Pierre Joseph Proudhon

From Wikipedia, the free encyclopedia

Pierre Joseph Proudhon

Pierre-Joseph Proudhon (* 15. január 1809, Besançon, Francúzsko  19. január 1865, Paríž) bol francúzsky filozof, sociológ a ekonóm, jeden zo zakladateľov anarchizmu. Dejiny ľudskej spoločnosti sú podľa Proudhona bojom ideí.

Rýchle fakty Narodenie, Úmrtie ...
Pierre-Joseph Proudhon
francúzsky filozof, sociológ a ekonóm
Thumb
Narodenie15. január 1809
Besançon, Francúzsko
Úmrtie19. január 1865 (56 rokov)
Paríž, Francúzsko
PodpisThumb
Odkazy
Projekt
Gutenberg
Pierre Joseph Proudhon
(plné texty diel autora)
Commons Pierre Joseph Proudhon
Zavrieť

Pierre-Joseph Proudhon obhajoval hodnotu slobody. Človek podľa neho môže niečo vlastniť iba na základe vykonanej práce. Je zástancom spoločnosti drobných vlastníkov a výrobcov, odmieta však veľkovlastníctvo. Odmieta Marxov socializmus, pretože revolúcie nepovažuje za prostriedok sociálnej reformy a pretože jeho teórie o štátom vytváraných spoločných dielňach považuje za centralistické.

Zákony spoločnosti

Aby bola revolta voči veľkovlastníkom účinná, musí jej aktér ovládať presné teoretické poznanie zákonitostí ovládajúcich spoločnosť. Východiskom k tejto analýze je práca. Práca má primárnu sociálnu funkciu, pretože organizuje ľudí vo výrobe, riadi politiku, prostredníctvom nej sa vedie deliaca čiara medzi vládnucimi a ovládanými. Práca je teda konštituujúcim prvkom spoločnosti. Ďalším zákonom spoločnosti je spravodlivosť, ktorá je zákonom sociálnej rovnováhy, tj je snahou o rovnováhu síl, ktoré zápasia vo fyzikálnom, sociálnom a morálnom svete.

Proudhon a štát

Sprvu odmieta štát absolútne, neskôr uznáva potrebu minimálneho štátu. Hlása mutualistickú spoločnosť, založenú na vzájomnej spolupráci bez nátlaku štátu. Štát je podľa neho monopolom násilia a ničí sebarealizáciu a všeobecnú solidaritu, infantilizuje spoločnosť sociálnou komformizáciou. Štát vidí ako negáciu autonómie, zodpovednosti, slobody a tvorivej kapacity jedincov aj celej spoločnosti. Namiesto štátu hlása doktrínu "sebaregulujúceho federalizmu". Federalizmus považuje za prenesenie mutualizmu do politickej sféry. Predpokladá štyri druhy mocí, ktoré zostanú v rukách štátu:

  1. vzdelávacio-výchovná moc
  2. moc rozhodcovská - dozerajúca na mutualizmus
  3. moc konzulárna - prognózy vývoja
  4. moc výkonná - decentralizovaná výkonná moc

Navrhuje dve odlišné, navzájom sa ovplyvňujúce sociálne konštrukcie:

  1. ekonomickú, realizovanú vzájomnými podpornými poľnohospodársko-priemyselnými federalizovanými spolkami, so spoločným nefinančným trhom, kde by každý vyrábal to čo vie vyrobiť najefektívnejšie
  2. politickú, ktorú založil na politickej federácii a decentralizácii

Vychádza z toho, že štát je chybný a nie je možné ho upraviť, demokracia a všeobecné volebné právo je vraždou suverenity ľudí. Represívne zložky sú zbytočné, pretože spoločenský zákon sa bude vykonávať samovoľne na základe všeobecnej spontánnosti. Národ by sa mal zmeniť na autonómne regióny usporiadané na územnom a záujmovom základe. Regióny by sa mali riadiť sami, ďalej na národnej úrovni sa spájať do federácie a na medzinárodnej úrovni sa spájať do medzinárodnej konfederácie.

Štyri pravidlá politického federalizmu podľa Proudhona

1/ autonómne riadenie základných skupín, predovšetkým regiónov, ako ekonomicko-politických jednotiek, ktoré sú sprostredkujúcimi spojivami medzi národnými a medzinárodnými úrovňami

2/ federalizácia skupín, pomocou ktorej sa vylúči nebezpečenstvo hospodárskej autarkie a politickej anarchie, federálna vláda nezabezpečuje úlohu politickej moci, ale koordinácie a podpory tvorivosti

3/ vytvorenie federatívnych republík, ktoré sa združia do aliancií reprezentujúcich regióny

4/ vytvorenie konfederácie národov, ktoré sa zjednotia aby vybudovali socializmus a trvalý mier

Iné projekty

Externé odkazy

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.


Loading related searches...

Wikiwand - on

Seamless Wikipedia browsing. On steroids.