Veľké Berezné
From Wikipedia, the free encyclopedia
Veľké Berezné[1] (ukr. Великий Березний (Velykyj Bereznyj), čes. Velké Berezné, maď. Nagyberezna, poľ. Wielkie Berezne) je sídlo mestského typu v Zakarpatskej oblasti na západnej Ukrajine. Leží na rieke Uh, neďaleko hraníc so Slovenskom a je centrom Velykoberezňanského rajonu. Žije tu 7 713 (2022) obyvateľov.
| Veľké Berezné | ||
| sídlo mestského typu | ||
 | ||
|
||
| Oficiálny názov: Великий Березний (Velykyj Bereznyj) | ||
| Štát | Ukrajina | |
|---|---|---|
| Región | Zakarpatská oblasť | |
| Okres | Velykoberezňanskyj rajon | |
| Súradnice | 48°53′32″S 22°27′36″V | |
| Rozloha | 4,1 km² (410 ha) | |
| Obyvateľstvo | 6 655 | |
| Hustota | 1 623,17 obyv./km² | |
| Časové pásmo | VEČ (UTC+2) | |
| - letný čas | VELČ (UTC+3) | |
|
Poloha obce v rámci Ukrajiny
| ||
|
Poloha obce v rámci Zakarpatskej oblasti
| ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
História
Prvá zmienka o osade pomenovanej podľa brezy (bereza alebo береза - po ukrajinsky) pochádza z roku 1409, keď kenez (predseda) Boncha stíhal vinníka za nejaký zločin a viedol sa s ním súd. V štátnom daňovom súpise z roku 1427 sa hovorí, že Veľké Berezné patrí do majetku Užhorodského panstva grófov Drugetovcov.
K roku 1427 tu bolo 33 sedliackych dvorov, teda približne 150 duší. Podľa urbárskeho súpisu z roku 1791 bolo v obci 80 poddanských rodín s prídelmi a 70 bezzemkov. Obyvatelia regiónu Veľké Berezné sa aktívne zúčastnili na oslobodzovacej vojne v rokoch 1703-1711. V septembri 1703 povstalecké jednotky pod vedením Ivana Betsa, ktorý zišiel z hôr, obliehali užhorodskú pevnosť. Podľa Geografického slovníka Uhorska žilo k roku 1839 vo Veľkom Bereznom 1216 obyvateľov, z toho 750 ukrajinských gréckokatolíkov, 300 rímskokatolíkov, teda Maďarov a Nemcov a 160 Židov. Od roku 1894 tadiaľ vedie železnica Užhorod–Užok-Ľvov.
V roku 1910 tu žilo oficiálne 2822 obyvateľov, z ktorých 1120 hovorilo rusínsky, 930 nemecky, 426 maďarsky a 300 slovensky. Počas 1. svetovej vojny tu bol založený vojenský cintorín, na ktorom je pochovaných 258 vojakov. V rokoch 1918-1938 bolo mesto súčasťou Československa, ako jedno z najmenších okresných miest vtedajšej Podkarpatskej Rusi. V roku 1937 tu žilo 2989 obyvateľov, z toho 1290 Rusínov, 543 Čechov a 876 Židov.
Osobnosti obce
Rodáci
- Emil Szmutko (* 1905 – † 1944), katolícky kňaz, ktorý zahynul 23. novembra 1944 počas presunu frontu pri obci Čičarovce. Aktuálne prebieha proces zhromažďovania dát o jeho osobe, pre tento účel bola arcibiskupom Bernardom Boberom zriadená špeciálna komisia.
Emil Szmutko
Galéria
Bývalá synagóga vo Veľkom Bereznom, dnes kultúrny dom
Synagóga v 20. rokoch 20. storočia
Prvá synagóga
,old_synagogue.jpg)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Velykyj Bereznyj na anglickej Wikipédii a Velký Berezný na českej Wikipédii.
Referencie
Iné projekty
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.