Ralská pahorkatina
From Wikipedia, the free encyclopedia
Ralská pahorkatina je geomorfologický celok na západe Severočeskej tabule. Zaberá prevažnú časť okresu Česká Lípa, východ okresu Litoměřice, sever okresu Mělník, juhozápad okresu Liberec a malú severozápadnú časť okresu Mladá Boleslav. Najvyšším vrchom je Ralsko (696m). V západnej časti pahorkatiny sa nachádza CHKO Kokořínsko.
| Ralská pahorkatina | |
| geomorfologický celok | |
 Ralská pahorkatina, vrch Ralsko | |
| Štát |  Česko |
|---|---|
| Región | Severočeský |
| Okresy | Česká Lípa, Mělník, Litoměřice, Liberec, Mladá boleslav |
| Nadradená jednotka |
Severočeská tabule |
| Susedné jednotky |
Jičínská pahorkatina Ještědsko-kozákovský hřbet Lužické hory České středohoří Dolnooharská tabule Jizerská tabule[1] |
| Podradené jednotky |
Dokeská pahorkatina Zákupská pahorkatina |
| Súradnice | 50°36′30″S 14°36′21″V |
| Najvyšší bod | Ralsko |
| - výška | 696 m n. m. |
| Rozloha | 1 354,9 km² (135 490 ha) |
| Geologické zloženie | pieskovec, kremenec, slieňovec, čadič, znelec, trachyt |
 Ralská pahorkatina na mape Česka
| |
| Wikimedia Commons: Ralská pahorkatina | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Je to členitá pahorkatina na vrchnokriedových kvádrových kremenných, miestami ílovitých a vápnitých pieskovcoch, v menšej miere na slieňovcoch, piesočnatých slieňovcoch a ílovcoch, s početnými drobnými telesami treťohorných sopečných hornín (žily, výplne sopúchov, lakolity). Vznikol štruktúrne denudačný reliéf sedimentárnych stupňovín, plytkých kotlín s riečnymi terasami a rašeliniskami, rozsiahlych zarovnaných povrchov typu kryopedimentov. V kvádrových pieskovcoch sú kaňonovité a tiesňavovité údolia a početné tvary zvetrávania a odnosu horniny. Charakteristické sú početné vrchy na neovulkanitoch, vypreparovaných čadičových, znelcových a trachytových horninách, ktoré vytvárajú krajinné dominanty. Do povodia horného toku Panenského potoka prenikol cez Jítravské sedlo v dobe halštrovského a sálskeho zaľadnenia pevninský ľadovec. Na severovýchode sú rozsiahle montánne antropogénne tvary.[1]
Ralská pahorkatina sa tiahne v smere juhozápad - severovýchod. Na severovýchode je ohraničená Ještědsko-kozákovským chrbtom. Na severe sa stýka s Lužickými horami, línia medzi nimi je vedená medzi Novým Borom, Svorom, Mařenicami, Heřmanicami v Podještedí a obcou Kněžice.[2] Na severozápade medzi Novým Borom a Litoměřicami nadväzuje na České středohoří, s ktorým má vôbec najdlhšiu hranicu z okolitých celkov. Na západe pozvoľna klesá k Labe, blízko ktorého pravého brehu sa medzi Liběchovom a Litoměřicami stýka s Dolnooharskou tabuľou. Na juhovýchode celok plynule prechádza do Jizerskej tabule a dosahuje takmer k mestu Mělník. Na východe pri meste Český Dub susedí s druhým celkom Severočeskej tabule, Jičínskou pahorkatinou, s ktorou má najkratšiu hranicu z okolitých celkov.[1]
Celok Ralskej pahorkatiny (podľa Demka VIA-1) má v geomorfologickom členení dva podcelky. Prevažnú časť tvoria na juhozápade Dokeská pahorkatina (VIA-1A), na severovýchode je Zákupská pahorkatina (VIA-1B). Tieto podcelky sa ďalej členia do celkom deviatich okrskov[1]:
| Geomorfologické členenie Ralskej pahorkatiny | ||
|---|---|---|
| ČESKÁ VYSOČINA • Česká tabule • Severočeská tabule | ||
| DOKESKÁ PAHORKATINA |
Polomené hory | Vlhošť (614 m) |
| Úštěcká pahorkatina | Hořidla (371 m) | |
| Jestřebská kotlina | Borný (446 m) | |
| Provodínská pahorkatina | Dub (458 m) | |
| Bezdězská vrchovina | Velký Bezděz (604 m) | |
| ZÁKUPSKÁ PAHORKATINA |
Cvikovská pahorkatina | Ralsko (696 m) |
| Českolipská kotlina | Českolipský Špičák (459 m) | |
| Podještědská pahorkatina | Stříbrník (507 m) | |
| Kotelská vrchovina | Mazova horka (569 m) | |
| PROVINCIA • Subprovincia • Oblasť / Celok / PODCELOK • Okrsok • Vrchol | ||
Na území celku leží okresné mesto Česká Lípa a sčasti tiež Litoměřice, z ďalších menších miest tu sú Nový Bor, Cvikov, Jablonné v Podještědí, Zákupy, Mimoň, Stráž pod Ralskem, Doksy, Dubá, Úštěk, Ralsko a z menšej časti Štětí.
Uvedené sú všetky s aktuálnou výškou nad 500 metrov. Výška u niektorých vrchov sa časom znižuje ťažbou kameňa (napr. Maršovický vrch, Tlustec).
- Ralsko (696 m), Zákupská pahorkatina
- Jezevčí vrch (665 m), Zákupská pahorkatina
- Vlhošť (613 m), Dokeská pahorkatina
- Velký Bezděz (604 m), Dokeská pahorkatina
- Tlustec (591 m), Zákupská pahorkatina
- Zelený vrch (586 m), Zákupská pahorkatina
- Malý Bezděz (578 m), Dokeská pahorkatina
- Mazova horka (569 m), Zákupská pahorkatina
- Holubník (562 m), Zákupská pahorkatina
- Ortel (554 m), Zákupská pahorkatina
- Ostrá horka (552 m), Zákupská pahorkatina
- Ronov (552 m), Dokeská pahorkatina
- Tisový vrch (540 m), Zákupská pahorkatina
- Slavíček, (535 m), Zákupská pahorkatina
- Velký Jelení vrch (514 m), Zákupská pahorkatina
- Vrátenská hora (508 m), Dokeská pahorkatina
- Stříbrník (507 m), Zákupská pahorkatina
- Jelínka (504 m), Zákupská pahorkatina
- Činkův kopec (502 m), Zákupská pahorkatina
- Zábrdský kopec (501 m), Zákupská pahorkatina
- Kostelní vrch (500 m), Zákupská pahorkatina
- Malý Jelení vrch (500 m), Zákupská pahorkatina
Územie je odvodňované riekou Ploučnicou a menšími pravostranným prítokmi Labe (Pšovka, Liběchovka, Obrtka a Úštěcký potok). Na druhej strane potom prítokmi Jizery (Zábrdka, Mohelka).
Jezevčí vrch
Svahy Vlhoště
Malý a Velký Bezděz
Tlustec od Brništského rybníka
Zelený vrch nad Cvikovom
Ortel neďaleko Cvikova
Ronov z Vlhošťa
Slavíček a Tisový vrch
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
