Národná kultúrna pamiatka Solivar
From Wikipedia, the free encyclopedia
From Wikipedia, the free encyclopedia
Národná kultúrna pamiatka Solivar – výrobňa soli je súbor sedemnástich technických pamiatkových objektov, ktorý sa nachádza v Solivare, ktorý je mestskou časťou Prešova. NKP bola vyhlásená 17. apríla 1963. V zozname pamiatkových zón je pod č. 93 s názvom Soľná baňa.[3] Vyhlásená dňa 28. apríla 2008.
Národná kultúrna pamiatka Solivar (Solivar – výrobňa soli) | |
PZ Soľná baňa | |
Gápeľ | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Prešovský |
Okres | Prešov |
Mesto | Prešov |
Mestská časť | Solivar |
Súradnice | 48°58′43″S 21°16′30″V |
Založenie | 1571 |
Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
Najľahší prístup | z obce Solivar |
Národná kultúrna pamiatka SR | |
Pred r. 2002[1] | |
- názov | Solivar s areálom |
ÚZPF[2] | |
- číslo | 369/1-17 |
- dátum zápisu | 17. 4. 1963 |
Stav | zachovalý |
Správa | múzeum |
Wikimedia Commons: Salt-works in Solivar | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Unikátny komplex na ťažbu soli zo soľanky pochádza zo 17. storočia, hoci samotná ťažba soli v lokalite začala už v roku 1571. Do súboru pamiatok patrí šachta Leopold, rezervoáre na soľanku, huta, varňa, sklad soli, kováčske dielne a klopačka.
Ťažba prebiehala v „jame“ Leopold, nazývanej aj Cisárska, ktorá dosahuje hĺbku až 155 metrov. Po takmer storočí ťažby bola nad ňou postavená budova gápľa, ktorým sa dopravovala vyťažená soľ na povrch. Po zatopení jamy (šachty) sa začala soľ získavať zo soľanky, ktorá sa čerpala v koženom mechu za pomoci koní. Tunajší gápeľ patril medzi najväčšie v strednej Európe.
Drevené zásobníky na vyťaženú soľanku boli vybudované v roku 1815 a umožňovali uskladniť až 10 560 hektolitrov vzácnej suroviny. Nádrže stáli na kamenných podstavcoch, boli zastrešené a soľanka bola do nich dopravovaná drevenými potrubiami z odkaľovacej nádrže. Z týchto nádrží putovala soľanka predhrievacej a potom do odparovacej nádrže, následne do odkvapových komôr a sušiarne. Odtiaľ sa už kryštalická soľ previezla po koľajniciach do skladu a na expedíciu.
Hlavný soľný sklad bol dobudovaný okolo roku 1825, varne František a Ferdinand z prelomu 18. a 19. storočia boli zbúrané v roku 1931. Pôvodná varňa František zhorela počas požiaru v roku 1819, no oveľa ničivejší bol požiar 18. mája 1986, kedy zhorela architektonicky najzaujímavejšia časť pamiatky. V roku 2016 bola ukončená kompletná obnova tejto unikátnej technickej pamiatky v rozpočte 3,8 milióna Eur. Viac ako dvoma miliónmi prispel Európsky fondu regionálneho rozvoja, vyše 350-tisíc eur zo štátneho rozpočtu a ďalších takmer 1,5 milióna eur z rezortných zdrojov ministerstva kultúry.
Areál dopĺňali aj slané kúpele, strojovňa, vozovňa a iné stavby, ktoré však už nedisponujú pôvodným vybavením. Na návrší sa zachovala klopačka. Liečivé účinky jedinečnej klímy, svetla a zvuku poskytuje soľná jaskyňa, ktorá sa využíva na liečbu chorôb hrdla a priedušiek, prieduškovej astmy, zápalových stavov nosa a nosových dutín, peľovej alergie, alergických zmien kože, neuróz a stavov vyčerpania.[4]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.