Progress (kozmická loď)

Progress (rus. Прогресс) je ruská nepilotovaná nákladná kozmická loď. Slúži na dopĺňanie zásob vo vesmírnej stanici ISS a v minulosti aj v staniciach Mir a Saľut. Výrobcom a prevádzkovateľom je NPO Energija <НПО Энергия> (teraz RKK Energija im. S. P. Koroľova), Kaliningrad (teraz Koroľov), Moskovskaja obl., RSFSR (SSSR).

Nákladná kozmická loď Progress MS-12 sa blíži k Medzinárodnej vesmírnej stanici, 31. júl 2019

Prierez nákladnou loďou Progress M

Konštrukcia

Kozmické lode typu Progress s celkovou dĺžkou 7 m, maximálnym priemerom 2,72 m a vzletovou hmotnosťou od 7 020 do 7 250 kg (vrátane nákladu) tvoria tri časti:

• nákladná sekcia GO (gruzovoj otsek);
• sekcia pre dopravu kvapalných pohonných látok OKD (otsek komponentov dozapravky);
• prístrojová sekcia PAO (priborno-agregatnyj otsek).

Sekcia GO je oválneho tvaru s priemerom 2,2 m, dĺžkou 3,15 m vrátane stykovacieho zariadenia a s vnútorným hermetizovaným priestorom 6,6 m³ slúži na uloženie kusového nákladu, dopravovaného na kozmickú stanicu. V prednej časti sa nachádza prielez uzavretý hermetickým poklopom a zakončený aktívnym stykovacím zariadením. Na obvode príruby sú umiestnené spojky na prepojení potrubí pre prečerpávanie paliva a okysličovadla, vzduchu pre klimatizačné systémy stanice a elektrické konektory. V nehermetizovanej sekcii OKD tvaru zrezaného kužeľa s maximálnym priemerom 2,1 m a dĺžkou 1 m sú umiestnené dve nádrže s palivom, dve nádrže s okysličovadlom, tlakové fľaše s dusíkom a so vzduchom. Sekcia PAO je valcového tvaru s maximálnym priemerom 2,72 m a dĺžkou 3,1 m Vo svojej hermetizovanej časti s priemerom 2,1 m a dĺžkou 1,1 m nesie riadiace, navigačné a telekomunikačné systémy. V prechodovej časti medzi PAO a OKD je umiestnených 10 manévrovacích motorčekov. V zadnej časti je umiestnený hlavný korekčný motor s ťahom 3,1 kN, ďalšie 4 manévrovacie motorčeky a 10 trysiek systému orientácie spolu s nádržami kvapalných pohonných látok. Všetky motory pracujú s hypergolickými kvapalnými pohonnými látkami (asymetrický dimethylhydrazín a oxid dusičitý). Na vonkajšom plášti PAO je umiestnený radiátor termoregulačného systému.

Celková nosnosť nákladnej lode je od 2 300 do 2 500 kg (kusový náklad v sekcii GO, pohonné látky pre stanici a plyny pre klimatizačný systém stanice).

Motory nákladnej lode sa zvyčajne využívajú tiež na korekciu obežnej dráhy stanice. Po splnení všetkých úloh je nákladná loď naplnená odpadkami a vecami určenými na likvidáciu, odpojí sa od stanice a je navedená do atmosféry Zeme nad južnými oblasťami Pacifiku, kde zhorí a jej zvyšky bez nebezpečenstva dopadnú na hladinu oceánu.

Kozmická loď Progress je vynášaná do vesmíru rôznymi variantmi nosných rakiet typu Sojuz. Loď je schopná samostatného letu približne týždeň. Po spojení s kozmickou stanicou v zakonzervovanom stave má životnosť 3 mesiace.

Tento typ nákladných kozmických lodí bol odvodený z pilotovanej transportnej lode typu Sojuz, na rozdiel od Sojuzu však nie je schopný bezpečne pristáť na Zemi.

Varianty

Kozmická loď Progress bola postupne zdokonaľovaná a stavaná v rôznych sériách, ktoré boli označované ako:

• Progress (1 až 42; 1978 – 1990)
• Progress M 11F615A55 (1 až 67; 1989 – 2009)
• Progress M 11F615A60 (01M až 29M; 2008 – 2015)
• Progress M1 (1 až 11; 2000 – 2004)
• Progress MS (2015 – súčasnosť)

Najstarší variant (Progress) bol používaný na zásobovanie sovietskych kozmických staníc Saľut 6 a Saľut 7 a spoločne s Progressom M tiež na zaisťovanie prevádzky stanice Mir. V súčasnosti sa používa verzia Progress MS na zásobovanie Medzinárodnej vesmírnej stanice.

Externé odkazy

Kozmonautický portál

• Progress na stránkach NASA Archivované 2021-05-04 na Wayback Machine (po anglicky)
• Progress na stránkach russianspaceweb.com (po anglicky)