román Hermana Melvillea z roku 1851 From Wikipedia, the free encyclopedia
Biela veľryba (angl. Moby-Dick; or, The Whale, často skrátene Moby-Dick) je román Hermana Melvilla, prvýkrát publikovaný v 1851[1], v slovenčine prvýkrát v roku 1958.
Biela veľryba | |
---|---|
Moby-Dick; or, The Whale | |
![]() Prvé vydanie, 1851 | |
| |
Autor | Herman Melville |
Pôvodný jazyk | angličtina |
Nakladateľstvo originálneho vydania | Harper and Brothers |
Dátum 1. vydania originálu | 1851 |
Román opisuje dobrodružnú cestu námorníka Izmaela na veľrybárskej lodi Pequod kapitána Ahaba (prezývaný Hromovládca). Izmael skoro zistí, že jediný cieľ Ahabovej cesty je nájdenie Bielej veľryby (Moby Dick), krutého a záhadného bieleho vorvaňa tuponosého. Pri prvom stretnutí vorvaň zničil Ahabovu loď a jeho nohu. Teraz je cieľom Ahabovej cesty pomsta.
Román má 135 kapitol. Melville v románe používa štylizovaný jazyk, symbolizmus a metaforu. Román sa hodnotí ako americký romantizmus.
Biela veľryba je v poradí šiesta kniha, ktorú americký spisovateľ Herman Melville napísal. Po smrti Melvilla sa dielo považovalo len za knižku pre deti, ktorá opisuje dobrodružstvá na mori, no neskôr sa z nej stal jeden z najúspešnejších amerických románov a taktiež kľúčovým dielom amerického romantizmu. Začiatočná veta "Volajte ma Izmael" je jedna z najznámejších fráz západnej literatúry. Izmael je rozprávač príbehu rybárskej lode Pequod, pod velením kapitána Ahaba. Román Biela veľryba zaznamenáva život na mori a filozofickú oslavu života. Dielo opisuje posadnutosť kapitána Ahaba zabiť obrovskú bielu veľrybu. Pre kapitána je biela veľryba priama cesta zla. Život je oceán, v ktorom má sila zla nadvládu. Dielo poukazuje na silu dobra, ktorá musí bojovať až do konca, aby prekonala zlo.
V tomto diele sa nachádza 30 postáv na palube, čo symbolizuje 30 amerických štátov v tom čase.
Cez postavu Izmaela sa autor snaží poukázať na to, že „veľryba“ môže zobrazovať neuveriteľné množstvo významov. V priebehu románu sa autor snaží vykresliť všetkými možnými spôsobmi povahu veľrýb. Toto množstvo spôsobov, ktoré nám Izmael ponúka, naznačuje, že ľudské vedomosti sú vždy obmedzené a nedostatočné. Sú tu vykreslené alegórie, ako napríklad boj medzi človekom a silami prírody. Niekto v Moby Dickovi vidí symbol lovu a niekto zas veľkosť a mystickosť. Najväčší problém vnímania človeka je vidieť v tom, že ako veľryba pláva, väčšinu svojho tela má pod vodou mimo dohľadu, nikto netuší kam smeruje a čo robí. Ľudstvo nevie o všetkom, vie iba nadobudnúť určitý zlomok poznatkov z pozorovania jednotlivcov či prostredia, ku ktorým má prístup. Na prvý pohľad sa zdá, že Pequod (názov lode) je akýmsi ostrovom rovnocennosti a priateľstva uprostred rasistického a hierarchicky usporiadaného sveta. Na palube lodi sú ľudia zo všetkých kútov sveta a rôznych rás, na pohľad sa zdá, že spolu dobre vychádzajú a že sú si rovní. Muži na palube sú platení podľa ich zručností, avšak tú najhoršiu a najnebezpečnejšiu robotu robia väčšinou černosi. Tu autor poukazuje na to, že v skutočnosti si ľudia na palube nie sú až tak rovní.[2]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.