From Wikipedia, the free encyclopedia
Notácia (iné názvy: notový zápis; najmä pre jednotlivé symboly notové písmo, notopis; ľudovo noty) je systém záznamu skladieb pomocou grafických symbolov (nôt) a slov (prípadne ich skratiek), ktorý umožňuje jednoznačnú interpretáciu hudobného diela.
Súčasná notácia má svoj pôvod v zápise náboženských piesní (gregoriánskych chorálov) gréckej ortodoxnej cirkvi v 8. storočí (tvz. neum systém). Západný systém notácie sa začal vyvíjať v 11. storočí zavedením c a f kľúčov a ustálil sa v 17. storočí.
Základom notácie sú
Ako príklad notácie poslúži niekoľko začiatočných taktov valčíka „Na krásnom modrom Dunaji“ od Johanna Straussa:
V princípe sa noty čítajú zľava doprava po riadkoch. Pre klávesové nástroje sa ale čítajú naraz dva riadky. Horný riadok je pre pravú ruku a píše sa v husľovom kľúči. Dolný riadok je pre ľavú ruku a píše sa v basovom kľúči.
Iná možnosť je, že noty nie sú len pre jediný hudobný nástroj (alebo len pre samotného speváka). Príklad môžu predstavovať noty pre spev s doprovodom. V takom prípade je horný riadok pre speváka, jeden alebo dva spodné riadky (v závislosti od typu hudobného nástroja) sú pre sprevádzajúci hudobný nástroj. Hudobná notácia určená pre viacero nástrojov sa nazýva partitúra.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.