Spolkové voľby v Nemecku v roku 2021
From Wikipedia, the free encyclopedia
Spolkové voľby v Nemecku v roku 2021 sa uskutočnili 26. septembra. Voliči rozhodli o zložení Spolkového snemu (nem. Bundestag) v 20. voľbách od obnovenia demokracie po druhej svetovej vojne.[1]
| Spolkové voľby v Nemecku v roku 2021 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Štát | Nemecko | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Druh | spolkové voľby | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Orgán | Nemecký spolkový snem (598 a viac poslancov) | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Dátum | 26. septembra 2021 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Zapísaní voliči | ▲61 168 234 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Účasť | 46 837 084 (▲76,6 %) | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Platné hlasy | 46 417 797 (▲99,1 %) | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Výsledky | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Pre bližšie informácie pozri kapitolu Výsledky Percentá hlasov
Počet poslancov v parlamente | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Poradie volieb | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Poradie | 20. voľby do Spolkového snemu | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Výsledok | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Spolkový kancelár | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vládna koalícia | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pri 598 mandátoch je využitý volebný systém pomerného zastúpenia a pri zvyšných mandátoch, ktorých počet nie je fixný, je využívaný systém presahovania a vyrovnávania. Touto zložitou kombináciou volebných systémov sa dosahuje proporcionalita a zároveň sa kladie dôraz na regionálnych kandidátov strán. Voliči majú dva hlasy, prvý na voľbu celých kandidátnych listín strán a druhý na voľbu jednotlivých kandidátov v ich volebnom obvode. Volebný prah pre vstup do parlamentu pre strany je 5%.[2]
Posledné spolkové voľby v roku 2017 vyhrala koalícia Kresťanskodemokratická únia Nemecka/Kresťanskosociálna únia v Bavorsku (CDU/CSU, Únia) a do parlamentu sa dostalo ďalších 6 strán. CDU/CSU opäť vytvorila takzvanú “veľkú koalíciu“ s druhou najväčšou stranou a hlavným ideologickým oponentom Sociálnodemokratickou stranou Nemecka. Vo funkcii kancelárky zotrvala vtedajšia predsedníčka CDU Angela Merkelová po štvrté volebné obdobie. V opozícií ostala nacionalistická Alternatíva pre Nemecko (AfD), liberálna Slobodná demokratická strana (FDP), demokraticko-socialistická Ľavica a Aliancia 90/Zelení.[3][4]
Kandidátom na kancelára strán Únie je nový predseda CDU Armin Laschet. Ten po 2 rokoch vystriedal Merkelovej prvú nástupníčku na poste predsedníčky Annegret Krampovú-Karrenbauerovú. Vicekancelár a minister financí Olaf Scholz je kandidátom SPD, nie však jej predsedom. Treťou najpopulárnejšou volebnou líderkou a kandidátkou na kancelárku je Annalena Baerbocková, spolupredsedníčka Zelených.[5]
Kandidujúce strany
Kandidujúce strany, ktoré boli pred voľbami zastúpené v Spolkovom sneme[6]
| Strana | Ideológia | Volebný líder |
Líder | Voľby 2017 | Mandáty pred voľbami | |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Hlasy (%) | Mandáty | |||||
| * Únia | Kresťanská demokracia | Armin Laschet | Armin Laschet | 26,8 % | 200 / 709 |
200 / 709 |
| Markus Söder | 6,2 % | 46 / 709 |
45 / 709 | |||
| Sociálnodemokratická strana Nemecka | Sociálna demokracia | Olaf Scholz | Saskia Eskenová Norbert Walter-Borjans |
20,5 % | 153 / 709 |
152 / 709 |
| Alternatíva pre Nemecko | Národný konzervativizmus | Alice Weidelová Tino Chrupalla |
Jörg Meuthen Tino Chrupalla |
12,6 % | 94 / 709 |
88 / 709 |
| Slobodná demokratická strana | Klasický liberalizmus | Christian Lindner | Christian Lindner | 10,7 % | 80 / 709 |
80 / 709 |
| Ľavica | Demokratický socializmus | Janine Wisslerová Dietmar Bartsch |
Janine Wisslerová Susanne Hennigová-Wellsowá |
9,2 % | 69 / 709 |
69 / 709 |
| Aliancia 90/Zelení | Zelená politika | Annalena Baerbocková | Annalena Baerbocková Robert Habeck |
8,9 % | 67 / 709 |
67 / 709 |
| * Spojenectvo Kresťanskodemokratickej unie Nemecka a Kresťanskosociálnej unie v Bavorsku | ||||||
Prieskumy verejnej mienky
Prieskumy verejnej mienky v Nemecku robí niekoľko akreditovaných agentúr na reprezentatívnej vzorke ľudí. Priemer od posledných volieb až po súčasnosť;
Výsledky
Kandidujúce strany, ktoré budú mať vo volebnom období 2021 - 2025 zastúpenie v Spolkovom sneme: [7][8]
| Por. | Strana | Zisk v % | + / − | Mandáty |
|---|---|---|---|---|
| 1. | Sociálnodemokratická strana Nemecka | 25,7 | +5,2 | 206 |
| 2. | Únia* | 24,1 | –8,8 | 197 |
| 3. | Aliancia 90/Zelení | 14,8 | +5,9 | 118 |
| 4. | Slobodná demokratická strana | 11,5 | +0,8 | 92 |
| 5. | Alternatíva pre Nemecko | 10,3 | –2,3 | 83 |
| 6. | Ľavica** | 4,9 | –4,3 | 39 |
| 7. | Juhošlezvický voličský zväz*** | 0,1 | nezúčastnil sa | 1 |
| *koalícia strán CDU a CSU
**nesplnila požadovaných 5%, no získala 3 priame mandáty a tým aj poslaneckú frakciu ***strana dánskej menšiny; nesplnila požadovaných 5%, no získala 1 priamy mandát | ||||
Referencie
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.