Moravské Valašsko
From Wikipedia, the free encyclopedia
Moravské Valašsko alebo hovorovo Valašsko je hornatá oblasť v najvýchodnejšej časti Moravy, v Česku v blízkosti hraníc so Slovenskom.
Ide o svojbytný národopisný a kultúrny región, susediaci na juhu so Slováckom, na západe s Hanou, na severe s Lašskom a na východe s Považím. Možno ho definovať približne územím okresu Vsetín a severnej, severovýchodnej a východnej častí okresu Zlín (severné Lukovsko, Vizovsko, Klobucko). V Rožnove pod Radhoštem sa nachádza skanzen Valašské múzeum v prírode, v ktorom boli sústredené predmety regionálnej valašskej ľudovej kultúry a remesiel, vrátane zachovaných domov z tunajších miest a dedín.
Pomenovanie Valach je slovanskými jazykmi prevzaté slovo Walhs pôvodne germánskeho pôvodu, používané starovekými Gótmi pre pomenovanie Keltov, romanizovaných Keltov a románskymi jazykmi hovoriacich národov.
Na Moravu sa Valasi dostali pri valašskej kolonizácii prebiehajúcej od 14. do 17. storočia. Valašské pastierske kmene migrovali z oblasti dnešného južného Rumunska pozdĺž karpatského oblúka smerom na západ. Valasi sú niekedy považovaní za potomkov romanizovaných (Paleo-balkánskych) národov ako Trákovia (vrátane Dákov) a Ilýri, nejde však o všeobecne prijímaný názor.
Na svojej migračnej ceste Valasi postupne stratili svoj pôvodný jazyk, s výnimkou niektorých rumunských slov (bača, bryndza, geleta, strunga atď.), ktoré používajú vo svojom nárečí, ale zachovali si veľa zo svojej kultúry (najmä folklór, piesne a kroje) a hospodárske zvyky, najmä chov oviec. Z etnického hľadiska išlo pôvodne o rusínsko-rumunské obyvateľstvo, v pôvodných písomných prameňoch nazývané Coloni Valachales alebo Valach seu Ruthéni (Valasi čiže Rusíni).
Severovýchodná Morava má oproti iným oblastiam značne odlišnú históriu. Tradične bolo toto neúrodné územie riedko osídlené. V 13. storočí došlo k osídľovaniu nížin, no k výraznejšiemu vzostupu počtu obyvateľov došlo až v súvislosti s dejinným procesom zvaným valašská kolonizácia. Na sklonku stredoveku, najmä však po roku 1500 prišiel do oblasti pastiersky ľud zvaný Valasi a osídlil ekonomicky nevyužité kopcovité územie. Najprv sa Valasi objavili na území Hukvaldského panstva, no postupne sa cieľom kolonizácie stala celá severovýchodná Morava.
Spočiatku boli Valasi-pastieri pomerne slobodným ľudom a mali s vrchnosťou dobré vzťahy. Platili zvláštnu valašskú daň - desiaty kus dobytka a ich postavenie zaručovalo valašské právo. Pôvod novo prichádzajúcich pastierskych kolonistov nie je celkom jednoznačne objasnený. Historici vedú už od polovice 19. storočia spory o to, či sa jednalo viac o ľud pôvodu rumunského alebo rusínskeho. Všeobecne prevláda názor, že kolonisti boli etnicky nejednotní. V Rumunsku má valašské pastierstvo a salašníctvo svoj pôvod. Z hospodárskych dôvodov osídľovali rumunskí pastieri horské oblasti na rôznych slovanských územiach - najprv na Ukrajine, neskôr v Poľsku, na Slovensku a napokon prenikli aj na severovýchodnú Moravu. Na všetkých kolonizovaných územiach etnicky splynuli s pôvodným obyvateľstvom a tak aj tu sa miešala kultúra moravská a karpatská.
Pojem Valašsko sa vžil pozvoľna a s časovým odstupom. K jeho rozšíreniu prispeli tiež tridsaťročná vojna a valašské povstanie. Už koncom roka 1620 sa Valasi vzbúrili proti Habsburgovcom a povstanie trvalo s prestávkami až do roku 1644, kedy bolo krvavo potlačené. V terminológii vrchnosti slovo Valach znamenalo to isté čo rebel či nespokojný živel. Nepokojným obdobím bolo aj 18. storočie, kedy sa ľud búril proti náboženskému a sociálnemu útlaku. Na Valašsku prežívala tajne evanjelická viera a náboženský útlak čiastočne odstránil tolerančný patent, ktorý vydal cisár Jozef II. V roku 1781.
V čase druhej svetovej vojny na Valašsku pôsobili partizáni. Nemeckí nacisti vtedy vypálili niekoľko osád a vyvraždili tamojšie obyvateľov. Najznámejšie z týchto osád sú Prlov a Ploština.
Po vojne prebehla industrializácia a Valašsko získalo výraznejší priemyselný charakter.
Mapovaniu dejín Valašska a života jeho ľudu sa od roku 1925 venuje Valašské múzeum v prírode[1] v Rožnove pod Radhoštem. Toto živé múzeum organizuje množstvo najrôznejších akcií inšpirovaných folklórom,[2] ľudovými zvykmi[3] a tradičnými remeslami. Súčasne organizuje výstavy[4] a tematické vzdelávacie relácie.
.jpg)
.jpg)
Územný rozsah nie je možné vymedziť jednoznačne (okrem východnej hranice, ktorá je daná štátnou hranicou so Slovenskom). Navyše existujú rôzne aspekty, podľa ktorých sa región vymedzuje - typ krajiny, bývalý spôsob života, kroje či nárečie. V minulosti územie vymedzovalo hospodárstvo a Valašsko bolo tam, kde sa prevádzkovalo karpatské salašníctvo. Po jeho úpadku sa región vymedzoval podľa kroja a nárečia. Dnes hrá hlavnú rolu identita obyvateľov - Valašsko je tam, kde sa ľudia považujú za Valachov.
Za centrálne Valašsko je zvyčajne považované Horné Vsacko, Vsetínsko, Rožnovsko a oblasti okolo Valašského Meziříčí na severe, Lukovsko na juhozápade, Vizovicko a Valašské Klobouky na juhu. Prechodné oblasti s výrazným valašským vplyvom je Podřevnicko (oblasť okolo Zlína), Luhačovské Zálesí, Hostýnské Záhoří a severné úpätie Beskýd (napr. Frenštát pod Radhoštěm a okolie). Oblasť okolo Frýdku-Místku sa z dôvodu tunajšieho nárečia nazýva Lašsko, ale od Valašska sa inak príliš nelíši. Podobne Nový Jičín s okolím, tzv. Kravařsko, sa radí k Lašsku i Valašsku.
Významné mestá
Rieky
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
