Rahnová plachta

Rahnová plachta je štvoruholníková priečna plachta na plachetnici. Je to typ hnacej plachty, ktorá je horným okrajom zavesená na horizontálnych nosníkoch – rahnách, zavesených na sťažnoch kolmo na kýl plavidla. Dolnými rohmi je pripevnená na konce rahna nachádzajúceho sa pod ňou. V prípade dolnej rahnovej plachty sú jej spodné rohy upevnené priamo o palubu lode.

Rahnové oplachtenie je najefektívnejšie pri zadnom vetre. Jeho pootočením okolo osi sťažňa je možné plaviť sa aj pri bočnom vetre, čiastočne aj proti vetru, hoci na tento účel je najvhodnejšie pozdĺžne oplachtenie, t. j. vratiplachty a stehové plachty. Najväčší rozmach rahnových plachiet bol v druhej polovici 19. storočia, kedy boli súčasťou oplachtenia čajových kliprov. V súčasnosti sa rahnové oplachtenie vyskytuje na trojsťažňových a štvorsťažňových barkoch a plnoplachetniciach, tzv. fregatách, ale aj na iných typoch plachetníc.

Terminológia

Sťažne s rahnovým oplachtením môžu tiež niesť trojuholníkové stehové plachty, ktoré visia na stehoch medzi sťažňami. Termínom rahnová plachta možno tiež označiť aj iné štvoruholníkové plachty na iných typoch plachetníc.

Charakteristika

Rahnové oplachtenie sa vyskytuje na lodiach od staroveku až do súčasnosti. Najprv niesli lode len jednu rahnovú plachtu, neskôr pribúdali ďalšie poschodia.

Rahnové plachty umožňujú za využitia montáže viacerých menších plachiet (ktoré sú ľahšie ovládateľné ako jedna veľká plachta) dosiahnuť vytvorenie veľkej celkovej plochy oplachtenia potrebnej pre pohon veľkých lodí. Aj napriek tomu boli veľké vojnové lode pomalé, dosahovali rýchlosť asi len 6 – 8 uzlov (11 – 15 km/h), ale niektoré klipre dosahovali rýchlosť aj 17 uzlov (31 km/h), v prípade silného vetra (kapitáni kliprov hnali svoje lode aj počas búrok) mohli dosahovať rýchlosti aj cez 25 uzlov (46 km/h).

Postupným vývojom prešlo aj vybavenie, laná, kladky, navijaky, čo umožnilo obsluhu rahnových plachiet menej početnou posádkou, čo bolo aj ekonomicky efektívnejšie. Súčasné lode (napr. plávajúci hotel Royal Clipper) sú vybavené mechanickými zariadeniami na zvinutie plachiet.

Označovanie rahnových plachiet

Rahnové plachty sa označujú podľa ich pozície na sťažni zdola nahor:

Dolná plachta – na najnižšom nadstavci sťažňa
Košová (Marsová) plachta – na košovom nadstavci sťažňa
Brámová plachta – na brámovom nadstavci sťažňa

Neskôr sa sťažeň predlžoval do výšky aj o tzv. kráľovský (nadbrámový) nadstavec (čnelok), na ktorom visela štvrtá plachta, tzv. kráľovská (royal):

V 19. storočí pri rozmachu čajových kliprov sa košové a brámové plachty rozdeľovali na hornú a dolnú kvôli ľahšej manipulácii, keďže jedna obrovská plachta sa ťažšie ovládala. Nad kráľovskú plachtu pribudla aj oblohová (skysail), prípadne nad ňou aj mesačná (moonraker, moonsail, hope-in-heaven alebo hopesail). Tak mohlo byť na jednom sťažni až 8 poschodí rahnových plachiet:

Pred názvom plachty sa pridáva ešte názov sťažňa, ktorý plachtu nesie, napríklad predná dolná brámová plachta, hlavná oblohová plachta, krížová dolná košová plachta a pod. Plachty visiace na hlavnom sťažni môžu prípadne byť aj bez názvu sťažňa. Ak sa teda povie horná brámová plachta, myslí sa tým hlavná horná brámová plachta. U moderných viacsťažňových plachetníc, ktoré majú niekoľko hlavných sťažňov (napr. u 5-sťažňovej lode sú to predný sťažeň, prvý hlavný, stredný, druhý hlavný, krížový a brámový) sa názov sťažňa musí uvádzať.

Tvar rahnových plachiet je lichobežníkový, sú symetrické, ale spodná časť (dolné rohy) sú dlhšie. Spodný okraj nie je rovný, ale oblúkový. Rahnová plachta je v hornej časti po celej dĺžke upevnená k rahnu, spodné dva rohy sú upevnené k rahnu pod ňou, resp. v prípade dolnej plachty k palube. V súčasnosti sa plachetnice s rahnovými plachtami používajú na školiace, turistické a slávnostné príležitosti.

Závetrovky

Okrem týchto plachiet mali závetrovky na koncoch rahna, ktoré zvyšujú plochu oplachtenia. Viac v článku Závetrovky