Tomíkovice
From Wikipedia, the free encyclopedia
Tomíkovice (nem. Domsdorf)[2] sú osadou obce Žulová. Nachádzajú sa 2 km severne od Žulovej pozdĺž cesty do Vidnavy, na dolnom toku Skorošického potoka pred ústím do Vidnavky.
| Tomíkovice | |
| časť mesta Žulová | |
| dedina | |
 | |
| Štát |  Česko |
|---|---|
| Región | Olomoucký kraj |
| Okres | Jeseník |
| Obec | súčasť mesta Žulová |
| Historický región | Morava |
| Súradnice | 50°19′35″S 17°06′17″V |
| Rozloha | 3,3 km² (330 ha) |
| Obyvateľstvo | 246[1] (2001) |
| Prvá pís.zmienka | 1290 |
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) |
| - letný čas | SELČ (UTC+2) |
| PSČ | 790 65 |
  Tomíkovice Poloha na mape Česka | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Tomíkovice sú prvýkrát pripomínané v roku 1291 v prameni vzťahujúcemu sa k rokom 1266-1268. Vznikli v priebehu vtedajšej kolonizácie Jesenicka vratislavskými biskupmi a sú pomenované zrejme po svojom lokátorovi menom Tomáš alebo Tomík. Latinské (Dominici villa) a nemecké (Dominiksdorf, Domsdorf) mená zrejme nie sú pôvodné. V miestach Tomíkovic je k roku 1284 spomenutá aj dedina Hlinná (Glinna), ktorá s Tomíkovicemi zrejme neskôr splynula.
V 14. storočí Tomíkovice - ako mnoho iných dedín v okolí - spustli a boli obnovené až pri novej kolonizácii biskupského panstva okolo roku 1576. Väčšina dedín zostala v majetku Vroclavského biskupstva. Tunajšie fojtstvo (šoltézstvo) bolo v roku 1671 povýšené na rytierske, a tvorilo teda samostatný statok, ale zostalo oproti okolitým dedinám vcelku malé a striedalo často majiteľa až do roku 1733, kedy ho získal kláštor sv. Márie Magdalény v Nise. Tomu fojtstvo patrilo do roku 1807, kedy ho kláštor pre obtiažnu správu cez rakúsko-pruské hranice predal Jánovi Nepomukovi Oehlovi. V rokoch 1844-1890 patrilo rodine Latzelovcov, ktorá v tom čase skúpila rad veľkostatkov v okolí, o.i. v Skorošiciach. V roku 1794 bola založená tunajšia škola (zrušená v roku 1976).
Okrem poľnohospodárstva sa v dedine uplatňovalo domácke pradiarstvo, ktoré však už v polovici 19. storočia hľadalo ťažko odbyt. Josef Latzel tu založil roku 1848 pradiarsku školu, ktorá mala pomôcť zlepšiť kvalitu a výkonnosť tohto tradičného odvetvia. Rozvoj kamenárstva v regióne okolo Žulovej sa Tomíkovic dotkol skôr okrajovo (žulové lomy na Kaňom vrchu), špecialitou obce sa ale stalo povozníctvo - preprava dreva, vápna aj kameňa pre stavebné a priemyselné účely. Týmto zamestnaním možno tiež vysvetliť rozšírenie robotníckeho hnutia medzi obyvateľmi, ktoré vyvrcholilo víťazstvom Komunistickej strany Československa vo voľbách roku 1929. Potom však aj tu prevládla strana Sudetonemecká, Tomíkovice boli po Mníchovskej dohode pripojené k Nemecku a ich napospol nemecké obyvateľstvo bolo po roku 1945 odsunuté.
V povojnovej dobe zostala ako jediná hospodárska aktivita v dedine poľnohospodárstvo. Fojtský veľkostatok prevzal v roku 1949 Štátny majetok Žulová a postupne k nemu pripojil aj pôdu ostatných poľnohospodárov v dedine. Roku 1980 bolo obhospodarovanie tunajšej poľnohospodárskej pôdy odovzdané jednotnému zemědělskému družstvu v Bernarticiach.
Tomíkovice boli od konca patrimoniálnej správy v roku 1850 samostatnou obcou až do roku 1960, kedy boli pripojené ku Skorošiciam. Spolu so Skorošicami sa stali od 1. januára 1976 súčasťou Žulovej. Skorošice sa od nej roku 1990 opäť osamostatnili, ale Tomíkovice pri Žulovej zostali.[3]
K Tomíkovicím patrí tiež malá osada Žlíbek (nem. Schlippengrund alebo len Schlippe), vzniknutá koncom 18. storočia pri Schlippeho mlyne na Vidnavke. Začiatkom 19. storočia v nej bolo päť domov.
Vývoj počtu obyvateľov
Počet obyvateľov Tomíkovic podľa sčítania alebo iných úradných záznamov[4]:
- z toho: Tomíkovice 644, Žlíbek 64
- z toho: 6 Čechoslovákov, 696 Nemcov; 706 rím. kat., 1 bez vyzn.
- z toho: Tomíkovice 236, Žlíbek 10
V Tomíkoviciach bolo v roku 2014 evidovaných 88 adries.[5] Pri sčítaní ľudu v roku 2001 tu bolo napočítaných 70 domov, z toho 62 trvale obývaných.
- Dvojo božích múk: vpravo od poľnej cesty a na križovatke cesty na Bukovú a poľnej cesty na Annín (kultúrne pamiatky)
- Prírodná pamiatka Skalka pod Kaní horou - ukážka žokovitého zvetrávania granodioritu
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
