Saint-Raphaël (Var)
mesto v departemente Var vo Francúzsku From Wikipedia, the free encyclopedia
Saint-Raphaël (franc. výslovnosť [sɛ̃ ʁafaɛl]) je francúzske mesto, ktoré sa nachádza v departemente Var, v regióne Provence-Alpes-Côte d’Azur. Mesto je centrom turizmu a kúpeľníctva.
| Saint-Raphaël | |||
| obec | |||
 Saint-Raphaël a jeho prístav | |||
|
|||
| Štát |  Francúzsko | ||
|---|---|---|---|
| Región | Provence-Alpes-Côte d’Azur | ||
| Departement | Var | ||
| Obvod | Draguignan | ||
| Kantón | Saint-Raphaël | ||
| Súradnice | 43°25′29″S 6°46′4″V | ||
| Najvyšší bod | |||
| - výška | 560 m n. m. | ||
| Najnižší bod | |||
| - výška | 0 m n. m. | ||
| Rozloha | 89,59 km² (8 959 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 33 624 | ||
| Hustota | 375,31 obyv./km² | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
| PSČ | 83700 | ||
| INSEE | 83118 | ||
  Poloha obce Saint-Raphaël
| |||
 Mapa obce Saint-Raphaël
| |||
| Wikimedia Commons: Saint-Raphaël (Var) | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
.svg)
Rímske sídla na antickej ceste ku „Forum Julii“ tvorili základ pre vznik budúceho Saint-Raphaël. Spočiatku rybárska dedina sa rozvinula v 19. storočí na kúpeľné mestečko v ktorom bývali umelci, športovci a politici. Bolo oslobodené ako druhé v poradí počas vylodenia spojencov v Provensalsku v roku 1944. V meste sa konajú pravidelne kongresy a športový život. Obyvatelia sa spisovne nazývajú Rafaelčania, v provensalčine v klasickej norme „Rafelencs“ a mistrálskej norme sa píšu ako „Rafelen“. Geografická poloha mesta je v zálive Fréjus na hranici medzi departementmi Var a Alpes-Maritimes. Mesto tvorí spolu s Fréjus mestskú aglomeráciu.
Obec má rozlohu 89,59 km². Najvyšší bod je položený 560 m n. m. a najnižší bod 0 m n. m.[1]
Názov obce pochádza z roku 1065, keď bol založený kostol v románskom štýle zasvätený archanjelovi Rafaelovi (dnes kostol sv. Petra). Kostol bol postavený na cirkevnoim majetku Fréjus a vytvorilo sa okolo neho opevnené mesto – castrum. V 1073 bolo spomínané ako „Sanctus Raphael“. Názov obce sa píše provensalsky „Sant Rafèu“ podľa klasickej normy a mistrálskej. Vyslovuje sa [sã ʀafɛw].
- Nálezy z obdobia neolitu sa nachádzajú v Boulouris, menhiry vo Veyssière.
- Ligúrčania obsadili miesto ešte pred gréckou kolonizáciou „Massalie“ (Marseille), v epoche, keď sa miesto volalo „Agathon“.
- V období antického Ríma sa volalo „Portus Agathonis“.
- Obec bola spojená s antickými Via Julia Augusta a Via Aurelia, ktoré viedli aj do Forum Julii (Fréjus). Rimania tu ťažili modrý porfýr.
- V 10. storočí barbari obsadili celý región.
- Mních Honorat d'Arles opustil jaskyňu Sainte-Baume v masíve Esterel aby založil opátstvo Lérins.
- V 972 Guillaume I. z Provence vyhnal Saracénov.
- Územie obce prevzali opátstva Lérins a Saint-Victor z Marseille, ktoré tam postavili kostol archanjela Rafaela a obec – castrum.
- V roku 1065 bol názov obce Saint-Raphaël prvýkrát doložený písomne.
- Od 5. storočia bolo vo Fréjus biskupstvo.
- V 12. storočí sa udial boj o následníctvo v grófstve Provence medzi grófmi z Toulouse a Barcelony, čo umožnilo Rádu Templárov prevziať moc nad obcou. Založili tu komandériu, tiež v Hyères a Grasse, ktorá fungovala až do zrušenia rádu v 1312. Majetok bol prevedený na Rád sv. Jána Jeruzalemského.
- V 1347 zdecimovala obyvateľstvo Provence epidémia čierna smrť o viac ako tretinu.
- V 16. storočí bolo pobrežie vystavené lúpežným pirátom a vojsku Karola V.
- V 1562 sa preto rozhodlo biskupstvo vo Fréjus postaviť obrannú vežu na vrchu Armont.
- V 17. storočí postavili kaplnku Notre-Dame.
- V 1635, kvôli dokončeniu veže Armont bola postavená pevnosť zatvárajúca zátoku Agay.
- V 1636, Jean Vincent de Roux, guvernér Agay a Théoule, dosiahol od Barthélémy Camelin, biskupa z Fréjus prevedenie pozemkov ako svoje léno.
- V 1690, obyvatelia obce si zvolili archanjela Rafaela do svojho mestského erbu.
- Začiatkom 18. storočia začala obec intenzívne využívať potravinové zdroje z rybolovu, vytvorila sa štvrť rybárov a námorníkov okolo prístavu.
- V 1707 a 1747 bola časť Agay okupovaná rakúskym vojskom.
- V 1750, François Giraud, lénny pán Agay, postavil dvojposchodový zámok.
- V 1793 však revolucionári zbúrali jeho veže.
- V priebehu roku II revolúcie (1794) si mesto Saint-Raphaël vybralo nový názov „Barraston“ na počesť Paula Barrasa, vikomta panstva a vplyvného politika Francúzskej revolúcie.
- 9. októbra 1799 sa tu vylodil triumfálne Bonaparte po svojom návrate z kampane do Egypta aj so svojimi generálmi (Berthier, Lannes, Murat, Marmont, Bessières) a vedcami (Monge, Berthollet). Na oslavu tohto príchodu tu bola postavená pyramída.
- 28. apríla 1814 sa v Saint-Raphaël tiež nalodil smerom do vyhnanstva na Elbu.
- 1. marca 1815 sa tu opäť vylodil aby znovu dobyl Francúzsko na obdobie Stodňovej vlády v dnešnej časti Vallauris.
- V 1810 bol zámok Agay dobytý Angličanmi a veža v Dramonte vyzbrojená dvoma kanónmi.
- V 1860 bola veža zmenená na maják.
- V 1813 loď „Estafette“ prepadli Angličania. Bola vyhodená na pláž pod velením kapitána Pallièresa, potom preložená do fotily Toulonu.
- V druhej pol. 19. storočia sa z mesta stalo centrum turistiky a balneoterapie.
- V 1929 bola založená automobilová rallye Paríž – Saint-Raphaël pre ženy.
- Saint-Raphaël je napojený na diaľnicu E-80 (národná cesta A8) pri diaľničnom zjazde č.7 Fréjus/Saint-Raphaël.
- staršou cestou č.RD 98 inak nazvanou aj „Corniche d’Or“, ktorá pokračuje do Roquebrune-Cap-Martin a do Toulon-la-Valette-du-Var.
- železničná stanica Saint-Raphaël-Valescure slúži spojeniam TGV – rýchlovlakov – z Paríža do Nice a z Marseille-Gare Saint-Charles do Nice.
- viaceré autobusové prepravné spoločnosti uskutočňujú prepravu medzi Fréjus, Saint-Raphael a Nice, zastávky sa volajú Boulouris, Dramont a Trayas.
- Letisko je v Cannes – Mandelieu 20 km od Saint-Raphaël, letisko v Nice 40 km a v Saint-Tropez 34 km.
- námorná preprava – spoločnosť „Bateaux de Saint-Raphaël“ premáva medzi Saint-Aygulf, Port-Fréjus, ostrovmi Lérins, Saint-Tropez a Cannes.
Počet obyvateľov obce je 33 624 (2011)[2].
Nasledujúci graf zobrazuje vývoj počtu obyvateľov v obci.
Zdroje: INSEE[3]
- Paul Barras (* 1755 – † 1829), politik, lénny pán obce
- Napoleon I. (* 1769 – † 1821) sa vylodil v Saint-Raphaël 9. októbra 1799, keď sa vrátil z vojenského ťaženia v Egypte. Dal tu postaviť model pyramídy. V tejto obci sa nalodil 28. apríla 1814 aby odišiel do vyhnanstva na Elbu.
- Alphonse Karr (* 1808 - † 1890), spisovateľ, tu žil a zomrel.
- Jean-Louis Hamon (* 1821 - † 1874), maliar, rytier Čestnej légie, žil tu a zomrel. Napísal tu posledné dielo „Le triste rivage“.
- Léon Carvalho (* 1825 - † 1897) riaditeľ „Théâtre de la Ville“ a „l’Opéra-comique de Paris“ tu sídlil a postavil „Villa Magali“.
- Raymond Poincaré (* 1860 - † 1934), politik, prezident republiky a akademik býval vo „Villa Sainte-Anne“.
- Yves Le Prieur (* 1885 - † 1963), vojak a vynálezca, tu žil pracoval aj zomrel.
- Antoine de Saint-Exupéry (* 1900 - † 1944), spisovateľ a letec, sa tu oženil v roku 1931. Rodina Antoine de Saint-Exupéryho tu žije a vlastní zámok Agay.
- Georges Simenon (* 1903 - † 1989), spisovateľ, býval vo vilách « La Lézardière » a « Les Mimosas ».
- François Xavier (* 1966), spisovateľ a režisér, narodil sa tu a žije.
Časť Agay
Časť Le Trayas
V roku 1920
Zlatý ostrov
Bazilika sv. Rafaela
Radnica
Kasíno
Vila Magali
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
