československý generál (1894 – 1970) From Wikipedia, the free encyclopedia
Michal Širica (* 1. február 1894, Smrečany – † 18. júl 1970, Bratislava) bol slovenský vojak, zborový generál, česko-slovenský legionár, česko-slovenský dôstojník, dôstojník armády Slovenskej republiky. Počas Slovenského národného povstania velil II. Taktickej skupine „Fatra“. Po vojne sa stal veliteľom Vojenskej oblasti 4. V roku 1946 inicioval väčšiu aktivitu česko-slovenských bezpečnostných orgánov proti banderovcom. Po nástupe komunistov k moci bol prepustený z armády, degradovaný a väznený. Rehabilitovaný bol v 60. rokoch.
Michal Širica | |
zborový generál, slovenský odbojový dôstojník | |
Narodenie | 1. február 1894 Smrečany, Rakúsko-Uhorsko |
---|---|
Úmrtie | 18. júl 1970 (76 rokov) Bratislava, Česko-Slovensko |
Národnosť | slovenská |
Profesia | vojak |
Rodičia | Michal Širica, Mária, rod. Červeňová |
Michal Širica sa narodil do rodiny Michala a Márie, rod. Červeňovej. Mal 12 súrodencov, no 8 z nich zomrelo v detskom veku. Ľudovú školu navštevoval v Smrečanoch a v rokoch 1911 – 1914 študoval v Nižšej hospodárskej škole v obci Široké (pri Prešove) s vyučovacím jazykom maďarským.[1]
Ako vojak cisárskej a kráľovskej armády bol prezentovaný 17. septembra 1914 v pešom pluku 67 v Prešove. Dňa 9. decembra bol v hodnosti slobodníka zaradený do V. pochodového práporu. Na ruský front bol odvelený 2. januára 1915, konkrétne do priestoru Piortkówa pod Lublinom a už 21. marca 1915 sa pri Smolniku, neďaleko Lupkovského priesmyku v Karpatoch dostal do ruského zajatia. V ruskom zajatí v zajateckom tábore Krasnoufimsk v Permskej gubernii pobudol až do augusta 1917. Pracoval na stavbe železnice Kazaň – Sverdlovsk.
Dňa 6. augusta 1917 sa Širica ako dobrovoľník prihlásil do česko-slovenského vojska na Rusi a ako Slovák bol 20. augusta v hodnosti strelníka zaradený do 12. roty 7. streleckého pluku „Tatranského“ v Berezani. 4. marca 1918 odišiel v hodnosti slobodník vlakom do Vladivostoku. Od júna do augusta 1918 sa so svojím plukom zúčastnil bojov proti boľševikom o Spasskoje a Kaul na Sibíri. Dňa 5. októbra 1918 prišiel do česko-slovenského tábora pre Slovákov v Irkutsku.
Funkcie a pôsobenia
Dňa 21. októbra 1920 bol Širica prijatý do stavu dôstojníkov z povolania česko-slovenskej armády a vrátil sa k svojmu kmeňovému pešiemu pluku 12 „M. R. Štefánika“ v Komárne.
V 1. polovici apríla 1945 sa Širica hlásil na Ministerstve národnej obrany, ktoré sa v tom čase nachádzalo v Košiciach.
Náčelníkom jeho štábu sa stal plk. Elemír Polk. V druhej polovici roka 1945 začali na severovýchodné Slovensko prenikať skupiny Ukrajinskej povstaleckej armády, tzv. banderovcov. Dopúšťali sa pritom rabovania a vrážd, na čo poukázala správa náčelníka štábu VO 4 Elemíra Polka. Samotný Širica prejavil veľkú nespokojnosť s postupom podriadených veliteľov česko-slovenských vojenských jednotiek, ktorí sa dovtedy obmedzovali len na sledovanie a evidovanie pohybu skupín.
Vo funkcii veliteľa Vojenskej oblasti 4 v Bratislave zotrval až do 20. septembra 1950, keď bol odoslaný na nútenú dovolenku.
Po vzniku Slovenského štátu bol ako splnomocnenec vlády pridelený na Veliteľstvo 17. divízie v Prešove a od 15. marca 1939 prevzal jej velenie. V tejto funkcii sa v 3. dekáde marca 1939 podieľal na obrane východného Slovenska pred maďarským agresorom.
Od 22. marca 1944 bol ustanovený za veliteľa pešieho pluku 3 vo Zvolene a 3. mája 1944 odišiel so štábnou rotou pluku 3 do Svidníka k jednotkám Východoslovenskej armády. V júli 1944 bol hospitalizovaný vo Vojenskej nemocnici Prešov a krátko nato nastúpil na kúpeľnú liečbu v Korytnici, kde ho aj zastihlo vypuknutie Slovenského národného povstania.
Bezprostredne po vypuknutí Slovenského národného povstania sa Širica dal k dispozícii Veliteľstvu Česko-slovenskej armády na Slovensku a 3. septembra 1944 prevzal velenie posádky náhradného práporu pešieho pluku. 6 v Dolnom Kubíne.
Dňa 10. septembra 1944, keď vstúpila do platnosti nová reorganizácia povstaleckej armády na šesť taktických skupín, prevzal Širica velenie nad II. taktickou skupinou s krycím názvom Fatra a veliteľstvom v meste Brezno, ktorá mala na starosti obranu východnej časti oslobodeného územia.
V blízkosti mesta bolo zriadené malé náhradné letisko Rohozná, ktoré velenie Česko-slovenskej armády na Slovensku využívalo na preberanie zhadzovanej pomoci povstaniu. Na prekvapenie Širicu a jeho štábu tu 26. septembra krátko po polnoci začali pristávať dopravné lietadlá. A z nich začali vystupovať prví vojaci 2. česko-slovenskej paradesantnej brigády vrátane štábu a jej veliteľa plk. Vladimíra Přikryla.[2] Širicova II. taktická skupina bolo najväčšie takticko-operačné zoskupenie. Skupina bránila 100 – 130 km dlhý frontový úsek vo východnej časti povstaleckého územia a členená bola na dva obranné podúseky: obranný úsek Plesnivec (veliteľ kpt. gšt. Ján Stanek) a obranný úsek Kosatec (kpt. Martin Kučera).
Keďže protivník na úseku II. TS nevyvíjal žiadnu aktivitu využil Širica situáciu a jemu podriadené jednotky uskutočnili v 3. dekáde septembra 1944 úspešné protiútoky na smere Telgárt – Hranovnica a Malužiná – Kráľova Lehota.
Širicove jednotky čelili prvému útoku generálnej ofenzívy proti povstaleckému územiu. Proti II. TS stáli formácie skupín Wittenmayer, 86. pešia divízia a pridala sa k nim aj 18. SS divízia Horst Wessel. Dňa 19. októbra 1944 zaútočili nemecké jednotky na postavenia skupiny kpt. Staneka zo smeru Hranovnica - Vernár. Nemci útočili aj zo smeru Hrabušice - Dobšinská ľadová jaskyňa. Podskupina Staneka síce bola zatlačená na čiaru Popová - Pusté Pole, no nemeckému tlaku húževnato odolávala. Odolávali aj ďalšie jednotku II: TS no postupne boli zatláčané a situácia celej Širicovej skupiny sa stávala kritickou.
Podľa rozkazov velenia 1. ČSAS mali jednotky skupiny v dňoch 25. a 26. októbra ustúpiť údolím Hrona k Banskej Bystrici a v noci na 27. októbra mali zaujať obranné postavenia v Nízkych Tatrách. Širicovo veliteľstvo ustúpilo do Brusna a ďalej cez hrebene Nízkych Tatier na Magurku.[3]
Po potlačení povstania sa Širicov zdravotný stav natoľko zhoršil, že musel byť prevezený do nemocnice v Martine, kde ho začiatkom januára 1945 zaistila pátracia skupina Ústredne štátnej bezpečnosti. Nasledovalo jeho odovzdanie Vojenskému poľnému súdu v Bratislave. Na základe obžaloby, ktorá obsahovala obvinenia zo zrady vypracovanej vojenskou prokuratúrou bol väznený v Bratislave. Vďaka prístupu vojenského prokurátora Karola Vladimíra Hochela nebol jeho prípad vôbec prerokovaný[4] a 2. apríla 1945 bol prepustený, čím unikol hroziacej deportácii do Nemecka.
Ďalší služobný postup Michala Širicu zastavilo vykonštruované obvinenie, na základe ktorého bol 1. februára 1951 preložený do výslužby. Nasledovalo zbavenie vojenských hodnosti, súd a v rokoch 1954 – 1955 aj väznenie. Po prepustení z väzenia pracoval najskôr ako pracovník turistickej kancelárie „Turista“ v požičovni člnkov na bratislavskej Železnej studničke. Počas rokov 1957 – 1963 v jej nocľahárni na Bratislavskom hrade. V roku 1964 bol Vyšším vojenským súdom v Trenčíne občiansky i právne rehabilitovaný.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.