Monastier Studios
jeden z najvýznamnejších byzantských kláštorov (monastierov) v Konštantínopole From Wikipedia, the free encyclopedia
Monastier Studios (iné názvy pozri nižšie) bol jedným z najvýznamnejších byzantských kláštorov (monastierov) v Konštantínopole (dnešný Istanbul). Nachádzal sa neďaleko Zlatej brány vo štvrti Psalmateia (dnešná Samatya). Kláštor bol založený Ióannom Studiom v polovici 5. storočia. Zasvätený bol Jánovi Krstiteľovi. Fungoval ako koinobion a žilo v ňom niekoľko stoviek mníchov. Patril k najbohatším kláštorom v Byzantskej ríši a patrili mu viaceré podriadené jednotky metochiony. Významnú úlohu zohral počas sporov o obrazoborectvo, ale aj v iných sporoch (spor o tetragamiu, moechianská aféra a iné). Studitskí mnísi spravidla zastávali radikálne (zelótske) krídlo sporov. Slúžil tiež ako miesto exilu niekoľkých byzantských osobností, vrátane cisárov.[2] Kláštorná bazilika je najstarším dnes stojacim chrámom v Istanbule.[1]
| Monastier Studios | |
| Monastier Studion | |
| monastier v Konštantínopole | |
_Monastery.jpg) Zvyšky kláštorného chrámu v roku 2007. Kostol je najstarším dnes stojacim byzantským chrámom v meste.[1] | |
| Pôvod názvu: podľa zakladateľa Ióanna Studia[2] | |
| Štát |  Turecko |
|---|---|
| Štvrť | Psamatheia (Samatya) |
| Dištrikt | Fatih |
| Mesto | Istanbul (Konštantínopol) |
| Súradnice | 40°59′46″S 28°55′43″V |
| Štýl | byzantské umenie byzantská architektúra |
| Materiál | kameň, tehla |
| Založenie | 454[3] |
| Výstavba | okolo 450[1] |
| Cirkev | pravoslávna cirkev neskôr islam |
| Zasvätenie | Ján Krstiteľ |
  Poloha monastiera na mape Turecka.
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
- monastier/kláštor Studios[4][5][2], iný prepis Stoudios[3]
- monastier/kláštor Studion[6][7][8][9], iný prepis Stoudion[10]
- Studijský kláštor[11][12], Studijský monastier[13]
- studitský kláštor[14][15], Studitský monastier[16]
- lat. Studium[17]
- starogr. Μονή του Αγίου Ιωάννη του Προδρόμου εν τοις Στουδίου – Moné tou Hagiou Ióanné tou Prodromou en tois Stoudiou, iný prepis: Moni tou Hagiou Ióanni tou Prodromou en tois Stoudiou, poprípade v tvare - των Στουδίου (-tón Stoudiou)[1]; v preklade: Kláštor svätého Jána Predchodcu[3] (v Studione); skrátene starogr. Μονή Στουδίου – Moné Stoudiou, iný prepis: Moni Stoudiou
- kláštorná bazilika ako turecká mešita: tur. İmrahor Camii[1], po slovensky: Imrakhor-Džanei[9] pre camii (mešita/modlitebňa) sa používajú aj slovenské tvary džámí, djami, džámija[18]
.jpg)
Monastier vznikol v polovici 5. storočia vďaka podpore patricija/konzula[3] Ióanna Studia. Podľa značiek na objavených tehlách výstavba započala v roku 450.[1] Prvými obyvateľmi boli tzv. akometoi, nespiaci mnísi, ktorí sa striedavo modlievali 24 hodín denne.[3]Veľký význam získal monastier v období obrazoborectva, keď sa miestni mnísi postavili zásadne na stranu ikonodulov. Na ich čele stál igumen Theodor Studita. Známe je studitské kláštorné typikon (Väčší a Menší katechésis) z tohto obdobia, ktoré poskytuje vzácne údaje o tom, ako fungovala kláštorná komunita v stredoveku. Kláštoru podliehali rozsiahle pozemky, záhrady, mlyny, vinice a veľké množstvo dobytka. Časť bola spravovaná nižšími kláštornými jednotkami metochionmi. V 9. storočí sa stal kláštor centrom kultúry v Byzancii. V miestom skriptóriu boli opisované rozličné knihy, na rozdiel od iných byzantských kláštorov aj necirkevné texty.[19] Významná bola hymnografická činnosť.[1][2]
Kláštor bol nezávislý od cisárov aj konštantínopolských patriarchov a miestni mnísi sa neváhali postaviť proti ich cirkevnej politike. To sa prejavilo napríklad v ich odpore proti zmierlivému riešeniu moechianskej aféry, ktoré navrhol patriarcha Tarasios. Mnísi boli dokonca vyhnaní a i keď sa mohli znovu vrátiť, neskôr boli znovu vyhnaní za patriarchu Metoda I. Tento raz bolo dôvodom ich nesúhlasné stanovisko proti zmierlivej politike voči obrazoborcom po roku 843.[1][2][20]
Po spore o tetragamiu Leva VI. sa vzťahy cisára a patriarchov s kláštorom zlepšili a zo Studionu povstalo viacero významných úradníkov a patriarchov (napr. Alexios I. Studites). V 11. storočí hľadalo v kláštore úkryt viacero neúspešných povstalcov a zvrhnutých cisárov (v roku 1042 Michal V., neskôr Izák I. či Michal VII.). V kláštore sa rozvíjalo aj mníšske liturgické typikon, ktoré reflektovalo palestínske tradície. Rozšírilo a začalo platiť vo viacerých kláštoroch v ríši (napr. aj na hore Athos).[1][2][21]
V období vlády Komnénovcov vplyv monastiera upadol a privilegované postavenie v Konštantínopole získal Kláštor Krista Pantokratora. Počas IV. križiackej výpravy a latinskej okupácie prišiel o statky a bol poškodený. Význam kláštora opätovne vzrástol za vlády Palaiologovcov, keď znovu patril medzi popredné inštitúcie v meste. V roku 1293 prebehli rekonštrukčné práce.[1][2] Niekoľko desaťročí pred zánikom Byzantskej ríše v kláštore existovala významná škola na ktorej pôsobil napr. Iósef Bryennios a študoval napr. Markos Eugenikos.[19]
Po páde Konštantínopola do rúk Osmanom bola budova kláštorného kostola premenená na mešitu. Podiel na tom mal mirahur (správca stajní) Bajazida II. Z názvu jeho funkcie vznikol aj turecký názov mešity İmrahor. V osmanskom období prešla budova niekoľkými zmenami. V roku 1894 chrám postihlo zemetrasenie. V rokoch 1907 – 1909 na mieste pracoval ruský archeologický tím.[22]
_Monastery.jpg)
Kostol zasvätený svätému Jánovi Krstiteľovi je trojloďová bazilika z 5. storočia. Predchádzalo jej átrium so stĺporadím a vstup tvoril nartex. Loď bola lemovaná stĺpmi so zeleného mramoru. Galérie boli postavené na stĺpoch s iónskymi hlavicami. Loď uzatvárala apsida so synthrononom. Z vonku má apsida polygonálny tvar. V chráme sa našlo viacero sochárskych dekorácií vrátane reliéfov (napr. Vstup Krista do Jeruzalema).[1] Pod apsidou bola odkrytá krížová krypta, v ktorej sa kedysi pravdepodobne nachádzali relikvie. Na začiatku 20. storočia bola počas výskumov zaznamenaná malá kaplnka pravdepodobne z obdobia neskorej byzantskej éry. Medzičasom však budova zanikla. Juhovýchodne od budovy sa nachádzala cisterna z 5. storočia, ktorá bola v roku 1970 poškodená požiarom.[22]
Exteriér kláštornej baziliky
Vonkajšia stena kláštornej baziliky
Mozaika Panny Márie objavená v kláštore
_Monastery_in_Istanbul.jpg)
_Monastery_in_Istanbul.jpg)
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
