Bol z veľmi chudobných pomerov. Mal päť súrodencov. Otec Ján Uram bol kožušnícky majster. Keď mal osem rokov otec zomrel. Posledné šieste dieťa sa narodilo krátko po smrti otca. Keď mal 13 rokov matka Terézia (rod. Antošková) si vypožičala od cirkvi 40 zlatých a vyprevadila ho na štúdium do Banskej Štiavnice. Na Evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici študoval medzi rokmi 1859 - 1867.
V roku 1868 študoval na lekárskej fakulte univerzity vo Viedni, ale štúdium nedokončil, kvôli nedostatku peňazí.[4] V roku 1872 na učiteľskej prípravke v Kláštore pod Znievom zložil skúšky na učiteľa. Ako učiteľ pôsobil v Liptovskom Mikuláši od roku 1867.[5] V roku 1912, keď mal 65 alebo 66 rokov tak bol penzionovaný. Od roku 1920 žil v Košiciach.
Ako redaktor pôsobil v Národných novinách, kde písal články, recenzie, preklady, prispieval aj svojou tvorbou - poéziou, prózou. Prispieval do časopisu Dom a škola. Prispieval do detských časopisov: Včelka, Priatelia dietok, Noviny malých a Zornička. Prispieval do časopisu Dětské květy, ktorý sa neskôr premenoval na Dětský máj.[6] Jeho tvorba okrem časopisoch vychádzala aj v kalendároch. Autorsky sa podieľal na tvorbe učebníc, šlabikárov a čítaniek. Bol prekladateľom divadelných hier z maďarčiny, ktoré preložil pre divadelných ochotníkov. Medzi rokmi 1894 - 1896 prispieval do Slovenských pohľadov literárnohistorickými článkami v rubrike Zemianski veršovníci slovenskí.
Od roku 1898 pôsobil ako tajomník vo vydavateľsko-kníhkupeckom účastinárskom spolku Tranoscius.[7]
Zomrel vo veku 78 rokov, dňa 8. septembra1924 v Košiciach, kde žil štyri roky.
V roku 1873 sa oženil s Ľudmilou Scholtz, narodili sa im štyri deti. V roku 1885 sa narodil Jozef, syn Ján a dve dcéry. Anna sa narodila v roku 1889. Syn Jozef, lekár sa podpísal pod Martinskú deklaráciu.[8] V Košickej nemocnici Louisa Pasteura je zaznamenaná prvá najstaršia operácia, ktorá bola vykonaná v tejto nemocnici, z apríla v roku 1919. Operáciu slepého čreva s tímom vykonal MUDr. Jozef Uram.[9]
Próza
Srbský junák (1893)
V zajatí (1893), historický román, podtitul: historicko-romantický obraz z hôr Kavkazu
Sedmoro rozpoviedok (1894), vytlačil Ján Bežo a spol. v Senici[10]
Striga (1907), Dejohra v piatich dejstvách. Napísal Gregor Uram-Podtatranský. Tlačou a nákladom Klimeša a Pivku v Liptovskom Sv. Mikuláši.
Poviestky (1908)
Pijan gazda, alebo, Opilci dědictví království Božího nedojdou, (1925), Tranoscius, Lipt. Sv. Mikuláš.
Literatúra pre deti a mládež
Vianočné rozprávky (1922), Tranoscius, Liptovský Sv. Mikuláš
Zlaté perličky pre dobré detičky (1882), poézia
Pekné kvietky pre pilné dietky (1910), poézia
Milému dieťaťu (1924), poézia
Pre domov (1924), poézia
Na výslní (1925), poézia
Rozprávky (1899), próza
Výlet do hory (1908), próza, Tranoscius v Liptovskom svätom Mikuláši
Odborná literatúra
Kronika slovenského ochotníckeho divadla v Liptovskom Sv. Mikuláši od roku 1837 – 1908
Zemianski veršovníci slovenskí (1837)
Obrázkový šlabikar a prvá čitanka pre školy evanjelické augš. vyz. (1902), V Liptovskom Sv. Mikuláši nákladom knihkupeckého a vydavateľského účastinárskeho spolku Tranoscius.
Sobrané práce Rehora Urama-Podtatranského 1 – 3 (1922), Vydáva Július Kustra
Pamäti
Rozpomienky a črty (1922), vydal Július Kustra, Košice[11]
Editorská činnosť
Pohräbné verše, poézia (1879, 1879, 1883, 1906, prvé dve časti zostavil s Karolom Salvom)
Nemoce a ich liečenie u pospolitého ľudu, Sborník Museálnej slovenskej spoločnosti, roč. 3, 1898
Slovenské názvy obcí a miest, Sborník Museálnej slovenskej spoločnosti, 1898
Hlas Kriváňa, Časopis MSS, 1901
Vznik a zdokonaľovanie sa remesiel, Časopis Museálnej slovenskej spoločnosti, č.2, ročník VIII., 15. apríl 1905.
Príčiny sťahovania sa nášho ľudu z Liptova. (Dokončenie.), Podáva Gregor Uram-Podtatranský, Časopis Museálnej slovenskej spolocnosti. roč. X, č. 4. Turčiansky Sv. Martin, 1907
Liek sĺz, Gregor Uram-Podtatranský, Slovenské Pohľady, roč. XXVII., rubrika: Básne, str. 108, 1907
Pohrebné verše, Gregor Uram, Slovenské Pohľady, roč. XXVII., rubrika: Literatúra a umenie, str. 128, 1907.
Na Všechsvätých, Gregor Uram-Podtatranský, Slovenské Pohľady, roč. XXVII., rubrika: Básne, str. 621, 1907[13]
Kosti z husy. Obrázok z dedinského života., 1000 nejkrásnějších novell světových spisovatelů, zv. 3. Praha, Vilímek,[14] 1916
Vo víchre, Gregor Uram-Podtatranský, Slovenské Pohľady, roč. XXVII., rubrika: Básne, str. 689, 1907
Pamätník na Kriváni, Krásy Slovenska, 1923
Ajhľa, kacír!, Brat. listy, Mladá Boleslav, pred r. 1930, 2 s.
O živote a smrti Juraja Jánošíka, Slovenská politika, roč. 11., č. 33, s. 5, 1930.[15]
Iné
K výšinám: (antológia slovenskej poézie evanjelickej.), Zväzok 1, Tranoscius, 1936
Zlatá muzika - Antológia slovenskej poézie pre deti, zostavil Ondrej Sliacky, ilust. Maja Dusíková, Mladé letá, 1980,[16][17] dve básne na str. 16: Chlapec na drevenom koni, Dievča s pajácikom.
Dr. Ormis, Ján V.: Zo života slovenského, Tranoscius, Liptovský Sv. Mikuláš, 1933, (str. 121-122)
Pšenák, Jozef: Rehor Uram Podtatranský - pedagóg. Časť 1.-2 Jozef Pšenák 49, 1997[20]
Pšenák, Jozef: Rehor Uram Podtatranský (1846-1924), autor šlabikárov, čítaniek a detskej literatúry, Muzeum Komenského, Přerov, 2005, materiály z odbornej konferencie, 22.-23. júna 2004 v Přerove, Učitelé - autoři učebnic a dětské literatury[21]
Michníková, Mária, Salajová, Ivona: Rehor Uram - Podtatranský: výberová personálna bibliografia pri príležitosti 160. výročia narodenia, Knižnica G. F. Belopotockého, Liptovský Mikuláš, 2006, ISBN 8085702851
Zuzana Profantová: Od folklóru k literárnemu folklorizmu, Ústav etnológie SAV v Bratislave, 2011, (Vklad Rehora Urama-Podtatranského do slovenskej etnografie a folkloristiky, str. 60-67), ISBN 978-80-970975-0-9
Pamätná tabuľa. Pamätná tabuľa je umiestnená v Košiciach na bytovom dome na Štefánikovej ulici 4-6, tabuľa je umiestnená vedľa vchodu čísla 4.[22] Bytový dom je zapísaný ako Národná kultúrna pamiatka od roku 1963. Pamätnú tabuľu v roku 1928 slávnostne odhalila Matica slovenská, ktorá ju dala aj vyhotoviť. Dielo vytvoril akademický sochár Frico Motoška. Na tabuli je reliéf Urama Podtatranského, košický Dóm sv. Alžbety, lipová vetvička a kniha. Na tabuli je text: „SLOVENSKÝ UČITEĽ A SPISOVATEĽ REHOR URAM PODTATRANSKÝ 1864-1924“.
KOŠICKÝ VEČER: História: V komforte štátnej nemocnice bolo radosťou stať sa pacientom, Autorka: Soňa Makarová [online]. [Cit. 2019-03-06]. Dostupné online. Archivované 2019-03-06 z originálu.
Výberová bibliografia knižných slovacík v českých vydavateľstvách 1900-19501, ANNA ZELENKOVÁ, digilib.phil.muni.cz [online]. [Cit. 2019-03-08]. Dostupné online. Archivované 2019-03-27 z originálu.
Bibliografia dejín Slovenska, Historický ústav SAV, Rehor Uram-Podtatranský - život a dielo [online]. [Cit. 2019-03-06]. Dostupné online. Archivované 2019-03-07 z originálu.
Bibliografia dejín Slovenska, Historický ústav SAV, Rehor Uram Podtatranský - pedagóg. Časť 1.-2 [online]. [Cit. 2019-03-06]. Dostupné online. Archivované 2019-03-07 z originálu.
Rehor Uram Podtatranský
