Ruská Voľa nad Popradom
obec na Slovensku v okrese Stará Ľubovňa From Wikipedia, the free encyclopedia
Ruská Voľa nad Popradom je obec v okrese Stará Ľubovňa,.
| Ruská Voľa nad Popradom | |||
| obec | |||
 Chrám sv. Michala archanjela | |||
|
|||
| Štát |  Slovensko | ||
|---|---|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj | ||
| Okres | Stará Ľubovňa | ||
| Región | Šariš | ||
| Nadmorská výška | 515 m n. m. | ||
| Súradnice | 49°17′51″S 20°56′16″V | ||
| Rozloha | 6,02 km² (602 ha) [1] | ||
| Obyvateľstvo | 80 (31. 12. 2023) [2] | ||
| Hustota | 13,29 obyv./km² | ||
| Prvá pís. zmienka | 1357 | ||
| Starosta | Miroslav Tomčo[3] (HLAS-SD, SMER-SD) | ||
| PSČ | 065 42 (pošta Čirč) | ||
| ŠÚJ | 526991 | ||
| EČV (do r. 2022) | SL | ||
| Tel. predvoľba | +421-52 | ||
  Poloha obce na Slovensku
| |||
 Interaktívna mapa obce | |||
| Wikimedia Commons: Ruská Voľa nad Popradom | |||
| Webová stránka: ruskavolanadpopradom.sk | |||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |||
| Freemap Slovakia: mapa | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Nachádza sa na severe Slovenska pri hraniciach s Poľskom, ktorú rozdeľuje Smrečný potok pri poľskej obci Leluchów. V obci sa do seba vlievajú dva potoky, a to Pálený potok, ktorý vyviera vo výške približne 885 m n. m. a Chotárny potok, ktorý vyviera vo výške približne 1 007 m n. m.. Pálený a Chotárny potok sa vlieva do spomínaného Smrečného potoka a následne do rieky Poprad. Prvé písomné zmienky o obci pochádzajú z roku 1357. Obec leží na severozápadnom upätí Čergovského pohoria, v nadmorskej výške okolo 515 m n. m. Neďaleko obce preteká rieka Poprad, odtiaľ názov obce.
Vývin názvu obce
Šľachtic menom Rikolf, vlastník hradného panstva Kamenica, získal od kráľa Karola Róberta roku 1312 územie, ktoré sa tiahlo od rieky Poprad po potok Obručné. Prvé správy o obci sú však z roku 1588, keď ju Juraj Horvát, vlastník panstva Plaveč vzal do vlastníctva, no malá dedinka existovala už skôr (predpokladá sa okolo roku 1580). Pôvodný názov Nowawolya, nasvedčuje tomu, že dedina bola založená šoltýsom s usadlíkmi podľa zákupného práva. V roku 1600, keď boli poddaní povinní prvýkrát platiť dane kráľovi, mala Mladá Voľa okolo sedem domov. Žili tu prevažne drevorubači, roľníci, pastieri oviec teda poddaní, ktorí mali malé polia. V roku 1636, keď mala obec už zmenený názov na Volya, dedinčanov ešte stále považovali za želiarov, nie za sedliakov.
V roku 1718 emigrovalo z obce 11 rodín do susedného Poľska. V roku 1773 mala obec pôvodný základ terajšieho názvu, a to Ruska Wolya. Malá obec sa rozrastala a v roku 1787, kedy jej názov bol Orosz Wolya mala už 12 domov a 114 obyvateľov. V roku 1828 mala obec 33 domov a 260 obyvateľov. Najviac obyvateľov mala obec v roku 1869 - až 293 obyvateľov. V 19. storočí tu mali majetky Bornemiszovci a Dessewfyovci, a to konkrétne Veronika Bornemisza (rod. Péchy) (* 1821 – † 1894) a Ignác Dessewfy (* 1815 – † 1894), obaja z obce Krivany.
Počas dvoch svetových vojen bojovalo 12 mužov z vtedajšej Ruskej Voli na rôznych frontoch, a tiež pomáhali poľským utečencom, podporovali ilegálnych pracovníkov a na okolí operujúce partizánske skupiny, no polovica z nich padla.
Dňa 21. 01.1945 bola obec oslobodená Sovietskou armádou. Po oslobodení bol utvorený revolučný národný výbor. V roku 1947 z obce optovalo do ZSSR 5 rodín a 3 občania.
Dňa 05. 08. 1950 postihla obec a okolie živelná pohroma (krupobitie), ktorá zničila úrodu a tiež silne poškodila strechy domov. V roku 1954 bola začatá výstavba novej štátnej cesty Ľubotín – Lenartov.
Dňa 21.11.1958 bola obec pripojená na elektrickú sieť a v roku 1959 bolo vybudované a sprevádzkované verejné osvetlenie, miestny rozhlas, neskôr postavená budova MNV 1965, Jednoty SD 1973, miestne komunikácie, vodovod 1983, tenisové dvorce, chodníky, nové rodinné domy a ďalšie objekty. Jednotné roľnícke družstvo, ktoré bolo založené v roku 1950, sa rozpadlo. Znovu bolo založené v roku 1959, v roku 1965 prešlo do ŠM Lipany, ktorý bol v roku 1970 delimitovaný do ŠM v Starej Ľubovni a v roku 1975 ŠM v Ruskej Voli nad Popradom bol pripojený k JRD Čirč.
V roku 1964 sa v katastri Ruská Voľa nad Popradom udiala v lesoch kalamita, pri ktorej bolo zničených veľa stromov. Od roku 1986 - 1988 v obci pôsobila telovýchovná jednota - Slovan Ruská Voľa nad Popradom s futbalovým a stolnotenisovým klubom, ktorej predsedom bol Miroslav Tomčo. Od roku 2006 sa organizuje stolnotenisový a minifutbalový turnaj o pohár starostu obce.
Obcou vedie modro značená turistická trasa napojená na červeno značenú trasu vedúca na vrch Minčol.
Administratívne začlenenie
| 1923 | - | 1928 | župa Šarišská, Košická |
| 1940 | - | 1945 | župa Šarišsko - Zemplinská |
| 1949 | - | 1960 | Prešovský kraj |
| 1960 | - | 1990 | Východoslovenský kraj |
| 1996 | - | 2001 | Prešovský kraj |
| 2002 | - | Prešovský samosprávny kraj |
| - | 1922 | okres Lipany | |
| 1922 | - | 1960 | okres Sabinov |
| 1960 | - | 1968 | okres Prešov |
| 1968 | - | okres Stará Ľubovňa |
18. storočie
| Rok sčítania | 1787 |
| Počet obyvateľov | 114 |
19. storočie
| Rok sčítania | 1828 | 1869 | 1880 | 1890 | 1900 |
| Počet obyvateľov | 260 | 293 | 236 | 235 | 179 |
20. storočie
| Rok sčítania | 1910 | 1921 | 1930 | 1940 | 1948 | 1961 | 1970 | 1980 | 1991 | 1996 | 1999 |
| Počet obyvateľov | 208 | 188 | 216 | 227 | 191 | 207 | 205 | 183 | 123 | 127 | 125 |
21.storočie
| Rok sčítania | 2000 | 2002 | 2004 | 2006 | 2008 | 2010 | 2012 | 2014 | 2016 | 2018 | 2020 |
| Počet obyvateľov | 122 | 117 | 107 | 106 | 104 | 102 | 98 | 96 | 101 | 90 | 82 |
Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011
| Národnosť | Slovenská | Rusínska | Ukrajinská | Nezistené | Spolu |
| Počet obyvateľov | 45 | 52 | 1 | 1 | 99 |
Náboženské zloženie obyvateľov národnosti, podľa sčítania v roku 2011
- Rímskokatolícka cirkev: 10 (10,10%)
- Gréckokatolícka cirkev: 82 (82,83%) Celkový počet gréckokatolíkov na Slovensku je 206 871.
- Pravoslávna cirkev: 4 (4,04%)
- Evanjelická cirkev augsburského vyznania: 1 (1,01%)
- Nezistené: 2 (2,02%)
Pamiatky
- Gréckokatolícky chrám Michala archanjela, jednoloďová neoklasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1913–1916. Do roku 1913 sa tu nachádzal drevený chrám. Úpravami prešiel v rokoch 1952, 1970–1980 a obnovený bol v roku 2017. V interiéri sa na prestole (oltári) nachádza sväté evanjelium z roku 1891. V tomto staroslovanskom texte je na spodnej časti každej druhej strany evanjelia podľa Matúša od 1. až po 55. stranu napísaný záznam, ktorý bol takýmto spôsobom vpísaný pravdepodobne preto, aby nikto z evanjelia nevytrhol strany. Záznam hovorí o tom, kto evanjelium pre miestny chrám zakúpil. Fasády sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami. Veža je ukončená barokovou helmicou.[4]
Chrám sv. Michala archanjela
Pomníky
V obci sa nachádza tiež židovský cintorín. V roku 1942 udáva súpis obyvateľstva 3 rodín (16 ľudí) židovského pôvodu. Po udalostiach v rokoch 1939 – 1945, kedy židovské rodiny boli odvlečené do koncentračných táborov, nezostala a ani nikdy neprišla naspäť ani jedna z týchto rodín.
Náhrobných kameňov, na ktorých sa zachovali pôvodné nápisy je málo.
Rodáci
- Ivan Šuťák ( * 1907 – † 1988), pedagóg, okresný školský inšpektor a spisovateľ
- Ján Fecko (* 1941 – † 2014), hádzanár Tatrana Prešov, majster Česko-Slovenska, Majster športu
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
