Michail Timofejevič Kalašnikov
From Wikipedia, the free encyclopedia
From Wikipedia, the free encyclopedia
Michail Timofejevič Kalašnikov (rus. Михаил Тимофеевич Калашников; * 10. november 1919, Kuria – † 23. december 2013, Iževsk) bol sovietsky a ruský konštruktér zbraní. Navrhol sovietsku útočnú pušku AK-47, táto zbraň sa považuje za najviac produkovanú zbraň sveta. Skratka znamená Avtomat Kalašnikova obrazca 1947.
| Michail Kalašnikov | |
| sovietsky a ruský konštruktér strelných zbraní | |
.jpg) | |
| Narodenie | 10. november 1919 Kuria, RSFSR (dnešné Rusko) |
|---|---|
| Úmrtie | 23. december 2013 (94 rokov) Iževsk, Udmurtsko, Rusko |
| Odkazy | |
| Commons | Michail Timofejevič Kalašnikov |
Michail Timofejevič Kalašnikov sa narodil v mnohodetnej rodine roľníkov v dedine Kuria v Altajskej gubernii. V roku 1938 nastúpil na povinnú službu v Červenej armáde, kde slúžil v tankovom vojsku. Bojoval aj v druhej svetovej vojne.
.jpg)
Napriek tomu, že bol Kalašnikov tankista, počas bitky o Briansk bol nútený po zničení svojho tanku bojovať ako pešiak. Neskôr počas polročnej rekonvalescencie z ťažkých zranení, ktoré utrpel počas bojov, ho sťažnosti vojakov na vtedajšie samopaly priviedli k skonštruovaniu jeho prvej samonabíjacej zbrane. Kalašnikov predstavil svoje plány novej zbrane konštruktérovi A. Blagonravovi, ten ihneď spozoroval jeho talent a odporučil ho pre ďalšie odborné štúdium. Od roku 1942 začal pracovať v Hlavnom vedecko-výskumnom ústave strelných zbraní spadajúceho pod Hlavné delostrelecké veliteľstvo Červenej armády. V tej istej dobe sa po menších úpravách rozhodol predložiť kompetentným orgánom svoju novú zbraň, ktorú vtedy nazval PPK (Pistolet pulimiot Kalašnikova – samopal Kalašnikova). Kompetentní zhodnotili, že napriek tomu, že ide o dobrú konštrukciu, je nový samopal oproti masovo vyrábaným PPŠ-41 či PPS-43 komplikovanejší a náročnejší, čo bol v tej dobe, keď bolo nutné evakuovať veľkú časť sovietskeho priemyslu, významný argument.
Od roku 1945 sa venoval vývoju zbrane, ktorá by používala náboj 7,62 × 39 mm so stredne veľkou prachovou náplňou. Medzi ostatnými inžiniermi a konštruktérmi, ktorí sa podieľali na vývoji novej zbrane, bol i Hugo Schmeisser[1][2][3][4], ktorý sa do ZSSR dostal ako vojnový zajatec. Nová zbraň navonok dosť podobná nemeckej útočnej puške StG44 v roku 1947 prešla skúškami a bola zaradená do výroby, ktorá sa začala v roku 1949. Zbraň sa stala známa pod skráteným pomenovaním AK-47. AK-47 nad množstvom moderných zbraní vyniká unikátnou konštrukciou, ktorá z nej robí odolnú, nenáročnú a spoľahlivú zbraň, ktorá sa úspešne presadila v celosvetovom meradle. Sovietsky zväz využil kvality tejto zbrane a vyvážal ju do väčšiny spriatelených zemí. Kalašnikov ako občan Sovietskeho zväzu za svoj vynález dostal niekoľko vysokých štátnych ocenení, medzi inými 2-krát i titul Hrdina socialistickej práce, čo bolo za sovietskej éry jedno z najvyšších vyznamenaní. Po demobilizácii z armády odišiel do mesta Iževsk, kde ako riaditeľ závodu IŽMAŠ pokračoval vo vývoji a výrobe nových strelných zbraní, ako bol napríklad rozšírený ľahký guľomet RPK.
Kalašnikov so zbraňami pracoval až do svojej smrti, inovoval a zlepšoval lovecké pušky. V roku 1998 ho ruská vláda vyznamenala Radom sv. Andreja. Napriek tomu, že po celom svete bolo vyrobených vyše 100 miliónov kusov zbraní, ktoré vymyslel, žil Michail Kalašnikov z neveľkého štátneho dôchodku. V roku 2004 poskytol Kalašnikov svoje renomované obchodné meno pre výrobu vodky a iných nápojov, ktoré sa predávajú vo fľašiach tvaru AK-47.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
