Patra

Patra, gr. Πάτρα, starogrécky Πάτραι (Patrai), je mesto v Grécku, je hlavným mestom Peloponézu a kraja Achaia. Žije tu približne 213 984 obyvateľov. Periféria Patrasu zahŕňa aj menšie mestá Rio, Paralia, Vrachneika, Arachovitika a Messatida. Z hľadiska dopravy a priemyslu je Patra dôležitým prístavným mestom.

Starovek

Mesto bolo založené v staroveku, podľa gréckej mytológie ho založil hrdina Patreus, ktorý bol Achájec a z oblasti Patrasu vyhnal Dórov a Iónov. Vďační achájski obyvatelia po ňom následne pomenovali mesto. Mesto ležalo na výhodnej polohe, a preto oň mali záujem rôzne grécke štáty. Patra bola súčasťou Achájskeho spolku. V roku 146 pred Kr. mesto ovládli Rimania, za cisára Augusta sa tu usadili niekoľkí rímski veteráni. Patra mala určitý status autonómie a grécke obyvateľstvo z okolitého kraja sa začalo sústreďovať v meste. Patra bola hlavným mestom provincie Achaia, ktorá zahŕňala veľkú časť Grécka. Počas rímskej doby mesto zažilo veľký rozmach, postavili sa tu mnohé stavby, ako fórum a amfiteáter, ktoré sa zachovali dodnes. V meste pôsobil aj Sv. Pavol, ktorý obrátil mnoho Grékov na kresťanstvo. Od roku 395 patrí Patra do Východorímskej (Byzantskej) ríše. Obyvatelia už vyznávali kresťanstvo.

Stredovek

Obdobie prosperity sa končí v 7. stor., keď mesto viackrát ohrozovali Slovania, ktorí sa usadzovali na Peloponéze. Začiatkom 8. stor. Slovania vyplienili okolitý kraj a mnohé grécke dediny, pretože boli nespokojní s presídľovaním; byzantská vláda totiž začala Slovanov odvážať až na perzskú hranicu. V roku 807 však Gréci na čele s cisárom Nikeforom porazili Slovanov pri meste Patra, ktoré sa snažili dobyť. Gréci toto víťazstvo pripisovali pomoci Sv. Andreja. Väčšina Slovanov bola následne odvedená na perzskú hranicu. Patra tak začína opäť prosperovať, bola tu obnovená byzantská a cirkevná správa a usadili sa tu mnohí Gréci z Itálie, Sicílie a Anatólie. Pochádza odtiaľto aj známy teológ, biskup a filozof 9. stor., Arethas. V roku 1204 mesto a celý Peloponéz ovládli križiaci a zriadili tu Achájske kniežatstvo s hlavným mesto v Patre. V 15. stor. územie ovládli Benátčania, pričom sa Patra striedavo dostávala naspäť pod byzantskú vládu. V roku 1458 mesto dobyli Turci.

Turecká nadvláda

Počas tureckej doby sa mesto nazývalo Παλαιαί Πάτραι (Paleé Patre, Stará Patra). Svoj obchodný význam však nestratilo, v 18. stor. malo 10 000 obyvateľov, v 19. stor. už vyše 30 000, prevažne Grékov a patrilo k najväčším centrám Peloponézu. Najvýznamnejšími gréckymi podnikateľskými rodinami, ktoré riadili obchod v meste počas tureckej nadvlády, boli Polosovci a Kanakarisovci. Tieto rodiny patria medzi významné grécke rodiny dodnes. Patra bola v 19. stor. centrom Gréckej vojny za nezávislosť, ktorá vypukla v neďalekom kláštore Ajia Lavra a vyvolal ju príhovor patraského biskupa Germana. Od roku 1831 je Patra a Grécko definitívne oslobodené.

Moderná história

Po oslobodení bola Patra počas celého 19. stor. druhým najväčším a najdôležitejším gréckym mestom, po Aténach, pochádzalo odtiaľto mnoho významných kultúrnych a politických osobností. Významný bol miestny prístav, ktorý neskôr prevýšil až Pireus. V roku 1923, po grécko-tureckej výmene obyvateľstva, tu boli usadení niekoľkí Maloázijskí Gréci. V roku 2004 bola dokončená rozsiahla stavba, Most Charilaosa Trikupisa (Jefira Riu-Antirriu), ktorý spája predmestie Patrasu, Rio s mestom Antirrio, teda Peloponéz so Stredným Gréckom.