chemická zlúčenina From Wikipedia, the free encyclopedia
Oxid olovnato-olovičitý (niekedy nazývaný aj mínium) je jasno-oranžový kryštalický alebo amorfný pigment. Chemický vzorec oxidu olovnato-olovičitého je Pb3O4. Používa sa na výrobu batérií, krištáľového skla a hrdziodolnej penetračnej farby.
Oxid olovnato-olovičitý | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Sumárny vzorec | Pb3O4. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Synonymá | mínium | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Vzhľad | jasno-oranžový prášok | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Molárna hmotnosť | 685,6 g/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Teplota topenia | 500 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Hustota | 8,3 g/cm3 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Ďalšie informácie | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Číslo CAS | 1314-41-6 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Číslo UN | 1479 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
EINECS číslo | 215-235-6 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Oxid olovnato-olovičitý má pri izbovej teplote tetragonálnu sústavu, ktorá sa pri teplote 170K (−103,15 °C) mení na rombickú sústavu. Táto zmena ovplyvní iba symetriu kryštálov a mierne ovplyvní medziatómové vzdialenosti a uhly.[1]
Oxid olovnato-olovičitý sa vyrába kalcináciou oxidu olovnatého s prísunom vzduchu pri teplotách približne 450 °C až 480 °C
Oxid olovnato-olovičitý je tiež možné pripraviť pomocou žíhania uhličitanu olovnatého (ceruzitu) s prísunom vzduchu.
Ďalším spôsobom je žíhanie olovenej beloby
Ako roztok sa dá Oxid olovnato-olovičitý pripraviť napríklad reakciou olovičitanu draselného a octanu olovnatého.
Oxid olovnato-olovičitý je takmer nerozpustný vo vode a etylalkohole. Je rozpustný v kyseline chlorovodíkovej, ktorá sa nachádza aj v žalúdku a preto je toxický pokiaľ je prehltnutý. Je takisto rozpustný v kyseline octovej a zriedenej zmesi kyseliny dusičnej a peroxidu vodíka.
Pri zohriatí na teplotu 500 °C sa začne rozkladať na oxid olovnatý a kyslík, pri teplote 580 °C je rozklad hotový.
2 Pb3O4 → 6 PbO + O2
Oxid olovnato-olovičitý je najčastejšie používaný ako pigment do penetračných náterov na železné objekty. Kvôli svojej toxicite ale má limitované využitie. V minulosti bol používaný spolu s ľanovým olejom ako hrubý, dlhotrvajúci anti-korozívny náter. Využíva sa aj v amatérskej pyrotechnike. Najväčšie využitie ale má pri výrobe olovnatého (krištáľového) skla.
Keď je oxid olovnato-olovičitý vdýchnutý, dráždi pľúca. Pokiaľ ide o vyššie množstvo obeť pocíti kovovú chuť, bolesť v hrudi a brušnú bolesť. Pokiaľ je prehltnutý, rozloží sa v žalúdočných šťavách čo vedie k otrave. Pri vysokých koncentráciách môže byť absorbovaný aj cez kožu. Dlhodobé vystavenie môže v organizmoch viesť k nahromadeniu zlúčenín olova zo symptómami akútnej otravy olovom. Oxid olovnato-olovičitý je karcinogén pre laboratórne zvieratá, nie je ale potvrdené či má karcinogénne účinky aj na ľudí.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.