From Wikipedia, the free encyclopedia
Príčastie (z rus. pričastije) alebo particípium (z lat. participium) je v mnohých jazykoch istý tvar slova, ktorý je prechodom medzi slovesom a prídavným menom, ale obyčajne sa klasifikuje ako sloveso, presnejšie neurčitý slovesný tvar. Obyčajne sa používa najmä pri tvorbe zložených slovesných tvarov (napr. minulých časov) alebo ako prívlastok. [1][2]
Tomuto článku chýbajú odkazy na použité zdroje. Tento článok síce obsahuje zdroje, ale tie nie sú uvedené pri konkrétnych vetách a odsekoch, takže nie je zrejmé, na ktoré informácie v článku sa vzťahujú. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku odkazy na použité zdroje. |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. Potenciálne nedokončený článok. Robot odstránil šablónu {{pracuje sa}} pre nečinnosť. (17. 11. 2021) |
V niektorých jazykoch sa medzi príčastia zvykne tradične zaraďovať aj prechodník (iný názov: príslovkové príčastie), pretože prechodník sa dá chápať ako prechod medzi slovesom a príslovkou (a príslovky úzko súvisia s prídavnými menami). Explicitne je prechodník zaradený medzi príčastia napr. v poľštine a staršie občas aj v češtine (pozri nižšie), implicitne je súčasťou príčastí napr. v angličtine a nemčine. Prechodníky typicky slúžia na skrátené vyjadrovanie vedľajších viet.
V slovenčine a češtine sa niekedy robí rozdiel medzi termínom particípium a termínom príčastie, pričom particípium je vždy pojem širší a príčastie pojem užší. Často sa pri takomto rozlišovaní uvádza, že particípium je súhrnnné označenie pre prechodník a príčastie, ale rozdiel môže byť definovaný aj inak (porov. napr. dole Kopečný 1962). [3][4]
Príčastia sa delia na základe troch hľadísk na:
Za príčastia v užšom (a najčastejšom) zmysle považujeme len slovesné príčastia bez l-ového tvaru slovesa. V širšom zmysle za príčastia považujeme slovesné príčastia vrátane l-ového tvaru slovesa. V najširšom (zriedkavom) zmysle za príčastia považujeme aj adjektivizované (resp. adjektívne) príčastia. Podrobnosti pozri nižšie.
V slovenčine existujú tieto slovesné príčastia:
tvar | príklady | názvy | hlavné použitie | poznámky | |
---|---|---|---|---|---|
...iaci/iaca/iace, ...úci/úca/úce |
nosiaci/nosiaca/nosiace, padajúci/padajúca/padajúce |
príčastie prítomné =prítomné príčastie [alebo particípium], prézentné particípium, particípium prézenta |
činné príčastie prítomné =aktívne príčastie prítomné, činné [alebo aktívne] prítomné príčastie [alebo particípium], prítomné príčastie činné [alebo aktívne], príčastie prítomné činné [alebo aktívne], prézentné aktívne particípium, aktívne particípium prézenta, činné príčastie prítomného času |
ako prívlastok vyjadrujúci súčasnosť (t.j. paralelnosť) v činnom rode, často ide o skrátené vyjadrenie vedľajšej vety vzťažnej (Človek volajúci domov.) | Tvorí sa len od nedokonavých slovies. |
...m/ma/mo (resp. ...mý/má/mé/mí) | vedom/vedoma/vedomo (vedomý/vedomá/vedomé/vedomí) |
trpné príčastie prítomné (A) =pasívne príčastie prítomné (A), trpné [alebo pasívne] prítomné príčastie [alebo particípium] (A), prítomné príčastie trpné [alebo pasívne] (A), príčastie prítomné trpné [alebo pasívne] (A), prézentné pasívne particípium (A), pasívne particípium prézenta (A), trpné príčastie prítomného času (A) |
ako prívlastok vyjadrujúci súčasnosť (t.j. paralelnosť) v trpnom rode, často ide o skrátené vyjadrenie vedľajšej vety vzťažnej | Toto príčastie už v dnešnej slovenčine neexistuje a je tu uvedené len pre úplnosť. Zachovali sa len jeho zvyšky, ktoré sa dnes považujú už len za prídavné mená, napr. vedomý, zrejmý. | |
...vší/všia/všie |
vybehnuvší/vybehnuvšia/vybehnuvšie | príčastie minulé =minulé príčastie [alebo particípium], préteritné particípium, particípium préterita |
činné príčastie minulé =aktívne príčastie minulé, činné [alebo aktívne] minulé príčastie [alebo particípium], minulé príčastie činné [alebo aktívne], príčastie minulé činné [alebo aktívne], préteritné aktívne particípium, aktívne particípium préterita, činné príčastie minulého času, predčasné činné príčastie; staršie názvy: činné príčastie minulé II, činné príčastie minulého času II, druhé činné príčastie minulé, druhé činné príčastie minulého času [činné príčastie minulé I je uvedené nižšie] |
ako prívlastok vyjadrujúci predčasnosť v činnom rode,často ide o skrátené vyjadrenie vedľajšej vety vzťažnej (Človek volavší domov.) | Tvorí sa len od (niektorých) dokonavých slovies, v minulosti aj od nedokonavých slovies. |
...l/la/lo/li | nosil/nosila/nosilo/nosili | a) l-ové príčastie =l-ové particípium, príčastie s príponou -l; staršie názvy: činné príčastie minulé I, činné príčastie minulého času I, prvé činné príčastie minulé, prvé činné príčastie minulého času [činné príčastie minulé II je uvedené vyššie] b) l-ový tvar slovesa |
pri tvorbe minulého času (Ja som nosil.), podmieňovacieho spôsobu (Nosili by ste.) a po aby (Chcem, aby si prišiel.). | Tento tvar sa často nepovažuje za príčastie, ale sa chápe ako základný tvar minulého času. Ak sa tento tvar považuje za príčastie, platia názvy vľavo uvedené pod a), ak sa nepovažuje za príčastie, platia názvy vľavo uvedené pod b). | |
...ný/ná/né/ní, ...tý/tá/té/tí |
nosený/nosená/nosené/nosení, vybehnutý/vybehnutá/vybehnuté/vybehnutí |
a) trpné príčastie minulé |
pri tvorbe opisného trpného rodu (Tovar je vyrábaný rýchlo.) a ako prívlastok vyjadrujúci buď súčasnosť (t. j. paralelnosť) alebo predčasnosť [resp. historicky len predčasnosť] v trpnom rode, často ide o skrátené vyjadrenie vedľajšej vety vzťažnej (Tovar vyrábaný rýchlo.) | Z genetického (historického) hľadiska toto príčastie jednoznačne patrí medzi minulé príčastia a je opakom trpného príčastia prítomného (A); preto sa z genetického hľadiska a staršie označuje ako trpné príčastie minulé. Z hľadiska súčasnej slovenčiny patrí v závislosti od autora:
V tejto tabuľke je toto príčastie umiestnené z genetického hľadiska. | |
Písmenami (A), (B)... sú tu pomocne označené rôzne významy toho istého názvu.
Ak treba upresniť, že sa myslia len slovesné (a nie adjektívne) príčastia, treba pred všetky vyššie uvedené názvy predsunúť slovo slovesné (=verbálne), napr. je slovesné činné príčastie prítomné, slovesné trpné príčastie atď.
Ako už bolo vyššie uvedené, príčastie v užšom zmysle nezahŕňa l-ové tvary slovesa, v širšom zmysle ich zahŕňa.
Tvary na -lý/lá/lé/lí, napr. skleslý, pohorelý, považoval Czambel (1902) za špeciálny podtyp l-ového príčastia (resp. v jeho terminológii: príčastia minulého času I) a Damborský (1930) a Orlovský—Arany (1946) ich považovali za špeciálny podtyp trpného príčastia minulého (čiže za variant tvarov -ný/ná/né/ní). V dnešnej slovenčine sú tvary na -lý/lá/lé/lí zriedkavé a považujú sa za (slovesné) prídavné mená.
Treba upozorniť, že:
Vo vyššie uvedenej tabuľke sú príčastia (z dôvodu lepšej porovnateľnosti s inými jazykmi) zadelené primárne podľa toho, či sú prítomné alebo minulé, a sekundárne podľa toho, či sú činné alebo trpné. Alternatívne ich možno zadeliť primárne podľa toho, či sú činné alebo trpné, a sekundárne podľa toho, či sú prítomné alebo minulé, čiže takto:
Aj tu platí, že ak sa myslia len slovesné (a nie adjektívne) príčastia, treba pred všetky vyššie uvedené názvy predsunúť slovo slovesné (=verbálne), napr. je slovesné činné príčastie atď.
V najširšom zmysle sa za príčastie považujú aj tzv. adjektivizované príčastia (=sprídavnené príčastia, adjektivizované particípiá), resp. len časť z nich označovaná aj ako adjektívne príčastia (=sprídavnené príčastia, adjektívne particípiá). Adjektívne príčastia majú formálne rovnaké tvary ako slovesné príčastia, majú však v texte iný význam (inú rolu). Chápanie týchto prípadov ako (čistých) príčastí je však pomerne zriedkavé - u väčšiny autorov sa považujú buď za prídavné mená, konkrétne tzv. slovesné prídavné mená (=verbálne adjektíva, slovesné adjektíva) resp. tzv. príčasťové prídavné mená (=príčasťové adjektíva, participiálne adjektíva), alebo sa prípadne považujú za príčastia a zároveň (slovesné/príčasťové) prídavné mená.
Podobne ako slovesné príčastia (ale oveľa zriedkavejšie) sa adjektívne príčastia sa delia na činné a trpné, a prítomné a minulé.
Príkladom adjektívneho príčastia (presnejšie: adjektívneho trpného príčastia) je slovo utrápený vo vete "Toto je utrápený človek"; naopak vo vete "Tento človek bol nimi utrápený do zúfalstva" by išlo o klasický trpný rod a teda by slovo utrápený bolo slovesným trpným príčastím.
Zdroje kapitoly Slovenčina: [5][6][7][8][9][10][11][12][13][14][15][16][17][18][19][20] [21]
Príčastia v užšom (a najčastejšom) zmysle sú:
Príčastiami v širšom zmysle sú okrem toho aj:
Položky označené hviezdičkou (*) sú slovesné príčastia (=verbálne particípiá).
Príčastiami v najširšom (zastaranom) zmysle sú aj prechodníky (napr. Trávníček (1951)).
Kopečný (1962) považuje za príčastie len to, čo je tu vyššie označené ako trpné príčastie, adjektívne l-ové príčastie a stavové n/t-ové príčastie, pričom všetky tieto tvary považuje len za akési varianty údajného jediného príčastia súčasnej češtiny. Takto definované príčastie spolu s tým, čo je tu vyššie označené ako cí-ové príčastie a ší-ové príčastie, označuje autor termínom particípiá (rozlišuje teda medzi príčastím a particípiom). Tvar minulého času autor (pokiaľ ide o súčasnú češtinu) za particípium (ani príčastie) nepovažuje.
Ako vidno, v češtine (a ojedinele aj v slovenčine) sa l-ové príčastie zvykne označovať ako činné príčastie minulé (=préteritné aktívne particípium) či minulé príčastie (=préteritné particípium) – pozor teda na zámenu s činným príčastím minulým tak, ako je uvedené vyššie pre slovenčinu.
V češtine (a ojedinele aj v slovenčine) sa činné príčastie prítomné a činné príčastie minulé spravidla (t.j. v školských gramatikách a podobne) považujú nie za príčastia, ale buď za slovesné prídavné mená (=verbálne adjektíva), alebo za adjektivizované prechodníky (=sprídavnené prechodníky), keďže vznikli z prechodníkov. V prípade činného príčastia prítomného sa tento typ slovesných prídavných mien v češtine označuje aj ako dejové prídavné meno (=procesuálne adjektívum), čo je kvázi opak pojmu účelové prídavné meno. U niektorých českých autorov sa však tieto tvary považujú rovnako ako v slovenčine za príčastia; činné príčastie prítomné sa v takom prípade označuje ako "cí-ové príčastie" a činné príčastie minulé ako "ší-ové príčastie".
Značný rozdiel medzi češtinou a slovenčinou je pri trpnom príčastí:
Zdroje kapitoly Čeština:[22][23][16][24][17][25][12][5][26][27][28]
V ruština sa na rozdiel od (súčasnej) slovenčiny rozlišuje trpné príčastie prítomné (pre dej práve prebiehajúci) a trpné príčastie minulé (pre dej už vykonaný). [29]
V angličtine pojem particípium/príčastie (angl. participle) zahŕňa zhruba to, čo na Slovensku nazývame príčastia a prechodníky, a v širšom zmysle aj slovesné podstatné meno.
Vysvetlivky:
Existujú dva základné spôsoby delenia anglických particípií:
Ak za particípium považujeme vždy len jediné slovo (čiže ak sa striktne pridŕžame formy), potom existujú len dve particípiá:
tvar | príklady | názvy (slov. a angl.) |
---|---|---|
...ing | calling | prítomné particípium (A) (= činné particípium (A), particípium I (A), -ingové particípium, priebehové particípium) present participle (A) (= active participle (A), participle I (A), -ing participle, continuous [alebo progressive] participle (A)) |
...ed | called, forgotten | minulé particípium (= tretia forma slovesa, trpné particípium (A), particípium II, -edové particípium, perfektové particípium (A)) past participle (= third form of the verb, passive participle (A), participle II, -ed participle, perfect participle (A)) |
Tieto jednoslovné particípiá sa nazývajú aj jednoduché particípiá (A) (angl. simple participles (A)). Viacslovné výrazy typu being called, having called atď. (porovnaj nižšie) sa pri tomto type delenia chápu ako zložené z vyššie uvedených dvoch particípií; napr. výraz having called je zložený z prítomného particípia "being" a minulého particípia "called".
Ak za particípium považujeme nielen vždy jediné slovo (napr. calling), ale aj príslušný viacslovný výraz (napr. having been called), potom existujú tieto particípiá:
tvar | príklady | názvy (slov. a angl.) | slovenské ekvivalenty (približne) | hlavné použitie | poznámky | |
---|---|---|---|---|---|---|
...ing | calling | prítomné particípium (B) (=neurčité [alebo neperfektové] particípium I, imperfektové particípium, jednoduché particípium (B)) present participle (B) (= indefinite [alebo non-perfect] participle I, imperfect participle, simple participle) |
činné prítomné particípium (=činné neurčité [alebo neperfektové] particípium I) active present participle (=active indefinite [alebo non-perfect] participle I) |
|
|
zodpovedá prítomnému particípiu (A) vo vyššie uvedenom delení jednoslovných particípií |
being ...ed | being called, being forgotten | trpné prítomné particípium (=trpné neurčité/neperfektové particípium I, priebehové particípium (B), obyčajný trpný -ingový tvar) passive present participle (=passive indefinite [alebo non-perfect] participle I, continuous [alebo progressive] participle (B), ordinary passive -ing form) |
|
v tých istých prípadoch ako činné prítomné particípium, ale v trpnom rode, napr.: He is being called. - Práve je volaný; Being called, I fell - Súc volaný som padol; the person being called by the doctor - osoba volaná doktorom; I saw the car being destroyed - Videl som, ako bolo auto ničené. | ||
having ...ed | having called, having forgotten | perfektové particípium (B) (=perfektové particípium I) perfect participle (B) (=perfect participle I) |
činné perfektové particípium (=činné perfektové particípium I, perfektový [alebo minulý] -ingový tvar) active perfect participle (= active perfect participle I, perfect [alebo past] -ing form) |
|
|
|
having been ...ed | having been called, having been forgotten | trpné perfektové particípium (=trpné perfektové particípium I, trpný perfektový [alebo minulý] -ingový tvar) passive perfect participle (= passive peferect participle I, passive perfect [alebo past] -ing form) |
|
v tých istých prípadoch ako činné perfektové particípium, ale v trpnom rode, napr.: Having been called by the police, he ran away - Súc zavolaný políciou utiekol. [alebo Potom, ako bol zavolaný políciou, utiekol. alebo Keďže bol zavolaný políciou, utiekol.]; persons having been called by the police - osoby zavolané políciou [alebo osoby, ktoré predtým boli zavolané políciou]. | ||
having been ...ing | having been calling | perfektové priebehové particípium perfect continuous [alebo progressive] participle |
činné perfektové priebehové particípium (= perfektový [alebo minulý] priebehový -ingový tvar) active perfect continuous [alebo progressive] participle (=perfect [alebo past] continuous -ing form) |
rôzne opisne | napr.: Having been supporting Peter and Paul on the climb for a week, they needed a rest. - Keďže [alebo Potom ako] týždeň podporovali Petra a Paula pri lezení, potrebovali oddych. | Vyskytuje sa zriedkavo. |
having been being ...ed | having been being called, having been being forgotten | trpné perfektové priebehové particípium (= trpný perfektový/minulý priebehový -ingový tvar) passive perfect continuous [alebo progressive] participle (=passive perfect [alebo past] continuous -ing form) |
rôzne opisne | v tých istých prípadoch ako činné perfektové priebehové particípium, ale v trpnom rode | Prakticky sa nepoužíva | |
...ed | called, forgotten | minulé particípium (=tretia forma slovesa, trpné particípium (A), particípium II, -edové particípium, perfektové particípium (A)) past participle (= third form of the verb, passive participle (A), participle II, -ed participle, perfect participle (A)) |
pozri poznámku 2 vpravo |
|
|
1. Zodpovedá minulému particípiu vo vyššie uvedenom delení jednoslovných particípií. 2. Občas sa rozlišuje:
Keďže však, ako vidno, obe majú úplne zhodný tvar (...ed) a jednotlivé typy (resp. názvy) particípií sa spravidla stotožňujú s určitým jedným konkrétnym tvarom, väčšinou sa hovorí len o jednom minulom particípiu. |
Poznámky:
V širšom zmysle, a pomerne často, sa za particípium považuje aj gerundium (=-ingové podstatné meno; angl. gerund, = -ing noun), pretože sa tvarovo zhoduje:
Ak sa teda gerundium považuje za súčasť particípií, tak v rámci particípií patrí do prítomného particípia (A a B) a perfektového particípia (B) a perfektového priebehového particípia. Prítomné particípium (A) zahŕňajúce aj gerundium sa označuje (inými slovami: všetky anglické slová s koncovkou -ing sa označujú) aj ako -ingový tvar (angl. -ing form) alebo -ingové particípium (angl. -ing participle) alebo (angl.) "gerund-participle".
Gerundium v slovenčine zhruba zodpovedá slovesnému podstatnému menu (volanie) alebo neurčitku (volať).
Príklady gerundií:
U niektorých autorov (napr. Harper Collins 1990) sa za gerundium (t. j. gerundium v užšom zmysle) nepovažujú prípady, keď -ingový tvar nasleduje bezprostredne po inom slovese (napr. stop calling, admit having called), t.j. gerundium je obmedzené len na prípady, ktoré viac pripomínajú podstatné mená. To znamená, že u takýchto autorov z vyššie uvedených štyroch príkladov obsahujú gerundium len vety označené hviezdičkou (*) a ostatné obsahujú particípium.
Niekedy sa gerundium označuje aj výrazom verbal noun. Verbal noun doslova znamená slovesné podstatné meno a slovenský pojem slovesné podstatné meno ako všeobecný koncept (t.j. slovo, ktoré je vlastne tak slovesom ako aj podstatným menom, a ktoré má špeciálnu koncovku) aj naozaj zhruba zodpovedá pojmu verbal noun v tomto zmysle, a teda aj gerundiu. Výraz verbal noun má však v závislosti od autora aj iné definície, napr. niektorú z týchto:
Zdroje kapitoly Angličtina:[30][31][32][33][34][35][36][37][38][39][40][41][42][43][44][45][46][47][48][49][50][51][52][53][54][55][56]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.