku k čítaniu, ktorá sa u neho snúbila so skvelou pamäťou, získal od matky. V roku 1946 (alebo 1939[5]) zatkli otca a odsúdili do pracovného tábora, následne sa mama (ako žena „nepriateľa ľudu“) nemohla zamestnať. Rozhodla sa preto odísť od rodiny, aby sa štát postaral o deti. V. Jerofejev následne strávil 3 roky v detskom domove.[5][6] Po otcovom prepustení (rok 1954 alebo 1955) sa rodina znova zišla.[4][5]
V sedemnástich rokoch (po ukončení desaťročnej školskej dochádzky s vyznamenaním[7]) začal študovať Filozofickú fakultu Moskovskej štátnej univerzity (odbor ruský jazyk a literatúra).[4] Štúdium ukončilo jeho vylúčenie kvôli nekonformnému správaniu.[1] Potom študoval na Kolomenskom a Vladimirskom pedagogickom inštitúte, ale štúdium nedokončil.[2] Následne putoval po Sovietskom zväze a vystriedal mnoho zamestnaní (závozník, kurič, pomocný robotník), dokonca aj ako hazardný hráč (karty).[1] Stále veľa čítal.[6] Napriek tomu, že väčšina povolaní, ktorým sa venoval mali od intelektuálnej práce ďaleko, poskytovali mu dostatok materiálu na jeho tvorbu.[4] Dlhé obdobie žil bez dokladov a trvalého bydliska,[6] čo bolo vo vtedajšom Sovietskom zväze dosť problematické[4].
Od roku 1975 býval v Moskve spoločne so svojou druhou manželkou (v dome, v ktorom predtým býval známy hudobný skladateľ Sergej Sergejevič Prokofiev).[4] V tomto období sa Jerofejevova materiálna existencia o niečo zlepšila. V roku 1985 ochorel na rakovinu hrdla, ktorej 11. mája 1990 podľahol. Jeho život bol poznamenaný záľubou v alkohole.[8]
Jerofejev nevytvoril rozsahom veľké dielo. Hoci jeho diela vznikali mimo bližší kontakt s oficiálnymi alebo disidentskými literárnymi kruhmi, je dôležitou súčasťou ruskej literatúry svojho obdobia.[8] Prvé pokusy sa viažu k študentským rokom: Zapiski psichopata (Записки психопата) z rokov 1956-1958, boli považované za stratené, neskôr sa našli a bоli publikované posmrtne v roku 2000; podobne nedokončený rukopis románu Dmitrij Šostakovič (1972). Antológia s názvom Antalogija stichov rabočego obščežitija (Аналоги стихов рабочего общежития) je stratená.[8] Z roku 1970 (alebo 1968-1969) pochádza jeho najvýznamnejšie dielo: román-poéma Moskva – Petušky (Москва — Петушки); priekopnícke dielo ruskej postmoderny[9].
Ďalej napísal eseje Vasilij Rozanov očami excentrika (Василий Розанов глазами эксцентрика, 1973), Saša Čornyj i drugije (1982), Moja maleňkaja leniniana (Моя маленькая лениниана, 1988). Vasilij Rozanov očami excentrika
Na jar 1985 dokončil tragikomédiu s piatimi dejstvami Valpurgijeva noč, ili Šagi Komandora (Вальпургиева ночь, или Шаги командора), ktorá mala byť druhá časť triptichu s názvom Drei Nächte. Prvú päťdejstvovú tragédiu, resp. časť s názvom Noč na Ioanna Kynala, ili Disidenti (Ноч на Иоанна Кунала, или Диссидентьи) Jerofejev nedokončil a tretiu Noč pered Roždestvom (Ноц перед Рождеством) nerozpísal.[10] Dej prvej hry sa mal odohrávať vo výkupni fliaš, druhá sa odohráva na 31. oddelení psychiatrickej liečebne, tretia sa mala odohrávať v pravoslávnom kostole - v priestore od vchodu po refektár.
Chronologicky:
zachované diela:
- 1970 Moskva – Petušky (román-poéma)
- 1973 Vasilij Rozanov očami excentrika (Василий Розанов глазами эксцентрика; esej)
- 1982 Saša Čornyj i drugije (Саша Черный и другие; esej)
- 1985 Valpurgina noč, ili Šagi Komandora (Вальпургиева ночь, или Шаги Командора; divadelná hra)
- 1988 Moja maleňkaja leniniana (Моя маленькая лениниана; esej)
nezachované diela
- 1956-1958 Zapiski psichopata (Записки психопата)
- 1962 Blagovestvovanije (Благовествование)
- 1972 Dmitrij Šostakovič (Дмитрий Шостакович; román)
Jerofejev sa pokúsil zachytiť „život ľudí na okraji spoločnosti, využíval prvky postmoderny, surrealizmu a groteskného spojenia reálneho s nereálnym“.[3] Jeho „próza sa stala „evanjeliom“ generácie intelektuálov brežnevovského obdobia“.[1]
„Na celom jeho diele je vidieť zložitý názorový proces, ktorým sa autor obtiažne dopracovával pravdy o živote, ďalej veľká sčítanosť a znalosť hlavných filozofických a umeleckých textov, ale zároveň schopnosť vnímať realitu v jej rozpornosti a hľadať nejaké východisko. Toto hľadanie nebolo ukončené, Jerofejev ani v náznakoch nedochádza k nijakému poučeniu, jeho občasný obrat náboženským smerom je skoro prekrytý opisom surového života s patričným nadhľadom a svojráznym „smutným“ humorom. Jeho Venička akoby nás presvedčoval, že všetko je veľká sranda, keby to nebolo tak smutné.“[8]
- JEROFEJEV, Venedikt. Moskva – Petušky. Fragment : revue pre literatúru, výtvarné umenie, históriu a kritiku, 1991, čís. 6, s. 20-100. ISSN 1336-4316.
- JEROFEJEV, Venedikt. Moskva – Petušky. Preklad Jaroslav Marušiak. Bratislava : Slovart, 2003. 168 s. ISBN 80-7145-793-0.
- JEROFEJEV, Venedikt. Vasilij Rozanov očami excentrika. Preklad Juraj Andričík. In: JEROFEJEV, Viktor, ed. Ruské kvety zla. Bratislava : BELIMEX, 2016. 412 s. ISBN 80-89083-78-1. S. 154-171.
- JEROFEJEV, Venedikt. Moskva – Petušky. Preklad Jaroslav Marušiak. [2. vyd.] Bratislava : Slovart, 2016. 165 s. ISBN 978-80-556-2380-1.
- JEROFEJEV, Venědikt. Moskva – Petušky. Preklad Milan Dvořák. Sovětská literatura : měsíčník Svazu spisovatelů SSSR, 1990, roč. 18, čís. 9, s. 3-46. ISSN 0231-7974.
- JEROFEJEV, Venědikt. Moskva – Petušky. Preklad Milan Dvořák. Sovětská literatura : měsíčník Svazu spisovatelů SSSR, 1990, roč. 18, čís. 10, s. 3-45. ISSN 0231-7974.
- JEROFEJEV, Venědikt. Valpuržina noc aneb Komturovy kroky (tragédie o pěti dějstvích). Preklad Ivana Ryčlová. Svět a divadlo, 1991, čís. 7. ISSN 0862-7258.
- JEROFEJEV, Benedikt Vasiljevič. Moskva – Petuški zpáteční. Preklad Libor Konvička. Praha : Pragma, 1992. 125 s. ISBN 80-85213-28-1.
- JEROFEJEV, Venedikt. Moskva – Petušky : poéma. Preklad Leoš Suchařípa. 2. vyd. Brno : Větrné mlýny, 1999. 187 s. ISBN 80-86151-33-6.
- JEROFEJEV, Benedikt Vasiljevič. Moskva – Petuški zpáteční. Preklad Libor Konvička. Hodkovičky [Praha] : Pragma, [2005?]. 122 s. ISBN 80-7205-206-3.
- JEROFEJEV, Venědikt. Moskva – Petušky : poema. Preklad Milan Dvořák. 1. vyd. Argo : Praha, 2012. 149 s. ISBN 978-80-257-0697-8.
- JEROFEJEV, Venědikt. Moje malá leniniáda. Preklad Vlasta Smoláková. Revue Proglas, 2000, roč. XI, čís. 2. Dostupné online [cit. 2015-09-26]. ISSN 0862-6731.
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
