programové vybavenie počítača From Wikipedia, the free encyclopedia
Softvér (-kodifikovaný tvar[1][2]; nekodifikované a staršie tvary: software[3][4][5], softvér[6][7]; staršie názvy: programové vybavenie počítača[8][9], programové vybavenie[4], programové prostriedky (počítača)[10][11], funkčné vybavenie počítača, operačné vybavenie počítača[7], funkčné vystrojenie počítača, operačné vystrojenie počítača, kultúra počítača[3]; angl. software; skratka SW, sw) je súhrn všetkých programov, ktoré sa dajú použiť na výpočtovom zariadení. Na rozdiel od hardvéru má nemateriálnu povahu. Rozlišujeme systémový softvér a aplikačný softvér.
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Na najnižšej úrovni programovania, spustiteľný kód pozostáva z inštrukcií v strojovom jazyku podporovaných konkrétnym procesorom – typicky centrálnou procesorovou jednotkou (CPU) alebo grafickou procesorovou jednotkou (GPU). Strojový jazyk je tvorený skupinou binárnych hodnôt, označujúcich inštrukcie pre procesor, ktoré menia stav počítača, pričom vychádzajú z jeho doterajšieho stavu. Napríklad, inštrukcia môže zmeniť hodnotu uloženú v istej časti úložného priestoru počítača – efekt, ktorý nie je priamo pozorovateľný používateľom. Inštrukcia tiež môže vyvolať niektorú z vstupných, alebo výstupných operácií, ako napríklad zobrazenie nejakého textu na obrazovke počítača; čo spôsobí zmenu stavu viditeľnú aj pre používateľa. Procesor spúšťa inštrukcie v poradí stanovenom programátorom (v prípade imperatívneho programovania, ide o poradie totožné s tým, v akom sú zapísané), z výnimkou inštrukcie popisujúcej "skok" na inú inštrukciu, alebo prípadu, keď je vykonávanie programu prerušené.
Väčšina softvéru je napísaná pomocou jazykov vyššej úrovne. Tie sú pre programátorov jednoduchšie a efektívnejšie, nakoľko sú podobnejšie prirodzeným jazykom, ako strojové jazyky.[12] Jazyky vyššej úrovne sú prekladané do strojového jazyka pomocou kompilátora alebo interpretéra, alebo ich kombináciou. Softvér môže byť tiež zapísaný v nízko-úrovňovom jazyku symbolických inštrukcií (angl. assembly language), ktorý vychádza z inštrukcií strojového jazyka počítača a je prekladaný do strojového jazyka asemblerom.
Algoritmus toho, čo by mohol byť prvý softvér bol napísaný Adou Lovelace v 19. storočí pre plánovaný Analytický stroj.[13] Vytvorila dôkazy, ktoré ukázali, ako by tento stroju vypočítal bernouliho čísla.[13] Vďaka týmto dôkazom a algoritmu je považovaná, za prvého programátora.[14][15]
Prvá teória o sofvéri, ešte pred vytvorením počítačov, ako ich poznáme dnes, bola prednesená Alanom Turingom v jeho eseji z roku 1935 „On Computable Numbers, With an Application to the Entscheidungsproblem“ (slovensky voľne preložiteľné ako „O spočítateľných číslach s aplikáciou v probléme rozhodnuteľnosti“). To eventuálne viedlo k vytvoreniu informatiky ako akademického odboru, ktorý sa zaoberá (nie len) štúdiom softvéru a jeho tvorby. Do roku 1946 softvérom ešte neboli programy uložené v pamäti digitálnych počítačov, ako tomu rozumieme dnes, ale prvé elektronické výpočtové zariadenia vyžadovali fyzickú zmenu zapojenia elektrických súčiastok počítača za cieľom ich „preprogramovania“.
V roku 2000, Fred Shapiro, knihovník v Yale Law School, publikoval list odhaľujúci, že práca Johna Wildera Tukeyho z roku 1958 „The Teaching of Concrete Mathematics“,[16][17] obsahuje najskoršie známe použitie pojmu „software“. V slovenčine sa kodifikoval tvar „softvér“.[1][2]
Medzi softvér zaraďujeme operačné systémy, ovládače zariadení, ako aj všetky druhy aplikačných programov, napríklad textové editory a iné kancelárske aplikácie, grafické aplikácie, aplikácie na prehrávanie multimédií, hry a pod.
Počítačový softvér vyvíjajú programátori, grafici atď v rôznych spoločnostiach, v komunite používateľov alebo tiež individuálne.
Softvér môže byť distribuovaný prostredníctvom Internetu alebo lokálnej sieti, na pamäťových médiách (CD, DVD, USB...), alebo je už pred-inštalovaný na pevnom disku počítača.
Táto časť tohto článku nie je aktuálna a preto slúži ako historický prehľad rôznych typov softvéru.
Textový editor a tabuľkový kalkulátor (a niekedy aj databázový a prezentačný softvér) tvoria základ kancelárskych balíkov (balík viacerých softvérov): OpenOffice, LibreOffice, Microsoft Office, StarOffice (posledná verzia z roku 2010), PC Suite 602 (posledná verzia z roku 2006) a pod.
Bitmapové (rastrové) grafické editory sú určené na úpravu fotografií a iných bitmapových obrázkov pre použitie na internete alebo tlač. Od programov tohto typu treba očakávať základné funkcie zmeny veľkosti, orezu, pootočenia obrazu, ručnú či automatickú korekciu farieb, rôzne filtre, zásuvné moduly (tzv. pluginy), efekty, prácu s vrstvami, množstvo automatických funkcií na odstraňovanie chýb fotografií, retuš, prácu s textom, použitie niektorých webových funkcií pre rýchlejšie vytváranie grafiky webových stránok. Množstvom a prevedením týchto funkcií sa jednotlivé programy od seba odlišujú. Do tejto skupiny programov treba zaradiť najmä dva vysoko kvalitné no aj cenovo pre amatérskych grafikov nedostupné produkty známych firiem: Adobe Photoshop a CorelPHOTO-PAINT (v balíku Corel Graphic Suite). Najlepším zástupcom lacnejších programov, ktoré sa snažia podobať spomenutým profesionálnym produktom, je Paint Shop Pro (www.jasc.com), ktorý je dodávaný spolu s programom Animation Shop na vytváranie animácií. Existuje i kvalitný grafický editor pod názvom GIMP distribuovaný pod licenciou GPL (t. j. zadarmo), hoci bol pôvodne určený pre OS Linux, dnes existuje aj rovnako kvalitná verzia pre Windows.
Vektorové grafické editory nazapisujú farby jednotlivých obrazových bodov (pixelov), ale vlastnosti jednotlivých objektov vložených do obrazu (napr. čiara - farba, hrúbka, začiatočný bod, koncový bod, ...).
Keď sa autor rozhodne distribuovať svoj softvér ako public domain, vzdáva sa tak všetkých práv diktovať, čo smie a nesmie byť zmenené. Open source kód, hoci je tiež zadarmo, nesie so sebou aj zopár obmedzení spomenutých v licencii. Používatelia musia vedieť čo môžu a nemôžu robiť s daným kusom programu. Pod pojmom otvorený (open) kód sa myslí to, že používateľ má prístup k zdrojovému kódu programu v jazyku, v ktorom bol napísaný. Naproti tomu väčšina komerčných programov prichádza už v binárnej verzii zdrojového kódu - bez pribaleného zdrojového kódu. Éra open source nástrojov a programov sa do dnešnej podoby dostala vďaka Linuxu.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.