americký trapistický mních, kňaz, mystik, spisovateľ a básnik From Wikipedia, the free encyclopedia
Thomas Feverel Merton (* 31. január 1915 Prades, Francúzsko – † 10. december 1968 Bangkok, Thajsko) bol americký trapistický mních, kňaz, mystik, spisovateľ a básnik.
| Thomas Feverel Merton | |
| trapistický mních a kňaz | |
 | |
| Narodenie | 31. január 1915 Prades, Francúzsko |
|---|---|
| Úmrtie | 10. december 1968 (53 rokov) Bangkok, Thajsko |
| Odkazy | |
| Commons |  Thomas Feverel Merton |
Je autorom viac ako tridsiatky kníh, dvetisíc básní, množstva esejí, recenzií, úvodníkov a prednášok. Zaoberal sa témami ekumenizmu, dialógu medzi náboženstvami, venoval sa občianskym právam, sociálnej spravodlivosti a nastoľovaniu pokoja.
Merton sa narodil v januári 1915 vo francúzskom Prades ako syn Ruth a Owena Mertonových. Matka pôvodom z Ameriky bola interiérová architektka, otec pochádzal z Nového Zélandu a bol maliar. Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa v roku 1916 rodina presťahovala do domu starých rodičov v Douglastone, blízko New Yorku. Po tom, čo matka v roku 1921 zomrela na rakovinu, vyrastal Thomas na najrôznejších miestach – u svojich starých rodičov na Long Islande, na britských a francúzskych internátoch, so svojím otcom na jeho častých cestách. Počas svojho života navštevoval školy v USA, na Bermudách a vo Francúzsku, napokon i v Oakhame v Anglicku, kde ukončil v roku 1932 lýceum. Medzičasom stratil i otca, ktorý zomrel na nádor mozgu.
V roku 1933 sa zapísal na štúdium cudzích jazykov a literatúry na univerzite v Cambridge no po hroznom prvom roku, počas ktorého sa údajne stal otcom nemanželského dieťaťa, sa odsťahoval späť k svojim starým rodičom. V USA začal v zime roku 1935 študovať na Kolumbijskej univerzite, kde získal titul magister umenia (master of arts). Počas štúdii sympatizoval s komunizmom, zúčastňoval sa na večierkoch, rád sledoval filmy a cítil sa byť ateistom.
V roku 1937 zomrel Thomasov starý otec, v dôsledku čoho uňho prepukla vnútorná kríza. Počas štúdia na Kolumbijskej univerzite sa začal venovať stredovekej filozofii (predovšetkým Williamovi Blakeovi, ktorého dielo bolo i témou jeho záverečnej práce). Prostredníctvom filozofie sa priblížil ku kresťanskému ponímaniu Boha a ako pokrstený protestant sa začal zaujímať o katolicizmus. Jedným z dôvodov bolo i spoznanie sociálnych aspektov evanjelia, ktoré mu priblížil katolícky docent Dan Walsh. 16. novembra 1938 vo veku 23 rokov v New Yorku, vo farnosti Kristovho Tela konvertoval, stal sa katolíkom. Idea konverzie v ňom dozrievala od roku 1933, kedy sa počas návštevy Ríma cítil obzvlášť dotknutý v priestoroch starokresťanskej baziliky a Chrámu troch fontán.
Po ukončení štúdia sa na niekoľko rokov stal učiteľom anglickej literatúry na Kolumbijskej univerzite, neskôr pôsobil i na Univerzite sv. Bonaventúru v Allegany, ktorá spadala do pôsobnosti františkánskeho bratstva. Nadviazal kontakty s viacerými mníšskymi rádmi a v roku 1941 sa odobral do duchovného ústrania v prísnom trapistickom opátstve „Našej panej“ (Cistercian Order of the Strict Observance – O.C.S.O.) v Gethsemani (Bardstown, štát Kentucky), kde bol prijatý ako postulant (s úmyslom stať sa kňazom) 10. decembra 1941.
V roku 1942 priviedol ku krstu i svojho mladšieho brata Johna Paula. O rok neskôr John Paul zomiera ako vojak v druhej svetovej vojne počas bitky na Severnom mori. Táto udalosť prispela k prehĺbeniu jeho hlbokej averzie voči vojnovým konfliktom, v dôsledku čoho sa stal jedným z najvýznamnejších aktérov pacifistického hnutia v šesťdesiatych rokoch. Vďaka svojej podpore nenásilia v oblasti ľudských práv sa stal najväčším vzorom aktívnej kresťanskej viery v sociálnej histórii Spojených štátov.
19. marca 1944 absolvoval svoje prvé sľuby a pri tejto príležitosti prijal meno Louis; 19. marca 1947 prijal slávnostné sľuby, čím sa stal mníchom; medzičasom sa rozhodol pre štúdium teológie. V roku 1949 bol vysvätený najskôr na diakona, 26. mája 1949 sa stal kňazom.
Počas svojich dlhých rokov v Gethsemani bol podnecovaný k písaniu. V roku 1946 vydal svoju autobiografiu pod názvom Hora siedmich stupňov, ktorá sa bleskovo stala bestsellerom. Od tohto momentu sa stal spisovateľom a mníchom v jednej osobe, neustále sa pohybujúcim medzi týmito dvomi povolaniami. Známy sa stal najmä vďaka svojej snahe o medzináboženský dialóg a svoj postoj k zastaveniu násilia páchaného počas rasových nepokojov a vojny vo Vietname.
Stal sa medzinárodne uznávaným a žiadaným autorom, prúdilo k nemu množstvo korešpondencie. V roku 1951 sa stal prefektom pre scholastikov, v roku 1955 bol poverený vedením noviciátu; čoraz viac však objavoval svoju záľubu v samote a meditácii, zaoberal sa Buddhizmom a zenovou meditáciou.
V roku 1956 sa ohlásila akútna zdravotná kríza, ako vo fyzickej, tak i v psychickej oblasti. Jeho vnútorný nepokoj sa strácal až vďaka povoleniu opátstva na dočasné stiahnutie sa do klauzúry.
Od roku 1963 sa Thomas čoraz viac zapája do politického diania: protestuje proti jadrovému zbrojeniu, angažuje sa za zrovnoprávnenie černochov, zasadzuje sa proti vojne vo Vietname. Tieto a ďalšie jeho aktivity spôsobili, že bol počas studenej vojny považovaný za podozrivú osobu. Po tom, čo Ernesto Cardenal, predtým dva roky novic pod Thomasovým vedením, odchádza do Južnej Ameriky, podporuje Merton aj revolučné sily v Nikaragui. Súbežne s tým objavuje nový rozmer kontemplatívneho života – nevidí ho ako únik zo „zlého sveta“, ale ako jedinečný spôsob pochopenia a odstránenia koreňa problémov.
Nový predstavený kláštora umožnil Thomasovi v roku 1968 po prvýkrát opustiť kláštor na dlhší čas, aby sa mohol zúčastniť v Bangkoku na konferencii ázijských predstavených mníšskych rádov, kde bol pozvaný ako hosťujúci prednášajúci. V tomto roku sa vydal na veľkú cestu po Ázii; jeho zástavkami boli Bangkok, Kalkata, Naí Dillí, Madras, Polonnaruwa. Počas mnohých stretnutí, medzi ktorými bolo tiež viacero rozhovorov s Dalajlámom, si rozšíril svoje obzory a zároveň vnútorne potvrdil svoje skúsenosti a reflexie. 4. decembra 1968 sa mu v Polonnaruwe na Srí Lanke údajne dostáva osvietenia. Špekuluje sa, že chcel zostať v Ázii ako pustovník.
10. decembra, len niekoľko minút po svojom rečníckom príspevku v Bangkoku, zomrel v hoteli po zásahu elektrického prúdu z vykurovaceho telesa. Pochovaný bol 17. decembra v opátstve v Gethsemani.
Jeho vplyv narastal i po jeho smrti. Je považovaný za významného katolíckeho mystika a mysliteľa 20. storočia. Mertonove listy a denníky (a v menšej miere knihy publikované počas jeho života) odhaľujú intenzitu, s akou sa zameriaval na tému sociálnej spravodlivosti, vrátane hnutia za ľudské práva a odstránenia nukleárnych zbraní.
Merton zakázal publikovanie väčšiny svojich prác na obdobie 25 rokov po svojej smrti. Po uplynutí tohto obdobia boli publikované jeho denníky.
V dôsledku jeho blízkeho vzťahu s Bellarminskou univerzitou (Louisville, Kentucky) tu bolo vytvorené Centrum Thomasa Mertona, kde sú oficiálne uložené jeho archívy.
Cenu Thomasa Mertona za mier udeľuje od roku 1972 Centrum Thomasa Mertona pre mier a sociálnu spravodlivosť v Pittsburghu (Pensylvánia, USA).
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Thomas Feverel Merton
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Thomas Feverel MertonSeamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
