Remove ads
mesto v Česku From Wikipedia, the free encyclopedia
Velké Bílovice sú mesto v Česku v okrese Břeclav v Juhomoravskom kraji. Žije tu viac ako 3 900 obyvateľov [3].
Velké Bílovice | |||
mesto | |||
Kostol Narodenia Panny Márie | |||
|
|||
Štát | Česko | ||
---|---|---|---|
Kraj (NUTS 3) | Juhomoravský (CZ064) | ||
Okres (LAU 1) | Břeclav (CZ0644) | ||
Obec s rozš. pôs. | Břeclav | ||
Poverená obec | Břeclav | ||
Historická krajina | Morava | ||
Nadmorská výška | 176 m n. m. | ||
Súradnice | 48°50′57″S 16°53′32″V | ||
Rozloha | 25,73 km² (2 573 ha) | ||
Obyvateľstvo | 3 860 (1. 1. 2014) [1] | ||
Hustota | 150,02 obyv./km² | ||
Prvá pís. zmienka | 1306 [2] | ||
Starosta | Lenka Grofová (2019) | ||
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
- letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
PSČ | 691 02 | ||
Miestne časti | 1 | ||
Zákl. síd. jednotky | 1 | ||
Katastrálne územie | 1 | ||
LAU 2 (obec) | CZ0644 584983 | ||
Adresa mestského úradu |
Městský úřad Velké Bílovice nám. Osvoboditelů 570 691 02 Velké Bílovice | ||
E-mailová adresa | |||
Poloha mesta v Česku
| |||
Wikimedia Commons: Velké Bílovice | |||
Štatistika: ČSÚ | |||
Webová stránka: www.velkebilovice.cz | |||
OpenStreetMap: mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Mesto patrí k mikroregiónu Lednicko-valtický areál [4]. Prvé osídlenie tejto lokality je doložené už z neolitu, prvá písomná zmienka pochádza z roku 1306[2], na mesto boli Velké Bílovice povýšené v roku 2001[5]. Velké Bílovice sú tradičnou vinárskou obcou, čo tiež dokladajú vinárske atribúty na znaku a vlajke. V súčasnej dobe sú vôbec najväčšou vinárskou obcou v Česku, s viac ako 760 ha plochy registrovaných vinohradov [6].
Predovšetkým severne a východne od mesta sa nachádza veľké množstvo vinohradov a okolo 650 vínnych pivníc[7] v 40 pomenovaných pivničných uličkách[8] tvoriacich samostatné vinárske "mestečko"[9]. Dominantou mesta je kopec Hradištěk s kaplnkou, ktorý sa nachádza severne od mesta medzi vinohradmi. Kaplnka na vrchole kopca je zasvätená štyrom svätým: sv. Urbanovi, sv. Cyrilovi a Metodovi a sv. Václavovi.[10][11]
V blízkosti Velkých Bílovic sa nachádzajú rybníky Šísary a Velký Bílovec vhodné najmä na rybárčenie.
Juhozápadne od mesta, za Podivínom, sa nachádza Prírodný park Niva Dyje a Lednicko-valtický areál, ďalej na západ potom CHKO Pálava a Vodné dielo Nové Mlýny.
Velké Bílovice sa nazývajú veľké z toho dôvodu, že patrili k najväčším dedinám na bývalom břeclavskom panstve Lichtenštajnovcov[12]. Samotný názov Bílovice pochádza buď od mena mýtického zakladateľa Biela (Bíla) a znamená dedina ľudí Bielových[13] alebo názov vznikol z mena prvého písomne doloženého vlastníka obce Siegfrieda Sirotka (siroty) nesprávnym prekladom z nemčiny slova Waise - sirota ako weisse - biely[2].
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1306, keď po smrti Siegfrieda Sirotka prešla obec na Tobiáša (Dobeša) z Bechyně. Potom sa tu vystriedalo mnoho majiteľov, medzi nimi napríklad aj Páni z Kunštátu a Poděbrad. V rokoch 1416-1524 bola obec prvýkrát vo vlastníctve rodu Lichtenštajnovcov.
Od roku 1532 až do Bitky na Bielej hore v roku 1620 patrila obec Žerotínovcom. V tejto dobe sa v Bílovicích usadili Habáni a členovia Jednoty bratskej. Habáni tu svoju kolóniu založili v roku 1545[14]. Žerotínovci dali miestnú stredovekú tvrdzu prestavať na renesančný kaštieľ a v roku 1564 postavili kostol pre Jednotu bratskú. Pretože tunajšie Žerotínovci patrili k jedným z moravských vodcov českého stavovského povstania proti Habsburgovcom, museli po Bitke na Bielej hore emigrovať a ich majetok bol skonfiškovaný. Habáni a členovia Jednoty bratskej boli potom z Moravy vyhnaní na Slovensko.
Od roku 1638 až do roku 1848 sú Bílovice opäť súčasťou panstva Lichtenštajnovcov. Tí tiež dali v rokoch 1764-1765 na mieste pôvodného bratského kostola postaviť kostol katolícky – terajší kostol Narodenia Panny Márie.
Začiatkom 20. storočia odchádza mnoho miestnych obyvateľov do Spojených štátov, Kanady a Argentíny. V Argentíne v provincii Chaco prisťahovalci z Velkých Bílovic založili tradíciu pestovania bavlny.
V čase socializmu tu vzniklo jedno z najväčších a najznámejších družstiev v Československu – JZD Mír Velké Bílovice, ktoré slúžilo predstaviteľom štátu aj ako ukážka fungujúceho družstevníctva v ČSSR. Z tohto dôvodu sem tiež prichádzali významné štátne návštevy. Po Nežnej revolúcii družstvo zaniklo, z toho je vidieť, že tu myšlienka družstevníctva hlboké korene nezapustilia. Všetci sa vrátili späť k súkromnému poľnohospodárstvu[2].
Vinařský maraton (Vinársky maratón) – Bežecký závod pre všetkých organizovaný spolkom Báječné ženy v běhu. Beží sa maratón aj polmaratón. Trasa vedie medzi vínnymi pivnicami a vinohradmi, prevažne po cyklotrasách, medzi obcami Velké Bílovice, Čejkovice a Vrbice. Ďalej sa beží nesúťažný rodinný beh s 1,5 km dlhou trasou. Závod sa koná poslednú sobotu v októbri. V roku 2019 sa koná 26. októbra.[35][36]
Juhozápadne od mesta prebieha trasa diaľnice D2 s výjazdom na 41. kilometri na Velké Bílovice a Podivín.
Najbližšia železničná stanica sa nachádza v 3 km vzdialenom Podivíne.
Od roku 2018 je starostkou Lenka Grofová (Nezávislí kandidáti).[37] Zastupiteľstvo mesta má 15 členov (8 za Nezávislí kandidáti, 4 za Združenie nestraníkov pre mesto a 3 za koalíciu strán KDU-ČSL a TOP 09).[38]
|
Velké Bílovice sú už dlho obľúbeným miestom filmárov k natáčanie filmov s vinárskou tematikou. Natáčala sa tu veľká časť trilógie "Víno": Bouřlivé víno (1976)[41], Zralé víno (1981)[42] a Mladé víno (1986)[43]. Natáčalo sa tu tiež mnoho scénok filmu Bobule (2008)[44].
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.