Velké Bílovice

Velké Bílovice sú mesto v Česku v okrese Břeclav v Juhomoravskom kraji. Žije tu viac ako 3 900 obyvateľov ^[3].

Rýchle fakty Štát, Kraj (NUTS 3) ...

Velké Bílovice
mesto
Kostol Narodenia Panny Márie
Vlajka Znak
Štát	Česko
Kraj (NUTS 3)	Juhomoravský (CZ064)
Okres (LAU 1)	Břeclav (CZ0644)
Obec s rozš. pôs.	Břeclav
Poverená obec	Břeclav
Historická krajina	Morava
Nadmorská výška	176 m n. m.
Súradnice	48°50′57″S 16°53′32″V
Rozloha	25,73 km² (2 573 ha)
Obyvateľstvo	3 860 (1. 1. 2014) [1]
Hustota	150,02 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1306 [2]
Starosta	Lenka Grofová (2019)
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	691 02
Miestne časti	1
Zákl. síd. jednotky	1
Katastrálne územie	1
LAU 2 (obec)	CZ0644 584983
Adresa mestského úradu	Městský úřad Velké Bílovice nám. Osvoboditelů 570 691 02 Velké Bílovice
E-mailová adresa	podatelna@velkebilovice.cz
Poloha mesta v Česku
Wikimedia Commons: Velké Bílovice
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.velkebilovice.cz
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Český portál

Zavrieť

Mesto patrí k mikroregiónu Lednicko-valtický areál ^[4]. Prvé osídlenie tejto lokality je doložené už z neolitu, prvá písomná zmienka pochádza z roku 1306^[2], na mesto boli Velké Bílovice povýšené v roku 2001^[5]. Velké Bílovice sú tradičnou vinárskou obcou, čo tiež dokladajú vinárske atribúty na znaku a vlajke. V súčasnej dobe sú vôbec najväčšou vinárskou obcou v Česku, s viac ako 760 ha plochy registrovaných vinohradov ^[6].

Predovšetkým severne a východne od mesta sa nachádza veľké množstvo vinohradov a okolo 650 vínnych pivníc^[7] v 40 pomenovaných pivničných uličkách^[8] tvoriacich samostatné vinárske "mestečko"^[9]. Dominantou mesta je kopec Hradištěk s kaplnkou, ktorý sa nachádza severne od mesta medzi vinohradmi. Kaplnka na vrchole kopca je zasvätená štyrom svätým: sv. Urbanovi, sv. Cyrilovi a Metodovi a sv. Václavovi.^[10][11]

V blízkosti Velkých Bílovic sa nachádzajú rybníky Šísary a Velký Bílovec vhodné najmä na rybárčenie.

Juhozápadne od mesta, za Podivínom, sa nachádza Prírodný park Niva Dyje a Lednicko-valtický areál, ďalej na západ potom CHKO Pálava a Vodné dielo Nové Mlýny.

Pozri aj: Zoznam pivničných uličiek vo Velkých Bíloviciach

Velké Bílovice sa nazývajú veľké z toho dôvodu, že patrili k najväčším dedinám na bývalom břeclavskom panstve Lichtenštajnovcov^[12]. Samotný názov Bílovice pochádza buď od mena mýtického zakladateľa Biela (Bíla) a znamená dedina ľudí Bielových^[13] alebo názov vznikol z mena prvého písomne doloženého vlastníka obce Siegfrieda Sirotka (siroty) nesprávnym prekladom z nemčiny slova Waise - sirota ako weisse - biely^[2].

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1306, keď po smrti Siegfrieda Sirotka prešla obec na Tobiáša (Dobeša) z Bechyně. Potom sa tu vystriedalo mnoho majiteľov, medzi nimi napríklad aj Páni z Kunštátu a Poděbrad. V rokoch 1416-1524 bola obec prvýkrát vo vlastníctve rodu Lichtenštajnovcov.

Od roku 1532 až do Bitky na Bielej hore v roku 1620 patrila obec Žerotínovcom. V tejto dobe sa v Bílovicích usadili Habáni a členovia Jednoty bratskej. Habáni tu svoju kolóniu založili v roku 1545^[14]. Žerotínovci dali miestnú stredovekú tvrdzu prestavať na renesančný kaštieľ a v roku 1564 postavili kostol pre Jednotu bratskú. Pretože tunajšie Žerotínovci patrili k jedným z moravských vodcov českého stavovského povstania proti Habsburgovcom, museli po Bitke na Bielej hore emigrovať a ich majetok bol skonfiškovaný. Habáni a členovia Jednoty bratskej boli potom z Moravy vyhnaní na Slovensko.

Od roku 1638 až do roku 1848 sú Bílovice opäť súčasťou panstva Lichtenštajnovcov. Tí tiež dali v rokoch 1764-1765 na mieste pôvodného bratského kostola postaviť kostol katolícky – terajší kostol Narodenia Panny Márie.

Začiatkom 20. storočia odchádza mnoho miestnych obyvateľov do Spojených štátov, Kanady a Argentíny. V Argentíne v provincii Chaco prisťahovalci z Velkých Bílovic založili tradíciu pestovania bavlny.

V čase socializmu tu vzniklo jedno z najväčších a najznámejších družstiev v Československu – JZD Mír Velké Bílovice, ktoré slúžilo predstaviteľom štátu aj ako ukážka fungujúceho družstevníctva v ČSSR. Z tohto dôvodu sem tiež prichádzali významné štátne návštevy. Po Nežnej revolúcii družstvo zaniklo, z toho je vidieť, že tu myšlienka družstevníctva hlboké korene nezapustilia. Všetci sa vrátili späť k súkromnému poľnohospodárstvu^[2].

• Habánské sklepy (Habánske pivnice) – Najväčší z nich bola postavená okolo roku 1614 Habánmi a nachádza sa smerom na Čejkovice v blízkosti rybníka Velký Bílovec. V súčasnej dobe je vo vlastníctve spoločnosti Habánské sklepy s.r.o., ktorá sa zaoberá výrobou a predajom vína^[15].
• Tvrdza – Prvýkrát sa spomína až v roku 1417, ale ako už vojnami poničená. Neskôr bola obnovená a v polovici 16. storočia renesančne prestavaná Žerotínovcami. V 18. storočí bola tvrdza upravená pre hospodárske účely. V súčasnej dobe je tvrdza v súkromnom vlastníctve a pre verejnosť neprístupná^[16][17].
• Kostol Narodenia Panny Márie – Postavený v rokoch 1764-1765 v barokovom štýle^[18].
• Mestské vlastivedné múzeum – Tu môžete vidieť miestne archeologické nálezy, miestne kroje, staré poľnohospodárske nástroje a ďalšie zaujímavosti spojené s históriou mesta^[19].

• Hody – Vôbec najväčší ľudová slávnosť vo Velkých Bíloviciach. Hody začínajú zvyčajne prvú nedeľu po sviatku Narodenia Panny Márie (8. septembra), patrónky miestneho kostola, a pokračujú až do utorka. V sobotu pred hody sa ručne stavia hodový máj^[20][21]. Hlavná slávnosť prebieha v nedeľu, kedy veľa návštevníkov aj z ďaleka prichádza obdivovať najmä krojovaný sprievod, ktorého sa každoročne zúčastňuje viac ako 70 krojovaných párov. V centre mesta hrá každý hodový deň až do noci dychová hudba k tancu i počúvaniu. Súčasťou hodové slávnosti je tiež veľa kolotočov, stánkov a atrakcií.^[22] V roku 2019 sa hody konajú od nedele 8. septembra do utorka 10. septembra^[23].
• Ze sklepa do sklepa (Z pivnice do pivnice) – Tradičné putovanie za vínom medzi vínnymi pivnicami, kedy viac ako 50 miestnych vinárov otvorí v jeden deň svoje pivnice pre návštevníkov. Je zabezpečená autobusová doprava medzi pivnicami a sprievodný program s dychovou a cimbalovou muzikou. Putovanie sa koná v sobotu na prelome marca a apríla. V roku 2020 sa uskutoční 4. apríla^[24].
• Za vinařem do Velkých Bílovic (Za vinárom do Velkých Bílovic) – Ďalšie putovanie za vínom, ale tentoraz trvajúce celých 19 týždňov. Začína koncom apríla a trvá až do začiatku septembra (v roku 2020 od 23. apríla do 2. septembra). Prvých 9 týždňov (vedľajšia sezóna) majú otvorené svoje pivnice 3 rôzne miestne vinárstva a nasledujúcich 10 týždňov (hlavná sezóna) 5 rôznych vinárstev. Vinárstva sa mení vždy po týždni vo štvrtok. Postupne otvorí svoje pivnice návštevníkom až 50 rôznych miestnych vinárstev^[25].
• Výstava vín – Ochutnávka vín nielen miestnych vinárov, ale tiež vinárov z blízkeho i vzdialeného okolia Velkých Bílovic. Koná sa v miestnom Kultúrnom dome zvyčajne v sobotu na prelome apríla a mája. Roku 2019 sa koná 11. mája.^[26][27]
• Letní slavnost autentických vín (Letná slávnosť autentických vín) – Ochutnávka vín miestnych vinárov vyrobených autentickými postupy. Zvyčajne sa koná posledný týždeň v júli.^[28][29]
• Svatomartinská slavnost (Svätomartinská slávnosť) – Slávnosť spojená s príchodom svätého Martina na koni a následnú ochutnávkou mladých a Svätomartinských vín tohto ročníka. V rámci kultúrneho programu zahrá dychová aj cimbalová muzika a zaspievajú mužácké zbory. Zvyčajne sa koná najbližšiu sobotu po 11. novembri (sviatok sv. Martina). V roku 2019 sa koná 16. novembra.^[30][31][32]
• Soutěž ve vaření zelňačky (Súťaž vo varení kapustnice) – Viac ako 30 súťažných družstiev, miestnych i cezpoľných, súťažia o to, kto uvarí najlepší kapustnicu. Zároveň sa súťaží sa koná tiež adventný jarmok. Súťaž sa koná v sobotu, 1 alebo 2 týždne po Svätomartinské slávnosti. V roku 2019 sa koná 23. novembra.^[33][34]

Vinařský maraton (Vinársky maratón) – Bežecký závod pre všetkých organizovaný spolkom Báječné ženy v běhu. Beží sa maratón aj polmaratón. Trasa vedie medzi vínnymi pivnicami a vinohradmi, prevažne po cyklotrasách, medzi obcami Velké Bílovice, Čejkovice a Vrbice. Ďalej sa beží nesúťažný rodinný beh  s 1,5 km dlhou trasou. Závod sa koná poslednú sobotu v októbri. V roku 2019 sa koná 26. októbra.^[35][36]

Juhozápadne od mesta prebieha trasa diaľnice D2 s výjazdom na 41. kilometri na Velké Bílovice a Podivín.

Najbližšia železničná stanica sa nachádza v 3 km vzdialenom Podivíne.

Od roku 2018 je starostkou Lenka Grofová (Nezávislí kandidáti).^[37] Zastupiteľstvo mesta má 15 členov (8 za Nezávislí kandidáti, 4 za Združenie nestraníkov pre mesto a 3 za koalíciu strán KDU-ČSL a TOP 09).^[38]

• Libor Zapletal (1920–1944), vojak a príslušník výsadku Bivouac, popravený v Mauthausene.^[39]

Velké Bílovice sú už dlho obľúbeným miestom filmárov k natáčanie filmov s vinárskou tematikou. Natáčala sa tu veľká časť trilógie "Víno": Bouřlivé víno (1976)^[41], Zralé víno (1981)^[42] a Mladé víno (1986)^[43]. Natáčalo sa tu tiež mnoho scénok filmu Bobule (2008)^[44].