ruská nepilotovaná nákladná kozmická loď From Wikipedia, the free encyclopedia
Progress (rus. Прогресс) je ruská nepilotovaná nákladná kozmická loď. Slúži na dopĺňanie zásob vo vesmírnej stanici ISS a v minulosti aj v staniciach Mir a Saľut. Výrobcom a prevádzkovateľom je NPO Energija <НПО Энергия> (teraz RKK Energija im. S. P. Koroľova), Kaliningrad (teraz Koroľov), Moskovskaja obl., RSFSR (SSSR).
.svg)
Kozmické lode typu Progress s celkovou dĺžkou 7 m, maximálnym priemerom 2,72 m a vzletovou hmotnosťou od 7 020 do 7 250 kg (vrátane nákladu) tvoria tri časti:
Sekcia GO je oválneho tvaru s priemerom 2,2 m, dĺžkou 3,15 m vrátane stykovacieho zariadenia a s vnútorným hermetizovaným priestorom 6,6 m³ slúži na uloženie kusového nákladu, dopravovaného na kozmickú stanicu. V prednej časti sa nachádza prielez uzavretý hermetickým poklopom a zakončený aktívnym stykovacím zariadením. Na obvode príruby sú umiestnené spojky na prepojení potrubí pre prečerpávanie paliva a okysličovadla, vzduchu pre klimatizačné systémy stanice a elektrické konektory. V nehermetizovanej sekcii OKD tvaru zrezaného kužeľa s maximálnym priemerom 2,1 m a dĺžkou 1 m sú umiestnené dve nádrže s palivom, dve nádrže s okysličovadlom, tlakové fľaše s dusíkom a so vzduchom. Sekcia PAO je valcového tvaru s maximálnym priemerom 2,72 m a dĺžkou 3,1 m Vo svojej hermetizovanej časti s priemerom 2,1 m a dĺžkou 1,1 m nesie riadiace, navigačné a telekomunikačné systémy. V prechodovej časti medzi PAO a OKD je umiestnených 10 manévrovacích motorčekov. V zadnej časti je umiestnený hlavný korekčný motor s ťahom 3,1 kN, ďalšie 4 manévrovacie motorčeky a 10 trysiek systému orientácie spolu s nádržami kvapalných pohonných látok. Všetky motory pracujú s hypergolickými kvapalnými pohonnými látkami (asymetrický dimethylhydrazín a oxid dusičitý). Na vonkajšom plášti PAO je umiestnený radiátor termoregulačného systému.
Celková nosnosť nákladnej lode je od 2 300 do 2 500 kg (kusový náklad v sekcii GO, pohonné látky pre stanici a plyny pre klimatizačný systém stanice).
Motory nákladnej lode sa zvyčajne využívajú tiež na korekciu obežnej dráhy stanice. Po splnení všetkých úloh je nákladná loď naplnená odpadkami a vecami určenými na likvidáciu, odpojí sa od stanice a je navedená do atmosféry Zeme nad južnými oblasťami Pacifiku, kde zhorí a jej zvyšky bez nebezpečenstva dopadnú na hladinu oceánu.
Kozmická loď Progress je vynášaná do vesmíru rôznymi variantmi nosných rakiet typu Sojuz. Loď je schopná samostatného letu približne týždeň. Po spojení s kozmickou stanicou v zakonzervovanom stave má životnosť 3 mesiace.
Tento typ nákladných kozmických lodí bol odvodený z pilotovanej transportnej lode typu Sojuz, na rozdiel od Sojuzu však nie je schopný bezpečne pristáť na Zemi.
Kozmická loď Progress bola postupne zdokonaľovaná a stavaná v rôznych sériách, ktoré boli označované ako:
Najstarší variant (Progress) bol používaný na zásobovanie sovietskych kozmických staníc Saľut 6 a Saľut 7 a spoločne s Progressom M tiež na zaisťovanie prevádzky stanice Mir. V súčasnosti sa používa verzia Progress MS na zásobovanie Medzinárodnej vesmírnej stanice.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
