Skupina východoslovenských mohýl

Skupina východoslovenských mohýl (alebo všeobecne mohyly východoslovenského typu) bola kultúrna skupina v mladom eneolite a na začiatku starej doby bronzovej (teda podľa konvenčného datovania okolo 2 000 pred Kr., podľa novšieho datovania okolo 2 300 pred Kr.) vo vrchovinách východného Slovenska. Patrí do epišnúrového komplexu. Pomenoval ju slovenský archeológ Vojtech Budinský-Krička.

Bol to roľnícko-pastiersky ľud, príslušníci východnej vetvy kultúry so šnúrovou keramikou. Prišli zo severu (od Dnestra a Sanu) a usadili sa na málo úrodných pôdach. Ich sídla sa nenašli, archeológovia však objavili početné mohylové hroby v Ondavskej (Giraltovce, Kožany, Kurima, Brestov, Hankovce) a v Šarišskej vrchovine (Veľký Šariš-Kanaš). Obyvatelia tejto kultúry však osídlili aj južné oblasti Poľska, západné oblasti Ukrajiny (v okolí mesta Sambor) a taktiež oblasti v Sedmohradsku. Niektorí bádatelia ich považujú za prvých Indoeurópanov.

Ich jediným archeologickým prejavom sú mohylové pohrebiská. Na jednom pohrebisku je spravidla 10-15 mohýl, na celom východnom Slovensku sa odhaduje asi 2 000 mohýl z tohto obdobia, ktoré vytvárajú pohrebiská dlhé aj niekoľko kilometrov. Najväčšia koncentrácia je v okrese Svidník. Mohyly mali priemer 5-22 metrov a boli vysoké 50-80 centimetrov. Zhotovovali sa z hliny, výnimku tvorí kamenná mohyla v Šapinci. Pochovávanie bolo birituálne, t.j. kostrové aj žiarové (tento zvyk prebrali pravdepodobne od obyvateľov skupiny Nyírség-Zatín). V kostrových hroboch ležia mŕtvi na boku v skrčenej polohe, zriedkavejšie v polohe naznak. V niektorých hroboch sa však nenašli žiadne stopy po pochovávaní, môže teda ísť o symbolické hroby. Vybavenie hrobov a milodary sú veľmi skromné (ide väčšinou o keramiku a kamenné nástroje), čo poukazuje na relatívne sociálne nediferencovanú spoločnosť.

Medzi archeologické nálezy patria hlavne keramické črepy, celé nádoby sú vzácne. Keramika je zdobená predovšetkým odtlačkami šnúry, menej časté sú jamky, vpichy alebo výčnelky. Keramika je iba nahrubo opracovaná, no menšie nádoby majú dôslednejšiu povrchovú úpravu. Okrem keramiky sa našli aj zlomky kamenných nástrojov (mlat, sekerka, nôž) vyrobené z jaspisu, pazúrika, bridlice, kremenca a menej často z obsidiánu.

Literatúra

• Dvořák, Pavel: Stopy dávnej minulosti 1. Slovensko v praveku. Budmerice 2002, s. 179-186.
• Točík, Anton (Ed.): Slovensko v mladšej dobe kamennej. Bratislava 1970, s. 229-231.
• Budinský-Krička, Vojtech: Východoslovenské mohyly. Slovenská archeológia 15. 1967, s. 277-388.

Externé odkazy

• http://www.vecernik.po.sk/clanky.php?id=8681 Východoslovenské mohyly z konca kamennej doby
• http://www.hankovce.sk/historia.php Archivované 2013-10-05 na Wayback Machine (mohyly pri Hankovciach, foto)