From Wikipedia, the free encyclopedia
Prión alebo prion (iné názvy pozri nižšie) je (určitým konkrétnym spôsobom) abnormálny variant určitého typu bielkoviny, ktorý svoju abnormalitu dokáže preniesť aj na normálne varianty rovnakej bielkoviny, keď s nimi príde do styku. Detaily definície sú sporné (pozri nižšie).
Prión je jeden z typov tzv. subvírusových častíc, pričom subvírusové častice taxonomicky patria medzi tzv. nebunkovce (lat. Acellulata, Subcellulata). Tie prióny, ktoré spôsobujú choroby, sú najmenším známym infekčným agensom. Choroby ľudí a cicavcov spôsobené priónmi vždy (i keď niekedy až po rokoch) končia smrťou postihnutého jedinca. Na rozdiel od ostatných organizmov (t.j. najmä vírusov, viroidov, satelitov, prokaryotov a eukaryotov) prióny neobsahujú nukleovú kyselinu; u priónov teda všetky informácie (v najširšom zmysle tohto slova) prenáša bielkovina namiesto nukleovej kyseliny. Z tohto a iných dôvodov je sporné, či sa prióny dajú považovať za organizmy a za živé. V minulosti sa väčšinou prióny (mylne) považovali za špeciálny typ vírusu.
Slovenské názvy tejto entity sú: prión[1][2][3], prion[4][5], infekčný proteín (infekčná bielkovina)[6][7], proteínová infekčná častica (bielkovinová infekčná častica)[8]. Starší názov je proin[9]. Ďalšie staršie názvy vyplývajú z toho, že v minulosti sa to, čo dnes voláme prión väčšinou považovalo za špeciálny typ vírusu; sú to tieto názvy: nekonvenčný vírus [v užšom zmysle][10][11][12], nekonvenčný agens (nekonvenčný činiteľ) [v užšom zmysle][13][14][15][16], virino[11][14][12], nemavírus[14][12].
Latinské názvy sú pomerne zriedkavé, v množnom čísle (čiže spravidla ako taxonomická jednotka) majú túto podobu: Priones[17], Prionobiota[18], (?)Aminoacuea[19].
Názov prión/prion je prevzatie anglického umelého slova prion vytvoreného v 80. rokoch 20. storočia, ktoré malo pôvodne podobu proin a ktoré je (v oboch podobách) vlastne skrátená podoba výrazu "proteinaceous infectious particle", čiže bielkovinová infekčná častica.[9][4]
Vysvetlivka: (1), (2), (3)... je pomocné označenie jednotlivých definícií.
(1) Prión v najširšom zmysle je akákoľvek abnormálna (nie nevyhnutne patogénna) forma (presnejšie: abnormálna konformácia) niektorých typov proteínov (=bielkovín), ktorá je po styku s normálnou formou toho istého typu proteínu schopná premeniť túto normálnu formu proteínu na abnormálnu formu (čiže ju premeniť "na svoj obraz"), a takto sa de facto šíriť.
V závislosti od autora existuje aj veľa užších definícií; konkrétne býva pojem prión z vyššie uvedenej definície 1 najčastejšie obmedzený na:
Vo všetkých vyššie uvedených prípadoch (t. j. 1 až 5) môže definícia alternatívne znieť tak, že sa ako prión označuje nielen abnormálna forma daného proteínu, ale aj jeho príslušná normálna forma; prión v tomto ponímaní je teda proteín majúci (vyššie spomínanú) abnormálnu a normálnu formu (konformáciu).
Prióny podľa definície 2 a 3 sa vyskytujú len u človeka a časti cicavcov. Prióny podľa ostatných definícií sa vyskytujú u človeka a časti cicavcov, u kvasiniek a niektorých iných húb, u prokaryotov a u vírusov.
Vo väčšine starších textov, ale aj v mnohých súčasných textoch a vo všeobecnom povedomí obyvateľstva, sa z vyššie uvedených definícií používa najmä definícia 2. Definícia 2 je z obsahového hľadiska podmnožina všetkých vyššie uvedených definícií (t.j. definícií 1, 3, 4 a 5). Definícia 2 je navyše de facto pôvodná definícia priónov, pretože v čase objavu priónov zo všetkých javov opisovaných vo vyššie uvedených definíciách bolo známe len to, čo opisuje definícia 2. Definícia 2 je teda najužšia a najstaršia definícia priónu. Prióny podľa definície 2 sa dnes niekedy (aby sa zabránilo nejasnostiam) označujú ako prióny cicavcov alebo prióny stavovcov.
V prípade definície 2 sa proteín spomínaný v definícii konkrétne nazýva PrP alebo priónový proteín (v užšom zmysle) alebo priónový proteín cicavcov; abnormálna forma bielkoviny sa presnejšie volá PrPSc a normálna sa volá PrPC. Priónový proteín v širšom zmysle je naopak proteín z ktorejkoľvek z vyššie uvedených definícií (t.j. nielen z definície 2).
Viacerí autori označujú okrajové prípady definície 1 (t.j. najmä prípady, ktoré spadajú do definície 1, ale zároveň nespadajú do definície 5) špeciálnymi názvami, najmä: priónu podobný proteín (= priónu podobná bielkovina, priónu podobná entita, priónu podobný agens, angl. prion-like protein, prion-like entity, prion-like agent), prionoid, kváziprión a propagón. Detaily definícií týchto pomenovaní závisia od autora. Jeden z týchto spôsobov pomenovania je napríklad takýto:
Zdroje tejto kapitoly: [20][21][3][6][22][23][8][24][25][26][27][28][29][10][18][30][31][32][33]
Prión je jeden z typov tzv. subvírusových častíc. Subvírusové častice sú okrem priónov najmä viroidy a satelity. V kontexte chorôb sa subvírusové častice označujú aj ako subvírusové agensy. Subvírusové častice (spravidla sa ale myslia len subvírusové agensy) spolu s vírusmi taxonomicky tvoria tzv. nebunkovce (=nebunkové organizmy; lat. Acellulata, synonymá: Subcellulata, Acytotа, Aphanobionta, Acellularia, Acellularae, Akamara). Niekedy sa subvírusové častice (vrátane priónov) považujú za súčasť vírusov v najširšom ponímaní; je tomu tak napriek tomu, že práve prióny sa prakticky v každom ohľade od klasických vírusov veľmi odlišujú. Niektorí autori naopak prióny (na rozdiel od ostatných subvírusových častíc a vírusov) výslovne vôbec nezaraďujú medzi (živé) organizmy, čiže u nich vôbec nie sú predmetom biologickej taxonómie. Pokiaľ ide o taxonomickú úroveň, obyčajne prióny (ak sa vôbec považujú za organizmy) nemajú žiadnu špeciálnu taxonomickú úroveň, občas ale majú úroveň domény. [8][6][22][34][10][18][35][36][37][38][39]
Pred objavením priónov (resp. u niektorých autorov ešte donedávna) bolo sporné, čo presne spôsobuje choroby, ktoré dnes považujeme za spôsobené priónmi [40], ale najčastejšie sa uvádzalo, že tieto choroby sú spôsobené špecifickými vírusmi (niekedy aj konkrétne pomenovanými, napr. nekonvenčný vírus, virion, nemavírus a podobne[41]), ktoré patria medzi tzv. pomalé vírusy. Tieto tzv. pomalé vírusy zahŕňali nielen to, čo dnes označujeme ako prióny (podľa vyššie uvedenej definície 2), ale aj časť toho, čo dnes považujeme za (normálne) vírusy.[42][3][43][27]
Ako priónová choroba, prionóza či priónové ochorenie sa označuje choroba vyvolaná priónmi:
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Z biochemického hľadiska je prión bielkovina vyskytujúca sa prirodzene v nervovom tkanive, ktorá má zmenenú sekundárnu štruktúru - z konformácie alfa-helix sa stal beta-skladaný list. Takto zmenená bielkovina je schopná transformovať na "svoj obraz" aj normálne bielkoviny rovnakého zloženia, čím sa táto zmena šíri dominovým efektom. Takto zmenené bielkoviny sú extrémne odolné voči teplote, tlaku, proteázam, formaldehydu a iným konvenčným spôsobom denaturácie, sú dokonca schopné "prežiť" kremáciu uhynutých tiel. V nervovom tkanive majú tendenciu sa zhlukovať a tvoriť agregáty podobné tým, ktoré sú pozorované pri bežných neurodegeneratívnych ochoreniach. Agregáty priónov postupne vedú k odumieraniu neurónov a poškodené tkanivo získava typickú špongiovitú štruktúru.
Prióny vyvolávajú choroby ľudí a niektorých iných cicavcov. Tieto sa nazývajú transmisívne spongiformné encefalopatie alebo priónové choroby (prionózy) v užšom zmysle (terminológiu porovnaj vyššie). Najčastejšie sa vyskytujú spontánne formy priónových ochorení, kedy je chybná štruktúra podmienená sporadickou mutáciou na géne PRNP. Dedičné formy sú spravidla menej časté, no na Slovensku je táto forma najviac rozšírená. Možný je aj iatrogénny prenos, teda prenos spôsobený použitím infikovaných lekárskych pomôcok.
U ľudí spôsobujú prióny tieto choroby (čiže transmisívne spongiformné encefalopatie u ľudí sú):
Prióny boli objavené v súvislosti s hľadaním pôvodcu ochorenia zvierat, známeho pod názvom ovčia klusavka, resp. BSE (choroba šialených kráv) u hovädzieho dobytka. Postihnuté zvieratá sa vyznačovali agresivitou a trpeli ťažkými poruchami telesnej koordinácie. Nedokázali ovládať svoje končatiny, padali a po krátkom čase uhynuli.
Prióny sú schopné medzidruhového prenosu, ľudské ochorenie spôsobené konzumáciou nakazených zvierat sa nazýva vCJD (variantná Creutzfeldtova-Jakobova choroba) a s charakterom epidémie sa vyskytlo v Spojenom kráľovstve, kde jeho masovému výskytu predchádzala konzumácia mäsa chorého hovädzieho dobytka.
Všetky transmisívne spongiformné encefalopatie sú smrteľné, neliečiteľné a degeneratívne. V priebehu niekoľkých mesiacov od vypuknutia prvých príznakov, ktorými sú patologické zmeny psychiky a poruchy koordinácie, nastáva paralýza, kóma a smrť. Úmrtnosť na tieto choroby je 100 %.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.