Svidnička
obec na Slovensku v okrese Svidník From Wikipedia, the free encyclopedia
obec na Slovensku v okrese Svidník From Wikipedia, the free encyclopedia
Svidnička je obec na Slovensku v okrese Svidník.
Svidnička | |
obec | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Prešovský kraj |
Okres | Svidník |
Región | Šariš |
Nadmorská výška | 317 m n. m. |
Súradnice | 49°23′03″S 21°34′09″V |
Rozloha | 5,72 km² (572 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 132 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 23,08 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1572 |
Starosta | Anna Paňková[3] (SMER-SD, HLAS-SD, SME RODINA) |
PSČ | 090 02 (pošta Kružlová) |
ŠÚJ | 527858 |
EČV (do r. 2022) | SK |
Tel. predvoľba | +421-54 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce | |
Wikimedia Commons: Svidnička | |
Webová stránka: svidnicka.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Vývin názvu obce
Obec podľa písomných dokumentov bola založená v rozpätí rokov 1553–1572 Šeredyovcami, majiteľmi Makovického panstva. Obec je v makovickom urbári spomínaná v roku 1572.
Po neúspešnom povstaní Františka II. Rákociho začiatkom 18. storočia bolo makovické panstvo konfiškované a rozdelené. Časť majetkov získal gróf Aspremont, manžel Juliany Rákociovej, časť Sirmaiovci a menšiu časť Erdődyovci. Po zmene majiteľom bol zväčšený útlak obyvateľov, ktorý v roku 1712 bol zavŕšený hromadným útekom poddaných.
V roku 1787 mala obec 28 domov a 150 obyvateľov,
v roku 1828 mala 31 domov a 250 obyvateľov.
Hlavným zdrojom obživy bolo poľnohospodárstvo. K dedinským remeslám patrilo košikárstvo, tesárstvo, tkáčstvo, ale i kolesárstvo a výroba šindľov. Obec bola v oboch svetových vojnách veľmi poškodená. Obyvatelia v čase socialistickej výstavby pracovali v priemyselných podnikoch vo Svidníku v okresnom stavebnom podniku, Strojárňach potravinárskeho priemyslu a Odevných závodoch kapitána Jána Nálepku a v Tesle Stropkov. V 70. a 80. rokoch v obci úspešne prosperovala poľnohospodárska výroba, ktorá mala črty priemyselnej výroby a v nej pracovalo značné množstvo dedinčanov.[4]
V zelenom štíte vľavo striebroodetý pastier v pravici so strieborným bičom na zlatom bičisku, vpravo od neho dva strieborne prekrývajúce sa semhľadiace voly v zlatej zbroji.
Terajší erb bol prijatý uznesením obecného zastupiteľstva 5. júla 2004, č. OZ – 3/2004 a je zapísaný v heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou S – 317/204.
Symbolika pastierstva podľa staršieho odtlačku pečatidla obce z roku 1787.
Autormi erbu sú Jozef Petrovič a Kvetoslava Hanzová.
Vlajka obce pozostáva z ôsmich pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej (1/8), zelenej (1/8), bielej (1/8), zelenej (1/8), žltej (1/8), zelenej (1/8), bielej (1/8) a zelenej (1/8). Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvoma zostrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
V roku 1995 v obci boli najpočetnejšie rodiny s týmito rodinnými menami:
Bogdaník, Bogdanik, Cerula, Dobrocký, Ducár, Friga, Fuga, Grocký, Hičar, Hičár, Holovač, Holováč, Hvizd, Južanin, Kandravý, Kněžík, Kobularčik, Kováč, Leškanin, Mackanin, Marčišin, Paňko, Pich, Rodák, Reňak, Rudý, Sabat, Simočko, Skirko, Soľanka, Suvák, Ščerba, Šott, Štec, Štefanco, Štenhura, Timan, Vapnár, Varchol, Vasilenko, Vojtašek, Židiak.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.