From Wikipedia, the free encyclopedia
Tiger džungľový ussurijský je populácia tigra džungľového indického a najväčšia mačkovitá šelma na svete. Po medveďovi kodiakovi – Ursus arctos middendorffi – a ľadovom medveďovi – Ursus maritimus –je tiger aj treťou najväčšou suchozemskou šelmou. Normálne dosahuje veľkosť 3 m (bez chvosta), v extrémnych prípadoch 3,2 m až 3,32 m. Váha samca je okolo 300 kg a samice do 220 kg.
 |
Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohto článku. Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje obsahové chyby alebo je dostatočne zrozumiteľný. Prosím, opravte a zlepšite tento článok. Po úprave článku môžete túto poznámku odstrániť. |
| Tiger sibírský | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Panthera tigris tigris Temminck, 1844 | |
| Synonymá | |
| tiger ussurijský, tiger amurský, Panthera tigris altaica, P. t. coreensis, P. t. mandshurica, P. t. mikadoi | |
 Rozšírenie tigra sibírského. | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Iné názvy tohto druhu sú tiger pásavý/pruhovaný ussurijský, tiger džungľový/pásavý/pruhovaný sibírsky, tiger džungľový/pásavý/pruhovaný amurský a tiger ussurijský/sibírsky/amurský.
Celá stavba tigrieho tela, mohutnosť, ale aj pružnosť a obratnosť prezrádzajú veľmi schopného lovca. Keďže žije v tajge v povodí rieky Amur v Rusku a stojí na špičke ekologickej pyramídy, jeho hlavnou úlohou je regulácia populácií stredných až veľkých ázijských párnokopytníkov (hlavne jeleňov, ale nepohrdne ani medveďom). Dokáže rozlíšiť chorého jedinca zo stáda párnokopytníkov od zdravého, a preto sa považuje za lekára prírody. Tým, že uloví choré alebo slabé zviera, pomôže stádu v pohybe a úniku pred ostatnými predátormi a okrem toho zabraňuje premnoženiu týchto zvierat, zničeniu ich vlastného životného prostredia a ich genetickej degenerácii.
Tiger má výborný zrak a nie je farboslepý. Jeho oči dokážu omnoho dokonalejšie a rýchlejšie registrovať pohyb. Obdivuhodne výkonný má aj sluch. Veľké ušnice sú pohyblivé ako radary a otáčaním zachytia aj to najjemnejšie šuchnutie. Dokáže teda dokonalo určiť smer, odkiaľ zvuk prichádza. Toto tiger využíva najmä pri love.
Pri zazretí koristi tiger spozornie, prikrčí sa a začne sa ticho plížiť. Ak korisť začuje pohyb alebo šuchotanie, okamžite je v strehu. Tiger vtedy zastaví a ľahne si tak, aby mohol v momente zaútočiť. Zaujme nehybnú pózu a čaká, kým si ho korisť prestane všímať. Vtedy dokáže vyvinúť rýchlosť až 50 km/h. Tiger útočí výlučne odzadu, od chrbta. Aj keď dokáže vyvinúť veľkú rýchlosť, neprenasleduje utekajúcu korisť viac ako 300 metrov. Väčšinou sa mu pri behu nepodarí uloviť vyhliadnutú korisť, pretože jelene sú rýchlejšie a hlavne vytrvalejšie. Jelene sa snažia prudkým prebiehaním tigra zmiasť od vytýčeného cieľa, čo sa im väčšinou podarí. Preto tigre zväčša lovia pár skokmi. Tiger sa často približuje ku stádu zvierat aj niekoľko desiatok minút, aby náhly závan vetra neinformoval vyhliadnutú korisť o jeho prítomnosti. Väčšinou ho prezradí vynikajúci čuch jeleňov. Priemerne len asi každý desiaty pokus tigra o lov je úspešný. Tiger je však veľmi trpezlivý a snaží sa využiť každú ponúknutú šancu. Úspech sa dostaví len pri pomalom a opatrnom plížení proti vetru, čím sa ku svojej koristi priblíži na niekoľko metrov. Prudký útok s momentom prekvapenia mu dáva dobré vyhliadky na ulovenie vyhliadnutej koristi. Skokom dokáže tiger prekonať vzdialenosť 7 – 10 m. Korisť zachytí mohutnými prednými labami s ostrými pazúrmi a svojou váhou – samce okolo 300 kg, samice do 220 kg – ju zrazí k zemi. Už od narodenia sa mláďatá hrajú formou bojov, lovia sa navzájom. Matka im presne ukáže, ako usmrtiť korisť. Vďaka ich neuveriteľnej sile pri slabších jedincoch stačí, ak tiger svojou labou udrie korisť po tvári a okamžite jej zlomí väzy. Alebo pri silnejších a zdatnejších jedincoch vie presne, do akého miesta na krku má zaťať svoje špicáky a spolu s tlakom silných čeľustí na priedušnicu usmrtí korisť. Pri malých a stredných kopytníkoch musí tiger dávať pozor na parohy a kopytá koristi, ktoré by ho mohli poraniť. Tiger sa preto snaží držať korisť za hrdlo a ležať jej pred hlavou, aby sa pri smrteľnom kŕči obete vyhol prudko kopajúcim končatinám. Pri väčších a nebezpečných zvieratách sa tiger pri útoku snaží utekajúcej koristi pretrhnúť šľachy na zadných nohách, aby zabránil jej úniku. Po tom, čo tiger korisť takto zastaví, vrhne sa jej na hrdlo a usmrtí ju. Tento spôsob lovu sa môže zdať drastický a nehumánny, ale príroda do veľkej miery utrpenie znižuje. V mozgu sa vylučujú endorfíny, ktoré tlmia bolesť a vyvolávajú pocit telesného blaha. Okrem toho je ulovené zviera v šoku.
Tiger dokáže zožrať na jedno posedenie počas niekoľkých hodín okolo 30 – 40 kg mäsa. Potom má pôst 5 – 7 dní. Ale ich priemerný prísun potravy je 7 kg mäsa denne. Mladé, doteraz neskúsené tigre sa pri útoku na veľkú korisť môžu aj smrteľne zraniť. Veľkou lahôdkou tigra sú medvede. Takúto veľkú korisť nie je tiger schopný hneď skonzumovať, a preto ju zakrýva vetvami, lístím a trávou, aby ju uchránil pred inými zvieratami. Ale pri neopatrnom love si dokáže medveď s tigrom poradiť, zabiť ho a zožrať. Dôležité pri love sú tiež nápadné silné, tzv. sínusové hmatové fúzy na papuli tigra. Ak sa fúz dotkne koristi, tiger okamžite i v absolútnej tme zaútočí. Dotykom hmatových fúzov tiež určuje aj smer ochlpenia, či operenia koristi a tým sa orientuje pri šklbaní chlpov alebo peria a pri nájdení vhodného miesta k otvoreniu telesnej dutiny. Tieto fúzy sa tiež uplatňujú aj pri vzájomnej komunikácii dvoch tigrov.
V zajatí má tiger pravidelnú stravu, pričom ak nechceme rozvíjať jeho lovecké inštinkty, dostáva len čistú svalovinu zvieraťa (jeden tiger zožerie denne okolo 15 kg mäsa). Ak by sme tieto inštinkty u neho ďalej rozvíjali, človek by k nemu nemal prístup. Aj napriek tomu, že človek tigra v zajatí nepodporuje v love, tiger je predsa len šelma a človek v ňom nedokáže úplne potlačiť jeho inštinkty. Preto ho neprekvapí, ak si tiger v zajatí uloví sem-tam nejakého zajaca alebo malú srnku, ktorá náhodou prebehne cez ochranný plot výbehu tigra. Lovecké inštinkty je najlepšie vidieť u mláďat. Tie sa celé dni hrajú, a to formou súbojov, tigríčatá predstierajú lov, hryzú sa do krkov – zaujímajú polohu usmrcovania koristi – alebo sa udierajú labami. A pritom stačí len malé zarevanie a súrodenci aj matka okamžite mláďa pustia. A v hre sa pokračuje ďalej.
Tiger svoj čuch intenzívne využíva aj napriek tomu, že nie je rozhodne tak dokonalý ako pri psovitých šelmách. Pachom si označuje svoje územie, ktoré môže mať rozmery až do 180 km². Tiger bežne denne nachodí 25 km, občas aj 80 km. Z času na čas sa zastaví, zdvihne chvost a na strom, či ker prudko, akoby rozprašovačom vystrekne páchnuci moč. Ďalšou značkou o tom, že toto územie je už obsadené je umiestňovanie trusu na tigrích chodníčkoch alebo rozhrabávanie pôdy zadnými labami na určitom mieste. Charakteristický pach jednotlivých tigrov hrá obrovskú úlohu v sociálnom a sexuálnom živote. Podľa pachových signálov v moči, ktoré zanecháva samica v dobe rozmnožovania na kríkoch, kameňoch, či v tráve, ju samec vyhľadáva. Pre dokonalý rozbor pachov majú tigre na podnebí ešte jeden čuchový orgán v podobe jamky vystlanej čuchovými bunkami. Tým samce u samice rozpoznajú ruju lepšie než nosom. Samce aj samice preto pri skúmaní pachových značiek nadvihujú horný pysk a snažia sa zachytiť pach aj týmto druhým čuchovým orgánom. Tomuto prejavu, keď má tiger rozškľabenú papuľu, sa hovorí flémovanie.
Tigre sú samotári. To však neznamená, že sa nestretávajú a nezdravia sa. Na veľkom loveckom teritóriu samca môžu žiť dve až tri samice. Tigre komunikujú niekoľkými spôsobmi. Základným hlasovým prejavom, ktorým oznamujú druhým tigrom „tu som“, je hlasné dvojslabičné volanie „ÁUUNH – ÁUUUNH“. Toto volanie, či rev je v noci počuť až na vzdialenosť 3 kilometrov, čo dokážu vďaka pružnému závesu jazylky (podporný aparát jazyka). Okrem výraznej tvárovej mimiky, volania a pachových signálov používa tiger ešte iné komunikačné prostriedky. Pri zlosti prechádza jeho hlboké vrčanie postupne do kašľavého revania. Tento signál protivníkovi jasne hovorí, že môže v ďalšom okamihu očakávať údery mohutnými labami, a preto bude lepšie, keď ustúpi. Úplne podriadený tiger na tento hlas reaguje tak, že si ľahne na chrbát, čím tiež zabráni útoku. Vzrušenie tigra sa pozná podľa chvenia špičky chvostu, pri zlosti chvostom prudko šľahá.
Pri stretnutí dvoch samcov vyjadrujú chovaním aj svoje postavenie. Podriadený tiger má otvorenú papuľu a oznamuje tým, že sa snaží vyhnúť stretu. Druhý tiger naopak vážne hrozí tým, že má jednu labu jemne zdvihnutú nad zemou a má ju pripravenú k úderu.
Zmyslové orgány zachytávajú zrakové, sluchové, čuchové a hmatové podnety a odovzdávajú ich do mozgu. V ňom dochádza ku konečnému vyhodnoteniu jednotlivých podnetov a hlavne k záverečnému rozhodnutiu, ktorý z nich je pre určitú situáciu dôležitý, takže je nutné naň reagovať.
Z dôvodu už vyššie spomenutých faktov o tigrom čuchu a hmatu (komunikácia) sa budeme hlavne zaoberať tigrím zrakom a sluchom.
Obidve oči na hlave smerujú dopredu, očné osi sa krížia a výsledkom je priestorové videnie dôležité pre:
Zrenička u dospelého tigra má pri úplnom stiahnutí tvar štvorca, stojaceho na jednom vrchole, naopak malé tigríčatá majú skoro po otvorení očí zreničku elipsovitého tvaru. Oči tigra sú omnoho výkonnejšie než ľudský zrak, zachytávajú rýchlejší sled pohybov. Naše filmové zábery by preto vnímali ako pomalé striedanie jednotlivých obrazov. Za sietnicou majú lesklú odrazovú vrstvu – tapetum lucidum -, ktorá zaisťuje, aby aj malé množstvo svetla dráždilo zrakové bunky dvakrát, raz pri dopade na sietnicu, druhýkrát pri odraze od vrstvy „svetielkujúcej“ v noci.
Pomerne veľké a veľmi pohyblivé ušnice dokonale zachytávajú aj tie najslabšie zvuky. Tigre počujú omnoho lepšie ako človek a vnímajú pre nás nepočuteľné vysoké tóny až do frekvencie 35 kHz (človek len do 20 kHz).
Ako všetky mačkovité šelmy sú aj tigre veľmi čistotné zvieratá, ktoré venujú veľkú časť svojho denného programu úprave tela. Jazyk pokrytý pevnými, nazad ohnutými ostňami – kónickými papilami – sa nielen hodí k ostrúhavaniu zvyškov svaloviny na kostiach, ale funguje aj ako dokonalá kefa k prečesávaniu srsti. Hlavu si tigre čistia labou navlhčenou slinami. K tigrej hygiene patrí i denná údržba ostrých pazúrov. Okrem obhrýzania zubami si pazúre brúsia škriabaním do dreva. Tým zároveň zabraňujú ich prerastaniu. Tigre doslova milujú vodu a pravidelne sa kúpu. Ako vynikajúci plavci dokážu preplávať nielen veľtoky, ale aj morské úžiny. Vo vode sa hrajú, vyskakujú z nej, prevracajú sa a labami vodu ďaleko rozstrekujú. Po očiste tela sa ukladajú k viac ako dvanásťhodinovému spánku.
Tigre nemajú tak pevne stanovenú dobu rozmnožovania ako ostatné severské zvieratá. Ale aj napriek tomu dvorenie trvá od decembra do marca. V tej dobe je možné tigrov bežne počuť. Samice v ruji opúšťajú svoje teritória a dlhým volaním „ááúúng- úú- úúng“ hľadajú samcov. Samce im odpovedajú podobným volaním, ktoré je však hrdelnejšie, hrubšie a hlasnejšie. Tiger sa v ruji prejavuje zvýšeným značkovaním a volaním. Samica v tej dobe výrazne znižuje príjem potravy, trie sa o stromy a váľa sa. Jedine v tejto dobe dochádza k skutočným kontaktom dvoch samotársky žijúcich šeliem.
Forma pozdravu, ktorou začína tigrie dvorenie, je vzájomné trenie tvárami a bokmi. Dvorenie tigrov je pomerne krátke, ale musí trvať určitú dobu, aby si obe zvieratá na vzájomný telesný dotyk zvykli. Dvorenie spočíva v naháňačkách, jemných bitkách a vo vzájomných dotykoch hlavy a celého tela, pri ktorých sa uplatňujú aj hmatové fúzy. Ruja trvá u samici zvyčajne 5 – 7 dní. Keď samica nebola oplodnená, ruja sa po 28 – 55 dňoch opakuje.
Tigricu, ktorej sa v plnej ruji hovorí horúca, spoznáme ju aj podľa opuchnutých vonkajších rodidiel. Samica preberá iniciatívu a s nadvihnutým zadkom a do strany odtiahnutým chvostom sa snaží vsunúť sa pod stojaceho samca. Po niekoľkých výzvach konečne dôjde k páreniu, pri ktorom sa samec zahryzne do samičieho zátylku. Samo párenie trvá krátko, od 8 sekúnd do 2 minút. Po párení sa samica snaží samca udrieť labou, čomu sa tiger vyhne tým, že okamžite odskočí. Potom si samica ľahne na bok a často na chvíľu aj zaspí. Zanedlho sa však znovu priblíži k samcovi, hlboko bručí a snaží sa ho opäť dotykmi a jemným hryzením donútiť k ďalšej kopulácii. Počas ďalších dní sa tigrí pár pári až 55-krát denne. Po párení sa obidva tigre rozídu, pretože oplodnená samica prestane samca znášať a stane sa voči nemu agresívna. Musia taktiež dohnať pokles hmotnosti za doby párenia, kedy obaja takmer nežerú. V dobe ruje môže mať jeden tigrí samec aj tri samice, ktoré postupne oplodňuje. V niektorých prípadoch po skončení ruje sa samica usídli v teritóriu samca.
Vzhľadom na malé rozmery tigrích novorodencov môžeme tigrí pôrod označiť za bezproblémový. Neskúsené prvorodiace samice sa väčšinou mláďat neujmú a opustia ich. Prvý pôrod teda pokladáme za akýsi nácvik k najzávažnejšej úlohe tigrej matky. K pôrodu si musí samica vybrať miesto, kde nebude rušená, pretože niektoré samce by mohli mláďatá zabiť.
Po pôrode musí samica zbaviť mláďatá plodových obalov a prehryznúť im pupočnú šnúru, tým povzbudí ich dýchacie centrum. Dôkladným olízaním ich zbaví tiež hlienu a krvi, lízanie slúži zároveň ako podporná masáž zvyšujúca prekrvenie povrchu tela. Ďalej musí tigrica vyčistiť hniezdo a zožrať placenty mláďat, ktoré z nej po pôrode vychádzajú a ktorých konzumáciou získava pre svoj organizmus veľmi dôležité látky.
Narodené mláďatá musí matka najprv zahrievať, pretože ešte nemajú dokonalú termoreguláciu. K dôležitým úlohám patrí tiež pravidelná masáž okolo ritného otvoru, ktorá podnecuje vyprázdňovanie mláďat. Niekoľkokrát denne tigríčatám čistí a kefuje jazykom hustý kožuštek. Spočiatku mláďatá väčšinu času pijú materské mlieko (mláďatá majú vrodený zvláštny prejav, akési prešľapovanie, ktoré sa nazýva mliečny krok – jemne a pravidelne tak masírujú mliečne žľazy, čo stimuluje väčšiu produkciu mlieka), na jeho množstve a kvalite závisí aj ich rast. Od 55. dňa im matka začne nosiť pevnú potravu, ktorú sa tigríčatá učia konzumovať.
S postupujúcim vývojom začínajú mláďatá objavovať najrôznejšie hry. Zaujímajú sa o pohyb špičky matkinho chvosta, útočia na matku i na súrodencov. Matka sa týchto hier často účastní a tigríčatám vlastne ukazuje, aké metódy môžu pri vzájomných naháňačkách použiť k chyteniu, podrazeniu nôh začínajúc a skokom končiac. Hry mláďat rozhodne nie sú samoúčelné. Okrem cvičenia obratnosti a vytrvalosti patria niektoré prvky k nácvikom tých najdôležitejších hmatov, či úchopov, ktoré musí každý tiger dokonale poznať. Pri hrách sa úlohy veľmi rýchlo striedajú. Lovený sa v zápätí stáva lovcom a bývalý lovec zasa korisťou.
Vo veku 4 mesiacov, kedy sú tigríčatá veľké približne ako kokršpaniel, sa už s matkou pravidelne vydávajú na lov. V tom období ich ešte matka kojí a mláďatá nie sú schopné korisť uloviť. Tigrica ich však učí, ako sa k nej majú priblížiť, ako ju prekvapiť, zraziť k zemi a zabiť. Mláďatá sa učia tým, že matku dôkladne pozorujú. Pokúšajú sa loviť malé zvieratá a často sa plížia k väčšiemu hmyzu. V 6 mesiacoch, keď už úplne prejdú na požieranie pevnej potravy, stávajú sa postupne omnoho samostatnejšími. Často opúšťajú odpočívajúcu matku a vydávajú sa samé na prvé výpravy aj do vzdialenejšieho okolia.
Vo veku 1 roku, keď sú veľké skoro ako matka, nastáva najťažšia a najnebezpečnejšia výuka vlastného lovu. Samica často mladého jeleňa či byvola len poraní a doslova mláďa núti, aby korisť usmrtilo. Sama sedí a len z neďaleka ich pozoruje, aby mohla pri prípadnej chybe zasiahnuť. Mláďatá sprevádzajú matku dva až tri roky.
Keď sa mladým tigrom podarí uloviť prvého jeleňa, dočkajú sa väčšinou prekvapenia, pretože sa ich úlovku zmocní dospelý tigrí samec. A keď sa snažia korisť obhajovať, sú nemilosrdne napadnutí, zranení alebo dokonca usmrtení.
Konečná fáza zložitého učenia, ako prinútiť potomkov k samostatnosti je, že samica stále častejšie opúšťa svoje tigríčatá na dlhú dobu a dokonca na ne býva útočná a agresívna.
Tigre sibírske sú symbolom nespútanej sily a suverénnej elegancie. Sú rovnako hrdé ako plaché, sú najohrozenejšími zvieratami Zeme a ich počet drasticky klesá všade na svete. Tigre dnes nevyhubili len lovci a pytliaci, aj keď sa na tom podieľali najväčšou časťou, ale aj rozširovanie pasienkov, požiare buša. Keď sa ukázal skutočný rozmer ohrozenia, bol tiger z iniciatívy Indiry Gándhiovej vyhlásený za chránenú zver a boli založené viaceré rezervácie.
K ich vyhubeniu prispeli najväčšou časťou pytliaci a ľudia, ktorí verili, že časti tela tigra majú magické vlastnosti. Rozličné metódy ľudového liečiteľstva sú známe v celej Ázii a niektoré z nich dokonca možno brať vážne. No toto mystické nadhodnocovanie tigrej sily viedlo k ohrozeniu celého druhu.
V Číne veria, že jedenie tigrieho mäsa dodáva silu. Používajú aj:
Využívajú takmer každý jeden orgán tigrieho tela. Tigre boli chytané do pascí alebo otrávené. Ich kosti boli hneď zomleté na prášok alebo zbierané.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
