Peisistratos (aténsky politik)

Peisistratos (starogr. Πεισίστρατος – Peisistratos); * okolo 600 pred Kr. - † 527 pred Kr.) bol aténsky politik - tyran, za ktorého vlády sa v prvej polovici 6. stor. pred Kr. riešili sociálne problémy obyvateľov a nastal prvý veľký rozkvet Atén.

Fontána Enneakrounos, čiernofigurálna hydria, fontánu dal postaviť Peisistratos, cca 530 pred Kr.

Životopis

Peisistratos pochádzal z bohatej aristokratickej rodiny. Údajne sa poznal ešte s reformátorom Solónom. Pokračoval v sociálnych reformách, pretože v prvej polovici 6. stor. pred Kr. sa v Aténach rozmáhala remeselná výroba (predovšetkým výroba keramiky) a obchod, ale politickú moc vo svojich rukách sústreďovala rodová aristokracia (obsadzovala úrad archontov a radu starších areopág). Peisistratos sa pokúsil dvakrát nastoliť vládu jednotlivca (gr. tzv. tyranos), ale dvakrát bol neúspešný (pravedpodobne v r. 567 a 561 pred Kr.).

V roku 547 uskutočnil tretí - úspešný pokus o nastolenie tyranidy. Za pomoci ozbrojenej družiny, ktorú mu ľudové zhromaždenie odsúhlasilo po fingovanom ozbrojenom útoku, sa zmocnil vlády v Aténach. Všetky úrady podliehali jeho kontrole, pričom do úradov dosadzoval svojich ľudí. Uvalil mimoriadne dane na rodovú aristokraciu a finančné prostriedky použil pre zlepšenie postavenia chudobných ľudových vrstiev.

Peisistratos podporoval rozvoj umenia a kultúry. Na Akropole začal stavať chrám, zasvätený ochrannej bohyni Aténe (tzv. hekatómpedón - stostopý chrám - meral na dĺžku 100 stôp=asi 30m). Takisto dal prvýkrát zapísať Homérove eposy, ktoré sa dovtedy šírili ústnou tradíciou.^[1] Za jeho vlády bol v Aténach postavený prvý verejný vodovod, razili sa mince s portrétom Athény a sovou ako jej symbolom.

Obdobie Peisistratovej vlády znamenalo ďalší rozvoj remeselnej výroby a obchodu.

Po Peisistratovej smrti v roku 527 pred Kr. nastúpili po ňom jeho synovia Hipparchos a Hippias, ktorí zneužívali svoju moc a postavenie. V roku 514 pred Kr. bol pri pokuse zvrhnúť tyranidu zabitý Hipparchos. Hippias ešte viac pritvrdil svoju vládu a v roku 510 pred Kr. bol z Atén vyhnaný. V nasledujúcom roku (alebo v r. 508 pred Kr.) uskutočnil Kleisthenes reformu aténskej ústavy a bola zavedená demokratická ústava.

Referencie

1. Marcus Tullius Cicero, Orator 3.137.

Literatúra

• S. P. Arrowsmith: The tyranny at Athens in the sixth century B. C., Diss. Manchester 1988.
• Helmut Berve: Die Tyrannis bei den Griechen. 2 Bände. Beck, München 1967.
• Norbert Ehrhardt: Athen im 6. Jh. v. Chr. Quellenlage, Methodenprobleme und Fakten. In: Euphronios und seine Zeit. Staatliche Museen, Berlin 1992
• Brian Lavelle: Fame, Money, and Power. The Rise of Peisistratos and "Democratic" Tyranny at Athens, Michigan UP, Ann Arbor 2004.
• Loretana de Libero: Die archaische Tyrannis. Steiner, Stuttgart 1996
• Karl-Wilhelm Welwei: Athen. Vom neolithischen Siedlungsplatz zur Großpolis. Wissenschaftliche Buchgesellschaft, Darmstadt 1992
• Berti, Monica. Fra tirannide e democrazia: Ipparco figlio di Carmo e il destino dei Pisistratidi ad Atene. Alessandria: Edizioni Dell’Orso, 2004
• Borthwick, Edward K. “Music and Dance.” Civilization of the Ancient Mediterranean World: Greece and Rome. Eds. Grant, Michael and Kitzinger, Rachel. 3 vols. New York: Scribner’s, 1988. Vol. 1, 1507-8.
• Cahill, Thomas. Sailing the Wine Dark Sea: Why the Greeks Matter. New York: Doubleday, 2003.
• French, A. “The Party of Peisistratos.” Greece & Rome. Vol. 6, No. 1, March 1959. 45-57
• Garland, Robert. “Greek Spectacles and Festivals.” Civilization of the Ancient Mediterranean World: Greece and Rome. Eds. Grant, Michael and Kitzinger, Rachel. 3 vols. New York: Scribner’s, 1988. Vol. 1, 1148.
• Hornblower, Simon and Spawforth, Anthony eds. “Peisistratus.” The Oxford Classical Dictionary. 3rd ed. Oxford University Press, 2003.
• Lavelle, B. M. Fame, Money and Power: The Rise of Peisistratos and “Democratic” Tyranny at Athens. The University of Michigan Press, 2005.
• Lavelle B. M. “The Compleat Angler: Observations on the Rise of Peisistratos in Herodotos (1.59-64). The Classical Quarterly. New Series, Vol. 41, No. 2, 1991. 317-324.
• Thucydides. “Funeral Oration of Pericles.” The Peloponnesian War. Trans. Benjamin Jowett, 1881. Ed. Paul Brians. December 18, 1998.
• Roisman, Joseph, and translated by J.C Yardley, Ancient Greece from Homer to Alexander (Blackwell Publishing Ltd, 2011)