From Wikipedia, the free encyclopedia
Pancierový vlak (tiež obrnený vlak) je obrnený podporný bojový prostriedok využívajúci na presun železničnú sieť. Zvyčajne sa využíval na ochranu úsekov železničných tratí pred záškodníkmi, či proti pozemným i leteckým útokom protivníka v oblastiach dôležitých úsekov železníc. V súčasnosti sú tieto bojové prostriedky kvôli svojej zraniteľnosti prekonané. Stále sa ale používajú napríklad pre sprievod železničných transportov vojenského materiálu a ochranu železničných komunikácií v južnom Rusku.
Prvé pancierové vlaky vznikali počas americkej občianskej vojny v USA (1861 – 1865), používali sa vo vojnách v Európe – v Prusko-francúzkej vojne (1870 – 1871), v Afrike – Búrska vojna (1880 – 81 a 1899 – 1902), počas prvej svetovej vojny (1914 – 1918) i druhej svetovej vojny (1939 – 1945). Najintenzívnejšie využitie bolo v časoch Ruskej občianskej vojny (1918 – 1920), kedy na tratiach Ruska jazdili a bojovali desiatky (skôr až stovky – si 100 – 120 „bielych“ a viac ako 100 „červených“) súprav obrnených vlakov všetkých zúčastnených strán. Významnú úlohu zohrali obrnené vlaky napríklad aj pri anabáze Československých légií v Rusku.
Pred druhou svetovou vojnou boli obrnené vlaky vo výzbroji väčšiny európskych armád, napríklad Československá armáda mala 18 súprav. Počas bojov druhej svetovej vojny pancierové vlaky vyžíval najmä ZSSR (okolo 400 rôznych súprav), Poľsko a Nemecko, ktoré využívalo aj vlaky získané ako korisť v celej obsadenej Európe. Stavali sa aj špeciálne protilietadlové vlaky, na ktorých bola umiestnená batéria protilietadlových diel stredneho a veľkého kalibru. To umožňovalo výrazne zvýšiť mobilitu protilietadlovej obrany. Nákladné i osobné vlaky v okupovanej západnej Európe mali často zaradené jeden alebo aj niekoľko protilietadlových vagónov na obranu proti spojeneckým "kotlárom" – stíhacím lietadlám útočiacim na pozemné ciele a prednostne na lokomotívy. Straty obrnených vlakov boli vysoké, predovšetkým pri bojovom nasadení priamo na fronte alebo v jej blízkosti, čo vyplýva z pomerne obmedzenej pohyblivosti vlaku. Zásah koľají delostreleckým granátom alebo leteckou bombou mohol vlaku odrezať možnosť ústupu a ten bol potom zničený alebo padol do rúk nepriateľa. Uvádza sa, že z vyše 400 obrnených vlakov Sovietskej armády prežila vojnu necelá stovka. Nemecké obrnené vlaky boli používané aj na protipartizánske akcie a v bojoch na území ZSSR dopadli podobne – z viac ako 250 ich na konci roku 1944 zostalo menej ako 50.
Počas Slovenského národného povstania použili 3 pancierové vlaky aj jednotky povstalcov. Tieto vlaky boli vyrobené v železničných dielňach vo Zvolene, pracovníkmi, ktorí boli evakuovaní z železničných dielní vo Vrútkach. V krátkom čase sa im podarilo vyrobiť vlaky ktoré nazvali Štefánik, Hurban a najdokonalejší z nich Masaryk. Na ich stavbu boli použité kotlové plechy z Podbrezovských železiarní. Základ ich konštrukcie tvorili bežne dostupné železničné vagóny a vozne Vd a lokomotíva radu R 320. Skladali sa z bojovej a zabezpečovacej súpravy.
Bojovú súpravu tvoril zvyčajne predsunutý (alebo tiež tykadlový) delový a súčasne veliteľský vozeň, tankové vozne, guľometný vozeň a opancierovaná lokomotíva umiestnená zväčša medzi tankovými vozňami. Zabezpečovaciu (ubytovaciu) súpravu tvorili bežne používané železničné vozne a lokomotívy bez úprav. Na rozvetvenej železničnej sieti, ktorú poskytovalo povstalecké územie s množstvom tunelov, ktoré slúžili ako pasívne kryty pred leteckými náletmi, nebolo nasadenie pancierových vlakov príliš nebezpečné a celkovo sa osvedčilo.
V povojnovom období sa pancierové vlaky udržali vo výzbroji len krátky čas. Napríklad v Československu vznikla v Miloviciach rota obrnených vlakov, ktorá podliehala veliteľstvu tankového vojska. V októbri 1947 bola rozšírená, a pôsobila až do 1. novembra 1954, kedy zanikla.
Zrejme jedinou armádou, ktorá požíva obrnené vlaky vo výzbroji dodnes je ruská armáda, ale obrnené vlaky stále držia v zálohe prinajmenšom aj armády Číny a Indie. Prvé "moderné" obrnené vlaky vznikli na konci 60. rokov po pohraničnom konflikte s Čínou a slúžili na sovietskom ďalekom východe, kde zabezpečovali krytie železníc v pohraničných oblastiach s Čínou. Vlaky boli okrem iného vyzbrojené dvomi až štyrmi tankmi a obrnenými transportérmi alebo BVP, ktoré mohli rýchlo zísť z prepravných vagónov a zapojiť sa do boja alebo vykonávať prieskum v okolí železnice.
Konflikt v Čečensku zvýraznil potrebu ochrany transportov vojenského materiálu a železníc a železničných stavieb – mostov a tunelov – pred útokmi rôznych bojovníkov a teroristov, pred zamínovaním tratí a železničných staníc a podporu jednotiek v okolí železníc. Preto opäť vznikli najprv improvizované, neskôr aj „štandardné“ obrnené vlaky. Jedným zo špeciálnych zariadení, ktorými sú vlaky vybavené, sú napríklad výkonné rádiové rušiče, ktorých úlohou je znemožniť diaľkový rádiový odpal náloží na trati alebo na železničných staniciach.
V Sovietskom zväze vznikla ešte jedna unikátna vlaková súprava s bojovým určením, aj keď nie je obrnená. Je to „železničný raketový komplet strategického určenia“.
Každá súprava bola vyzbrojená tromi balistickými raketami RT-23UTTCh Molodec (SS-24 Scalpel), každá s desiatimi hlavicami. Na odpálenia rakety slúžila zostava troch vagónov – v prostrednom bola raketa, v ďalších dvoch veliteľské stredisko a pomocné zariadenia. Okrem deviatich vagónov potrebných pre odpálenie rakiet boli v súprave tri lokomotívy a ďalšie vagóny – obytné, jedálenské, dielenské, skladové... pre zabezpečenie samostatnej činnosti komplexu po dobu až 45 dní. Vagóny súpravy vyzerali ako bežné chladiarenské vagóny. V súčasnosti Rusko znovu pripravuje zavedenie „bojového železničného raketového komplexu“ s raketami „Jars“ pod názvom „Barguzin“. Súprava by mala mať šesť medzikontinentálnych balistických rakiet „Jars“ a mala by byť plne autonómna po dobu 45 – 60 dní.
Pancierové vlaky možno rozdeliť na dve veľké skupiny. Jedna bola vyrábaná ako špeciálne konštrukcie už v čase mieru alebo počas konfliktu podľa schválených a odskúšaných plánov. Druhou kategóriou sú improvizované obrnené vlaky, postavené počas konfliktu z práve dostupného materiálu a vyzbrojené práve dostupnými zbraňami.
Pancierový vlak ako vojenská jednotka má bojovú a tylovú súpravu. Bojová súprava je zložená z opancierovaných bojových vozňov uvedených nižšie. Tylová súprava sa skladá z bežných alebo upravených osobných a nákladných vagónov a slúži predovšetkým pre zabezpečenie posádky bojovej súpravy a pre opravy a ošetrovanie bojovej súpravy, sú to v podstate menšie vojenské kasárne vo vagónoch.
V zostave pancierového vlaku sa nachádza niekoľko rôznych druhov vagónov.
Pancierové vlaky sa spravidla skladali z jedného alebo niekoľkých plošinových predsunutých vozňov, čelného delového vozňa, tankového vozňa, guľometného vozňa, zväčša opancierovanej lokomotívy, zadného delového vozňa, či niekoľkých tankových vozňov. Ich zloženie sa však menilo podľa určenia a potreby. Vlak mohol byť vyzbrojený kanónmi, často i húfnicami, ťažkými guľometmi, mínometmi, raketometmi či protilietadlovými zbraňami. Súprava mávala obvykle od šesť až do dvanásť alebo i viac vozňov.
Najdôležitejším bojovým prostriedkom pancierových vlakov boli delové a tankové vozne. Obvykle boli konštruované na podvozkoch bežných nákladných vozňov a zvonka vybavené 10 až 40 mm hrubým pancierom.
K pancierovým vlakom patria aj pancierové alebo obrnené dreziny, napríklad Tatra T-18, vyzbrojené otočnou guľometnou vežou alebo tankovou vežou a pancierové motorové vozne, vyzbrojené niekoľkými delovými vežami a guľometmi, napríklad ruský „Zaamurec“ z prvej svetovej vojny mal dve veže a niekoľko guľometov a sovietsky typ MBV zo začiatku druhej svetovej vojny mal vpredu dve a vzadu jednu delovú vežu a niekoľko guľometov. Dreziny zabezpečovali predovšetkým prieskum trate pred pancierovým vlakom a strážnu službu, pancierové motorové vozne boli schopné aj samostatnej bojovej činnosti.
Tankové vozne boli počas SNP vyrábané z nepojazdných tankov, základom boli ľahké tanky typu LT-35 alebo LT-38, ktoré boli umiestnené na plošinových vozňoch a zabudované do zvarovanej kovovej konštrukcie ktorá zakrývala celý trup tank, s výnimkou veže, na ktorú bolo tiež umiestnené prídavné pancierovanie, ale iba tak aby bola zachovaná jej pôvodná pohyblivosť. V niektorých lokomotívach bolo miesto veliteľa vlaku (vlak potom nemal veliteľský vozeň). Lokomotíva bola vybavená pozorovateľňou s periskopmi a internou telefónnou sieťou, cez ktorú mal veliteľ vlaku spojenie s jednotlivými posádkami všetkých vozňov.
K obrneným vlakom sú niekedy mylne radené aj "železničné delostrelecké batérie" vyzbrojené delami stredného a veľkého kalibru a „železničné protilietadlové batérie“. Môžu používať podobné, alebo dokonca i rovnaké obrnené vozne s delovými vežami či plošinami pre delá, a obrnené lokomotívy, ako obrnené vlaky, ale ich taktické a operačné určenie je odlišné.
Na Slovensku má verejnosť možnosť vidieť niekoľko obrnených vlakov.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
