Sídlo (geografická jednotka)

Sídlo alebo sídelný útvar^{[chýba zdroj]} je základná jednotka osídlenia, ktorá je charakterizovaná buď ako miesto s (trvalým alebo dočasným) obytným zariadením pre človeka, alebo ako teritoriálne ucelený a kompaktný areál pozostávajúci z týchto sídelných jednotiek (napr. v rámci systému klasifikácie územnoštatistických jednotiek NUTS hierarchia NUTS V – obec).^[1]

Definície

• Koloman Ivanička (1983): „Každé miesto na zemskom povrchu, na ktorom je obytné zariadenie pre človeka.“^[2]
• Ľudovít Mičian a František Zatkalík (1984): „Teritoriálne ucelený a kompaktný areál koncentrácie obyvateľstva so všetkými nevyhnutnými podmienkami a zariadeniami pre život, prácu a odpočinok ľudí.“^[3]
• Český Geografický terminologický slovník (1982): „Zoskupenie sídelných jednotiek ako priestorov trvalého alebo dočasného pobytu človeka, v ktorom prespáva, pracuje, príp. prechováva svoje náradie a zásoby.“^[4]